Behy na stredné a dlhé vzdialenosti patria do skupiny atletických disciplín cyklického charakteru, kde dominantnou pohybovou schopnosťou limitujúcou výkonnosť je vytrvalosť. Frekvencia a dĺžka krokov sú zložky, od ktorých pri behu závisí rýchlosť napredovania. Frekvencia krokov je 170-220 za minútu a dĺžka krokov 160 až 230 cm. Z fyziologického hľadiska vytrvalosť ako pohybová schopnosť znamená vykonávať určitú prácu čo najdlhšie. Pracovná schpnosť organizmu musí dosiahnuť určitú úroveň, keď je schopný uskutočňovať dlhotrvajúcu prácu malej intenzity. Túto schopnosť nazývame všeobecnou vytrvalosťou. Pri tréningu na stredné a dlhé vzdialenosti je všeobecná vytrvalosť základom, z ktorého potom vychádza ďalší náročný bežecký tréning. Po dosiahnutí určitého rozvoja všeobecnej vytrvalosti táto už sama nestačí na ďalší rozvoj výkonnosti a nemôže ovplyvniť dosiahnutie vynikajúcich výkonov. Preto je nutné zamerať sa na vytrvalosť určitej špeciálnej kvality a vypestovať zo všeobecnej vytrvalosti kvalitatívne odlišnú špeciálnu vytrvalosť (špeciálne tempo), ktorá je rozhodujúca pre výkonnosť tej-ktorej disciplíny v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti.

Základným princípom rozvoja všeobecnej vytrvalosti je zdokonalenie činnosti srdcovo-cievneho systému pri práci v aeróbnej fáze, t.j. za prístupu kyslíka, ktorú nazývame rovnovážnym stavom (steady state). V rovnovážnom stave srdcovo-cievna sústava využíva na svoju prácu takmer výlučne kyslík prijímaný z ovzdušia dýchaním. Tréningom všeobecnej vytrvalosti usilujeme o zlepšenie schopnosti organizmu pracovať čo najekonomickejšie v rovnovážnom stave. Veľký význam tu má činnosť systému vonkajšieho dýchania, ukazovateľom čoho sú hodnoty vitálnej kapacity pľúc, maximálnej ventilácie a minútového dychového objemu. Podstatný význam pre rozvoj všeobecnej vytrvalosti má krvný obeh, ktorého prispôsobenie sa prejavuje okrem iného aj znížením pokojovej hodnoty pulzovej frekvencie. Ekonomickým meradlom práce srdca je jeho minútový objem. Len srdce, ktoré má počas zaťaženia veľký razový objem, môže úsporne pracovať pri menšom počte sťahov. Zvýšenie schopnosti dopravy kyslíka k pracujúcim svalom sa prejavuje tiež zväčšení počtu vlásočníc. Systematickým rozvojom všeobecnej vytrvalosti sa rozmnožia vlásočnice až dvojnásobne a vzrastie aj počet priečnych spojení medzi nimi, čím sa spomalí krvný obeh a kyslík sa odoberá vo väčšom množstve. Veľký význam má tiež schopnosť krvi viazať kyslík, čo závisí od množstva červených krviniek a od obsahu hemoglobínu v nich.