Vytvorenie bilancie výživy sa viaže na používanie nejakej miery, ktorou by sa mohla vyjadrovať aj spotreba energie v potrave. Premena energetických látok - cukrov, tukov a bielkovín na mechanickú prácu alebo teplo nastáva v stupňovitých rozpadových pochodoch, ktoré riadia určité ( v bunke vytvorené ) účinné látky, enzýmy alebo fermenty. Energia, ktorá sa pri týchto pochodoch uvoľňuje, využíva sa na urdžanie orgánových funkcií. Ak je výdaj a príjem energie v rovnováhe, celá energia sa mení na prácu alebo teplo. V takomto prípade je energia vybilancovaná. Ak sa príliš bohatou výživou dodáva nadbytok energie, ukladá sa vo forme energeticky bohatých zlúčenín ako tuk. Príliš výdatne stravovaný človek priberá na váhe. Naopak, pri veľmi nízkom prívode energie sa spotrebováva vlastné telo. Odbúrava sa tukové tkanivo a v ťažkých prípadoch aj svalová bierkovina; človek chudne.

Pod energiou rozumieme schopnosť vykonávať prácu alebo vytvárať teplo. Pritom aj pre ľudský organizmus platí známy fyzikálny zákon o zachovaní energie. Celkové množstvo tepla, ktoré človek za určitý čas vydá, a množstvo energie, ktoré zodpovedá vykonannej práci, rovná sa množstvu energie, ktorá sa v rovnakom čase získa spaľovaním prijatej potravy alebo látok vlastného tela. Človek nomôže podávať väčší pracovný výkon dlhší čas, ako je kalorická hodnota potravy dodanej ogranizmu. Táto zákonitosť, t.j. možný pracovný výkon = získaná energia z potravy a zásob, vysvetľuje vysoký význam účelnej výživy športovca. Kladná energetická bilancia, to znamená ľahká prevaha na strane prívodu potravy, je veľmi dôležitá pre športovca, ktorý sa snaží dosiahnuť vysokú všeobecnú i špeciálnu výkonnosť.

Spotreba energie a obsah energie v potravinách sa vyjadruje v kalóriách. Jedna veľká kalória ( kilokalória ), ktorá sa rovná 1000 malým kalóriám, je množstvo energie potrebné na zohriatie 1 litra vody zo 14,5 na 15,5 °C. Zodpovedá množstvu práce, ktoré treba vynaložiť na zdvihnutie 427 kp ( jednotka hmoty ) o 1 meter alebo 1 kp o 427 metrov.

Z toho vyplýva: 1 kcal = 427 kpm

Keď sa spáli 1 g cukrov alebo bielkovín, liter vody sa zohreje o 4,1 °C, pri spálení 1 g tukov 9,3 °C. To znamená, že spalná hodnota cukrov a bielkovín je 4,1, tukov s 9,3 je viac ako dvojnásobná. Keby sme chceli organizmu dodať 1000 kalórií, bolo by treba použiť buď 244 g cukrov či bielkovín, alebo 110 g tukov. Tieto čísla predstavujú priemerné hodnoty, s ktorým sa narába pri spočítavaní energetickej bilancie. Pre tieto účely možno zanedbať, že taká veľká skupina látok akou sú bielkoviny, nemá nijakú jednotnú spalnú hodnotu. Živočíšne bielkoviny majú spalnú hodnotu 4,3 ale rastlinné naproti tomu iba 3,96. Jeden gram čistého alkoholu ( 100 % etylalkohol ) má apalnú hodnotu 7,0. Rozdielna spalná hodnota živín hrá pri počítaní príjmu a výdaja energie veľkú rolu. Pre krytie energetických potrieb je významné nielen množstvo prijatej potravy, ale aj jej zloženie. Potraviny nemajú len rozdielny obsah základných živín, ale obsahujú v rôznom množstve aj vodu, minerály a balastné látky, ktoré sú energeticky nevýznamné. Balastné látky sú nestráviteľné, teda telo ich vôbec neprijíma. Napriek tomu plnia dôležitú fyziologickú úlohu. Pre výpočet kalórií sa určuje obsah cukrov, bielkovín a tukov.