Vytrvalosť je dominantnou pohybovou schopnosťou pri behoch na stredné a dlhé vzdialenosti. Jej úroveň z veľkej časti závisí:

- od funkčných možností srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy

- od aeróbnej a anaeróbnej kapacity organizmu

- od dokonalej koordinácie pohybových štruktúr

- od psychických schopností, ktorých jadrom je vôľa

Ľudský organizmus potrebuje pre svoju prácu energiu, ktorej množstvo sa zvyšuje v závislosti od veľkosti a času trvania výkonu. Pomocou mechanickej energie, vznikajúcej pri biochemických procesoch v organizme, svaly sa zmršťujú a vystierajú. Vo svaloch sa mení chemická energia na mechanickú. Hlavnou energetickou látkou pre svaly je adenozintrifosforečná kyselina (ATP)- Pri rozpade uvoľňuje ATP potrebnú energiu na skracovanie svalov.

Zásoby ATP vo svaloch sú však malé, preto je stále potrebná energia na jej obnovenie, teda resyntézu. Organizmus dostáva túto energiu:

- pomocou aeróbneho procesu za prístupu kyslíka, pri ktorom vdychovaný kyslík, roznášaný krvou okysličuje cukry a tuky v organizme, ktoré človek získava z potravy

- pomocou anaeróbnych procesov, prebiehajúcich bez prítomnosti kyslíka

Anaeróbne procesy prebiehajú obyčajne vtedy, keď organizmus nedostáva potrebné množstvo kyslíka pre ďalšiu svalovú činnosť a zapája svoj druhý mechanizmus, pri ktorom sa glykogén, obsiahnutý vo svaloch štiepi bez prítomnosti kyslíka na kyselinu mliečnu za súčasného uvoľňovania energie. Potom sa časť kyseliny mliečnej rozpadá na kysličník uhličitý a vodu, pričom tiež vzniká značné množstvo energie. Výsledkom tohto procesu je nedostatok kyslíka v tele, ktorý sa po činnosti vyrovnáva pomocou aeróbnych procesov.