Adrian - ŠPORT

Rýchlosť

Rýchlosť má významnú úlohu najmä pri behoch na stredné vzdialenosti. Všeobecne závisí:

- od vrodenej funkčnej rýchlosti

- od určitého stupňa rozvoja funkčných svalových skupín

- od koordinácie príslušných pohybových štruktúr

- od rýchlosti myslenia (reakcie)

- od optimálneho vôľového úsilia

Rýchlosť behu ďalej závisí od optimálneho nasadenia sily, od frekvencie a dĺžky krokov a od technického vykonávania. V tréningu je dôležité rozvíjať vrodené schopnosti človeka k rýchlosti.

Sila

Všetky pohyby bežca sa uskutočňujú s určitým prejavom sily, prevažne na úrovni 20 -30 % z maxima. Fyziologické výskumy rozvoja sily v súvislosti s rozvojom vytrvalosti ukázali na veľké zhoršenie zásobovania svalov krvou pri zväčšovaní objemu silovej práce. Silové schopnosti preto treba rozvíjať postupne a primerane. Súčasní najlepší svetoví bežci používajú na rozvoj silových schopností prevažne len bežecké ( beh do konca, po snehu) a odrazové prostriedky. Pri uskutočňovaní týchto cvičení sa spolu so silou rozvíjajú i funkčné schopnosti organizmu, čo v konečnom dôsledku vedie k väčšej efektívnosti tréningového procesu. Mnohí  bežci  nevenujú vôbec pozornosť posilňovaniu dolných končatín a zaoberajú sa len rozvojom vytrvalosti, čo je škodlivé, najmä u bežcov so slabými dolnými končatinami. Prejavuje sa to potom disharmóniou medzi rozvojom funkčných schopností a svalstva. U takýchto jednotlivcov sa športové výkony spočiatku zlepšujú, ale postupne pri zväčšených tréningových dávkach dochádza k úrazom dolných končatín a predovšetkých chodidla pre nedostatočný rozvoj sily ich svalstva. Mnohí mladí bežci končia pre túto príčinu svoju aktívnu činnosť skôr, než mohli dosiahnuť vrcholnú výkonnosť.

Hlavným ukazovateľom výkonnosti týchto procesov je výška kyslíkového dlhu v momente skončenia behu a koncentrácie kyseliny mliečnej vo svaloch a krvi. Kyslíkový dlh u najlepších pretekárov na stredné vzdialenosti je okolo 20 litrov a koncentrácia kyseliny mliečnej v krvi je 200-250 mg%.

Pulzová frekvencia dosahuje v anaeróbnych podmienkach 200 úderov za minútu, ba niekedy i viac, ale v týchto prípadoch už neexistuje závislosť medzi rýchlosťou behu a pulzovou frekvenciou. Kontrolovať beh pomocou pulzovej frekvencie je preto v takýchto prípadoch neúčelné. Aby činnosť organizmu v anaeróbnych podmienkach prebiehala normálne, sú v krvi zásadité rezervy. Čím sú zásoby týchto zásaditých rezerv v organizme väčšie, tým vyššie sú jeho anaeróbne možnosti. Okrem glykolýzy je v organizme ešte jeden anaeróbny mechanizmus, ktorý vytvára energiu: štiepenie zlúčenín fosforu bez vytvorenia kyseliny mliečnej. Výkonnosť tohto procesu závisí od zásoby kreatínfosfátu vo svaloch. Najefektívnejší je tento mechanizmus vytvárania energie v prvých 20 sekundách po začiatku behu, potom jeho činnosť postupne slabne.

Ku koncu prvej minúty behu sa začína základný anaeróbny proces - glykolýza, t.j. štiepenie glykogénu na kyselinu mliečnu. Tento proces dosahuje svoje maximum v 2. minúte behu a udržiava sa na vysokej úrovni do 3.- 4. min., potom sa jeho výkonnosť značne znižuje. Vystrieda ho aeróbny mechanizmus vytvárania energie počas behu. Preto musí tréningová práca napomáhať rozvoj mechanizmov zabezpečujúcich energiu pre príslušnú bežeckú vzdialenosť. Čím je kratšia vzdialenosť, tým je vyššia úroveň anaeróbnych procesov, čím je dlhšia vzdialenosť, tým je podiel aeróbnych procesov väčší.

Beh pri pulzovej frekvencii 160 - 180 úderov za minútu možno považovať za prácu so zmiešaným energetickým zabezpečím, t.j. charakterizovať ako aeróbno-anaeróbnu prácu. Beh s pulzovou frekvenciou do 150 úderov za minútu prebieha pri aeróbnom zabezpečení energie a beh s pulzovou frekvenciou 180 - 190 úderov za minútu prebieha prevažne pri anaeróbnom zabezpečovaní energie s malou účasťou aeróbnych zdrojov. Beh pri subkritických rýchlostiach s pulzovou frekvenciou 160 - 180 úderov za minútu je komplexná, najefektívnejšia forma pre rozvoj vytrvalosti a zvýšenia funkčných schopností organizmu, čo sa využíva v modernom bežeckom tréningu.

Kyslík prichádza s vdychovaným vzduchom do pľúc a prechádza do krvi. Aby mohla krv preniesť veľké množstvo kyslíka, musí mať zvýšený obsah špeciálnej látky - hemoglobínu. Pretože hemoglobín sa nachádza v červených krvinkách, musí ich mať bežec viac ako netrénovaný človek. Hemoglobín reaguje s kyslíkom a vytvára novú zlúčeninu - oxyhemoglobín, ktorý sa rozvádza krvou do pracujúcich svalov a orgánov.

Aby sa krv z ciev rýchlo dostávala do svalov celého tela, musí stále pracovať čerpadlo, ktorým je srdce. Mechanizmus jeho činnosti spočíva v pravidelne sa opakujúcom plnení krvou a vyvrhovaní krvi do obehu. Jeden cyklus činnosti srdca má fáza plnenia (diastola) a fázu vyvrhovania (systola). Výkon srdca sa určuje z ukazovateľov:

- množstva krvi, ktoré  srdcová komora vyvrhne na jeden raz do cievneho systému (rázový-systolický objem)

- množstva krvi, ktoré srdce prečerpáva za jednu minútu (minútový objem)

Vyvrhnutím razového objemu krvi z ľavej srdcovej komory do aorty sa jej stena rozkmitá a vzniká vlna, ktorú nazývame pulzovou. V bežnej trénerskej praxi sa hodnotí najmä pulzová frekvencia.

Aeróbne procesy, ktoré zabezpečujú organizmu energiu počas behu, často sa nazývajú aeróbna vytrvalosť, t.j. schopnosť organizmu pracovať v podmienkach skutočnej rovnováhy látkovej premeny bez nedostatku kyslíka.

Rýchlosť behu, pri ktorej sa prejavuje maximálna spotreba kyslíka, nazýva sa kritická. Nižšie rýchlosti sú subkritické a vyššie nadkritické. Aeróbne schopnosti bežcov sa rozvíjajú najlepšie pri subkritických rýchlostiach, ktoré trvajú od 5 minút do niekoľkých hodín. Anaeróbne schopnosti sa rozvíjajú pri nadkritických rýchlostiach, ktoré trvajú od niekoľkých sekúnd do 3-5 min.