Adrian - ŠPORT

Výkonnosť aeróbnych procesov sa určuje v prvom rade schopnosťou organizmu spotrebovať kyslík. Preto hlavným ukazovateľom ich výkonu a efektívnosti je maximálna spotreba kyslíka. Najlepší svetoví bežci spotrebujú 5-6 litrov kyslíka za minútu. Na porovnanie tohto ukazovateľa sa však u bežcov s rôznou telesnou stavbou zisťuje maximálna spotreba kyslíka v odvodených jednotkách: ml/min. na 1 kg váhy športovca, pretože so zvyšovaním váhy sa ukazovateľ maximálnej spotreby kyslíka o niečo zvyšuje. Najlepší svetoví bežci na stredné a dlhé vzdialenosti majú maximálnu spotrebu kyslíka 80-85 ml/min./kg a ženy 60-65 ml/min./kg.

Vytrvalosť je dominantnou pohybovou schopnosťou pri behoch na stredné a dlhé vzdialenosti. Jej úroveň z veľkej časti závisí:

- od funkčných možností srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy

- od aeróbnej a anaeróbnej kapacity organizmu

- od dokonalej koordinácie pohybových štruktúr

- od psychických schopností, ktorých jadrom je vôľa

Ľudský organizmus potrebuje pre svoju prácu energiu, ktorej množstvo sa zvyšuje v závislosti od veľkosti a času trvania výkonu. Pomocou mechanickej energie, vznikajúcej pri biochemických procesoch v organizme, svaly sa zmršťujú a vystierajú. Vo svaloch sa mení chemická energia na mechanickú. Hlavnou energetickou látkou pre svaly je adenozintrifosforečná kyselina (ATP)- Pri rozpade uvoľňuje ATP potrebnú energiu na skracovanie svalov.

Zásoby ATP vo svaloch sú však malé, preto je stále potrebná energia na jej obnovenie, teda resyntézu. Organizmus dostáva túto energiu:

- pomocou aeróbneho procesu za prístupu kyslíka, pri ktorom vdychovaný kyslík, roznášaný krvou okysličuje cukry a tuky v organizme, ktoré človek získava z potravy

- pomocou anaeróbnych procesov, prebiehajúcich bez prítomnosti kyslíka

Anaeróbne procesy prebiehajú obyčajne vtedy, keď organizmus nedostáva potrebné množstvo kyslíka pre ďalšiu svalovú činnosť a zapája svoj druhý mechanizmus, pri ktorom sa glykogén, obsiahnutý vo svaloch štiepi bez prítomnosti kyslíka na kyselinu mliečnu za súčasného uvoľňovania energie. Potom sa časť kyseliny mliečnej rozpadá na kysličník uhličitý a vodu, pričom tiež vzniká značné množstvo energie. Výsledkom tohto procesu je nedostatok kyslíka v tele, ktorý sa po činnosti vyrovnáva pomocou aeróbnych procesov.

Behy na stredné a dlhé vzdialenosti patria do skupiny atletických disciplín cyklického charakteru, kde dominantnou pohybovou schopnosťou limitujúcou výkonnosť je vytrvalosť. Frekvencia a dĺžka krokov sú zložky, od ktorých pri behu závisí rýchlosť napredovania. Frekvencia krokov je 170-220 za minútu a dĺžka krokov 160 až 230 cm. Z fyziologického hľadiska vytrvalosť ako pohybová schopnosť znamená vykonávať určitú prácu čo najdlhšie. Pracovná schpnosť organizmu musí dosiahnuť určitú úroveň, keď je schopný uskutočňovať dlhotrvajúcu prácu malej intenzity. Túto schopnosť nazývame všeobecnou vytrvalosťou. Pri tréningu na stredné a dlhé vzdialenosti je všeobecná vytrvalosť základom, z ktorého potom vychádza ďalší náročný bežecký tréning. Po dosiahnutí určitého rozvoja všeobecnej vytrvalosti táto už sama nestačí na ďalší rozvoj výkonnosti a nemôže ovplyvniť dosiahnutie vynikajúcich výkonov. Preto je nutné zamerať sa na vytrvalosť určitej špeciálnej kvality a vypestovať zo všeobecnej vytrvalosti kvalitatívne odlišnú špeciálnu vytrvalosť (špeciálne tempo), ktorá je rozhodujúca pre výkonnosť tej-ktorej disciplíny v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti.

Základným princípom rozvoja všeobecnej vytrvalosti je zdokonalenie činnosti srdcovo-cievneho systému pri práci v aeróbnej fáze, t.j. za prístupu kyslíka, ktorú nazývame rovnovážnym stavom (steady state). V rovnovážnom stave srdcovo-cievna sústava využíva na svoju prácu takmer výlučne kyslík prijímaný z ovzdušia dýchaním. Tréningom všeobecnej vytrvalosti usilujeme o zlepšenie schopnosti organizmu pracovať čo najekonomickejšie v rovnovážnom stave. Veľký význam tu má činnosť systému vonkajšieho dýchania, ukazovateľom čoho sú hodnoty vitálnej kapacity pľúc, maximálnej ventilácie a minútového dychového objemu. Podstatný význam pre rozvoj všeobecnej vytrvalosti má krvný obeh, ktorého prispôsobenie sa prejavuje okrem iného aj znížením pokojovej hodnoty pulzovej frekvencie. Ekonomickým meradlom práce srdca je jeho minútový objem. Len srdce, ktoré má počas zaťaženia veľký razový objem, môže úsporne pracovať pri menšom počte sťahov. Zvýšenie schopnosti dopravy kyslíka k pracujúcim svalom sa prejavuje tiež zväčšení počtu vlásočníc. Systematickým rozvojom všeobecnej vytrvalosti sa rozmnožia vlásočnice až dvojnásobne a vzrastie aj počet priečnych spojení medzi nimi, čím sa spomalí krvný obeh a kyslík sa odoberá vo väčšom množstve. Veľký význam má tiež schopnosť krvi viazať kyslík, čo závisí od množstva červených krviniek a od obsahu hemoglobínu v nich.

100 m, 200 m, 400 m - patria do skupiny atletických disciplín cyklického charakteru, pričom prvé dve vzdialenosti sa prejavujú maximálnou a tretia submaximálnou intenzitou. Z hľadiska fyziologických a biomechanických predpokladov v šprintérskych disciplínach ide vždy o určitý stupeň hypoxie. Rýchlosť závisí obzvlášť od energetických zásob vo svale a od mobilizácie chemickej energie. Následkom maximálnej intenzity pohybu vzniká vysoký kyslíkový dlh, ktorý môže dosiahnuť kyslíkovú potrebu na 100 m až do 96%, na 200 m 94% a na 400 m 92%.