V praxi sa takmer nevyskytujú ťažkosti s určovaním kalorickej hodnoty výživy. Používajú sa na to rôzne tebuľky, ktoré sa navzájom líšia iba nepodstatne. Podstatne ťažšie sa určuje skutočná energetická potreba človeka. Pri vypracovaní energetickej bilancie treba vlastne brať ohľad na energetické zmeny v organizme. Tieto zmeny ale nemožno zachytiť. Zásoby energie človeka sú v porovnaní s krátkodobo pebiehajúcimi energetickými zmenami veľmi veľké. Preto takéto bilancie sa musia robiť na čo možno najväčších súboroch osôb a dlhší čas.

Energetické bilancie sú potrebné z rozličných dôvodov. Tu nás zaujímajú hlavne zdravotné dôvody: podaná výživa má byť “plnohodnotná”, má zaručiť optimálny priebeh funkcií oeganizmu. Rozsah energetickej potreby človeka určujú v podstate štyri veličiny:

Základná premena  znamená potrebu energie odpočívajúceho lačného človeka pri normálnej teplote tela a izbovej teplote 20 °C. Slúži na udržovanie dôležitých telesných funkcií: 60 % je potrebných pre tvorbu tepla, pre činnosť srdca a krvného obehu, pre dýchanie, pre činnosť mozgu, obličiek atď. Základná premena ( bazálny metabolizmus) človeka kolíše len málo, u muža približne jednu kalóriu za hodinu na kilogram váhy. Ako pravidlo podľa toho platí:

Základná premena = váha tela (kg) x 24

U žien je o 5 až 10 % nižšia, pretože vďaka hrubšej vrstve podkožného tuku vydávajú menej tepla. Základná premena sa riadi hormónmi a vegetatívnym systémom. Meria sa zachytávaním vydávaného tepla (”priama kalorimetria”) alebo určovaním spotreby kyslíka a výdaja oxidu uhličitého (”nepriama kalorimetria”).  V organizme sa energia úplne získava len oxidačnými procesmi. Preto možno určiť premenu energie pomocou spotreby kyslíka. Pri spaľovaní jednotlivých živín sa vytvára na liter spotrebovaného kyslíka rozličné množstvo tepla: cukry 5,05 kcal, tuky 4,68 kcal a bielkoviny4,48 kcal. Percentuálny podiel premeny cukrov a tukov sa vypočítava z pomeru vylučovaného oxidu uhličitého a prijímaného kyslíka - respiračný kvocient (RQ). Pri výlučnom spaľovaní cukrov sa rovná 1, pri výlučnom spotrebovávaní tukov 0,7 a pri obvyklej miešanej strave 0,85. Podľa toho každej hodnote respiračného kvocientu zodpovedá určitý kalorický ekvivalent1 litra O2:1 = 5,05; 0,9 = 4,93; 0,8 = 4,81; 0,7 = 4,69 kcal.

V porovnaní s netrénovaným človekom javia sa v základnej premene športovca sezónne zmeny, ktoré súvisia s výškou tréningového zaťaženia. Pri veľkom rozsahu tréningu základná premena stúpa, pretože je zvýšená úroveň látkovej premeny vo vnútorných orgánoch i vo svaloch.

Pracovná látková premena zodpovedá zvýšeniu spotreby energie nad základnú látkovú premenu pri svalovej práci. Každý druh svalovej činnosti, ako napr. aj zmena polohy tela z ľahu do sedu alebo stoja, zvyšuje spotrebu energie. Pre výšku pracovnej látkovej premeny sú rozhodujúcimi trvanie, intenzita a charakter svalovej činnosti ( veľkosť masy zapojenej do činnosti ). Pretože telesné zaťaženie býva veľmi rozdielne, výdaj energie u jednotlivcov sa môže podstatne líšiť. Pracovná látková premena pre určitú činnosť sa vypočítava zo spotreby kyslíka a výdaja oxidu uhličitého. Ide o postup, v ktorom sa dá urobiť viacero chýb, a je dosť nepresný. To platí hlavne pre zaťaženie pri športe.

Špecificko - dynamický účinok potravy zodpovedá spotrebe energie, ktorú organizmus potrebuje na spracovanie prijatej potravy. Každý príjem potravy zvyšuje látkovú premenu. Vyvolané je to odbúravaním a prestavbou prijatých živín. Rozsah zvýšenia látkovej premeny je pre jednotlivé živiny rôzny. Bielkoviny zvyšujú látkovú premenu priemerne asi o 22 %, tuky o 4 % a cukry o 8 %. Pri zmiešanej strave sa považuje asi 10 % základnej látkovej premeny ( 170 kcal ) za kalorickú stratu, ktorá je potrebná na krytie zvýšených nárokov spojených s prijímaním potravy.

Trávenie si vyžaduje ďalších 10 % celkove prijatých kalórií, o ktoré sa znižuje množstvo energie, ktorú má organizmus  k dispozícii z prijatej potravy.