Hlavným ukazovateľom výkonnosti týchto procesov je výška kyslíkového dlhu v momente skončenia behu a koncentrácie kyseliny mliečnej vo svaloch a krvi. Kyslíkový dlh u najlepších pretekárov na stredné vzdialenosti je okolo 20 litrov a koncentrácia kyseliny mliečnej v krvi je 200-250 mg%.

Pulzová frekvencia dosahuje v anaeróbnych podmienkach 200 úderov za minútu, ba niekedy i viac, ale v týchto prípadoch už neexistuje závislosť medzi rýchlosťou behu a pulzovou frekvenciou. Kontrolovať beh pomocou pulzovej frekvencie je preto v takýchto prípadoch neúčelné. Aby činnosť organizmu v anaeróbnych podmienkach prebiehala normálne, sú v krvi zásadité rezervy. Čím sú zásoby týchto zásaditých rezerv v organizme väčšie, tým vyššie sú jeho anaeróbne možnosti. Okrem glykolýzy je v organizme ešte jeden anaeróbny mechanizmus, ktorý vytvára energiu: štiepenie zlúčenín fosforu bez vytvorenia kyseliny mliečnej. Výkonnosť tohto procesu závisí od zásoby kreatínfosfátu vo svaloch. Najefektívnejší je tento mechanizmus vytvárania energie v prvých 20 sekundách po začiatku behu, potom jeho činnosť postupne slabne.

Ku koncu prvej minúty behu sa začína základný anaeróbny proces - glykolýza, t.j. štiepenie glykogénu na kyselinu mliečnu. Tento proces dosahuje svoje maximum v 2. minúte behu a udržiava sa na vysokej úrovni do 3.- 4. min., potom sa jeho výkonnosť značne znižuje. Vystrieda ho aeróbny mechanizmus vytvárania energie počas behu. Preto musí tréningová práca napomáhať rozvoj mechanizmov zabezpečujúcich energiu pre príslušnú bežeckú vzdialenosť. Čím je kratšia vzdialenosť, tým je vyššia úroveň anaeróbnych procesov, čím je dlhšia vzdialenosť, tým je podiel aeróbnych procesov väčší.

Beh pri pulzovej frekvencii 160 - 180 úderov za minútu možno považovať za prácu so zmiešaným energetickým zabezpečím, t.j. charakterizovať ako aeróbno-anaeróbnu prácu. Beh s pulzovou frekvenciou do 150 úderov za minútu prebieha pri aeróbnom zabezpečení energie a beh s pulzovou frekvenciou 180 - 190 úderov za minútu prebieha prevažne pri anaeróbnom zabezpečovaní energie s malou účasťou aeróbnych zdrojov. Beh pri subkritických rýchlostiach s pulzovou frekvenciou 160 - 180 úderov za minútu je komplexná, najefektívnejšia forma pre rozvoj vytrvalosti a zvýšenia funkčných schopností organizmu, čo sa využíva v modernom bežeckom tréningu.