Telesná príprava - hlavnou úlohou telesnej prípravy je rozvoj pohybových schopností, ktoré sú nevyhnutným predpokladom vysokej športovej výkonnosti. Telesnú prípravu delíme na všeobecnú a špeciálnu. Pomer medzi všeobecnou a špeciálnou telesnou prípravou je pohyblivý a mení sa predovšetkým podľa veku, tréningového obdobia, individuálnych osobitostí, ako aj iných okolností. Všeobecné pohybové schopnosti považujeme za všestranný základ pre rozvoj špeciálnych schopností. Špeciálne pohybové schopnosti sú výrazom špeciálnych požiadaviek na tvorbu šprintérskeho výkonu, ktorý vzniká zo spojenia všeobecných pohybových schopností.

Rýchlosť

Rozhodujúcim podnetom v rozvoji rýchlosti je vysoká až maximálna pohybová intenzita. Rozvoj rýchlosti zaraďujeme v tréningovej jednotke hneď po úvodnej časti. Pri dĺžke trvania rýchlostného podnetu sa riadime zásadou, že po dosiahnutí maximálnej pohybovej pohybovej rýchlosti pokračujeme v zaťažení približne 1-3 sekundy, lebo príliš dlho trvajúci podnet už nie je hospodárny. Optimálne trvanie podnetu záleží na individuálnej výkonnosti a možno tvrdiť, že sa pohybuje v rozpätí medzi 35 až 80 m, za predpokladu, že šprintér zrýchľoval z úplného pokoja. Hustota podnetov ovplyvňuje rýchlostný tréning. Prestávky medzi opakovaným zaťažovaním musia zabezpečiť obnovu síl. Na druhej strane však prestávky nesmú byť také dlhé, aby vzrušivosť nervového systému doznela. Podľa intenzity, dĺžky podnetu a individuálnej schopnosti zatavovania sa môžeme stanoviť dĺžku prestávky na 4-6 minút.

Sila

Silu chápeme ako pohybovú schopnosť prekonávať vonkajší odpor svalovým úsilím. Úroveň rozvoja všeobecnej sily je základom pre rozvoj špeciálnej sily šprintéra. V rozvoji maximálnej sily so záťažou volíme pre začínajúcich šprintérov strednú až submaximálnu záťaž (60-80% maximálnej sily). Šprintéri vrcholnej výkonnosti musia pre rozvoj maximálnej sily využívať veľmi vysoké záťaže. Tréningové účinné záťaže sú okolo 85-100% maximálneho výkonu, to znamená také, pri ktorých dokážeme cvičenie opakovať 2-8 krát v jednotlivej sérii. Pri rozvoji rýchlostnej sily môžeme postupovať dvoma spôsobmi: zvyšovaním maximálnej sily alebo zvyšovaním rýchlosti svalovej kontrakcie.

Vytrvalosť

Je schopnosť organizmu odolávať vplyvom únavy a nepriaznivým vnútorným a vonkajším prekážkam. V charakteristike vytrvalosti poznáme tieto druhy: dlhodobá (zaťaženie trvá dlhšie ako 8 minút), stredne dlhá (zaťaženie je v rozpätí 2-8 minút) a krátkodobá (zaťaženie trvá od 45 sekúnd do 2 minút). Z hľadiska šprintérskych disciplín najvýznamnejšia je špeciálna vytrvalosť, t.j. vytrvalosť v rýchlosti, lebo tu záleží na stupni odolnosti proti únave pri zaťažení submaximálnou až maximálnou intenzitou podnetov prebiehajúcich prevažne za anaeróbnych podmienok. V rozvoji vytrvalosti postupujeme od dlhších úsekov ku kratším, od voľnejšieho tempa dlhších úsekov k rýchlejším a kratším úsekom, od individuálnych prestávok kratších k dlhším, od vyššieho objemu metráže v tréningovej jednotke v prípravnom období k nižšiemu objemu vzhľadom na pretekové obdobie.