Prvou požiadavkou správnej výživy športovca je jej plnohodnosť. Z energetického aspektu musí spĺňať podmienky, ktoré si vyžadujú veľké telesné výkony pri tréningu a pretekoch. Už uvedená zákonitosť
pracovná výkonnosť = získanie energie z výživy a zásob
dobre znázorňuje závislosť možného pracovného výkonu od výživy. Energetická hodnota športovca závisí v prvom rade od jeho tréningového zaťaženia. Čím je v určitom čase viac tréningových jednotiek, tým je väčší rozsah tréningu , t.j. jeho časové trvanie, a čím je tréning intenzívnejší, tým vyššia je energetická potreba. Samozrejme, veľkosť energetickej potreby v tréningu ovplyvňujú veľmi zložité faktory, napr. stav trénovanosti, okolitá teplota, vonkajšie podmienky pri zaťažení a pod. Pre vodné športy jestvuje ” ľahká voda ” a ” ťažká voda, pre lyžiarov ” rýchly sneh ” a ” pomalý sneh “, pre bežca rovný alebo kopcovitý terén s dobrým či zlým podkladom. Jeden tréning sa preto vždy nerovná druhému tréningu. A tak, ako sa nedá vždy objektivizovať celkové subjektívne zaťaženie podľa vonkajších faktorov, kolíše aj energetická potreba športovca v určitých hraniciach a podlieha mnohorakým vplyvom.
Skutočná energetická potreba pri športovom výkone sa určuje nepriamou kalorimetriou. Na základe merania spotreby kyslíka a výdaja oxidu uhličitého sa vypočítavajú kalorické ekvivalenty pre určité športové výkony. Aj takto sa získavajú iba približné hodnoty, pretože jestvujúce technické možnosti nedovoľujú získať celkom presné výsledky. Už vedľajšie zaťaženie športovca plynovými hodinami na zachytenie výmeny plynov, pomerne vysoký odpor meracích systémov pri dýchaní, ako aj nie vždy celkom spoľahlivé utesnenie systému hadíc a ich pripojenia na športovca, umožňujú vznik chýb a nepresností, najmä pri vysokom zaťažení. Tieto faktory napresnosti narastajú zvlášť vysoko, len čo sa zaťaženie blíži maximu intenzity alebo keď nadobúda extrémne vytrvalostný charakter.
Jedným z najlepších kritérií potvrdzujúcich, že kalorická potreba a výživa sú v rovnováhe, je určite váha tela. Skúsení športovci poznajú veľmi dobre svoju telesnú váhu, ktorá kolíše len vo veľmi úzkych rozpätiach. Pritom sme mali opätovne rovnakú skúsenosť, že v období zvlášť veľkého tréningového zaťaženia v príprave na najdôležitejšie súťaže sezóny, veľký počet športovcov si nedokáže udržať svoju optimálnu váhu napriek širokej ponuke bohatej a chutnej stravy. Vysoké telesné zaťaženie nie je spojené len so zvýšenou spotrebou energie, ale celkom zjavne tiež zmenšuje chuť do jedla. Výsledkom je potom nepomer medzi príjmom a výdajom, a tým aj pokles váhy tela. Z týchto dôvodov vyplýva názor, že zásadne nestačí iba tesne kryť vzniknutú kalorickú potrebu, to znamená zabezpečiť vyváženú energetickú bilanciu. Za podstatne lepšie sa považuje, ak sa v každodennej výžive zabezpečí prevaha kalórií. U trénujúcich zdravých športovcov sotva jestvuje nejaký dôvod, aby sa im radilo obmedzovať výživu pre malé pribratie na váhe. Prirodzene, celkom iná situácia vzniká, ak športovec nemôže plne trénovať z akéhokoľvek dôvodu, napr. kvôli zraneniu. Ale aj pri obmedzenom tréningu sa nesprávajú všetci športovci rovnako. Podľa skúsenosí práve športovci, pre ktorých je vysoká telesná váha výhodná ( napr. vrhači ), vykazovali pri obmedzení tréningu mimoriadne straty na váhe následkom ubúdania svalovej hmoty. Napriek bohatej ponuke výživy klesá chuť do jedla a prijaté kalórie ” sa nezužitkujú “, t.j. nepremenia sa na svalstvo. Na druhej strane u športovcov, pre ktorých je vyvážený vzťah váhy a sily rozhodujúci pre výkon, nastáva často také veľmi rýchle priberanie na váhe, že je vážnou prekážkou pokračovania v tréningu. Predsa však nemožno takéto zmeny zovšeobecňovať. Rovnako sa stáva, že športovci, ktorí majú v zmysle všeobecných noriem nízku váhu, pri chorobe alebo zranení ďalej chudnú. Všetky tieto dôvody poukazujú na dôležitosť stálej kontroly telesnej váhy. Pritom treba, aby sa športovec vážil ráno, nalačno. Váha tela športovca v priebehu dňa podstatne kolíše v závislosti od tréningu.
Výkonnosť tráviacieho systému stavia hornú hranicu pre príjem potravy. Určite sú pritom značne individuálne rozdiely. Vo všeobecnosti však možno povedať, že táto hranica leží asi pri 8000 kalóriách za deň. Z rozličných vyšetrení vieme, že jestvujú telesné zaťaženia vyžadujúce energetický príjem až 10000 kalórií. Takýto prípad býva napríklad v horolezectve. Dlhotrvajúce expedície vo vysokých výškach, napr. v oblasti Himalájí, vyžadujú od účastníkov obrovskú námahu. Pobyt vo výške, denné prekonávanie veľkých výškových rozdielov pri transporte nákladu, nízka teplota atď. značne zvyšujú energetickú potrebu. Takúto potrebu nemožno kryť každodennou stravou. Nastáva útok na rezervy tela, čo sa prejavuje veľkými stratami na váhe. Ak takéto zaťažovanie trvá dlho, môže nastať úplné vyčerpanie rezerv a nezriedka až životu nebezpečné stavy. Na druhej strane vhodným tréningom a príslušnou výživou možno zvýšiť energetické rezervy organizmu, najmä zvýšením obsahu cukrov. Organizmus si vytvára schopnosť tieto nosiče energie pri zaťažení rýchlo mobilizovať a počas zotavovania spotrebované množstvo energie nielen nahradiť, ale ešte ich zvýšiť nad východiskovú úroveň. Organizmus si nevytvára zvýšenú zásobu cukrov len preto, že sa mu v potrave ponúkajú, ale zato, že stále pravidelne opakované tréningové zaťaženie si vyžaduje takéto zvýšenie zásob energie. Tréning je prvotný s správne stravovanie druhotným impulzom pre tieto prispôsobovacie pochody. Pritom jeden impulz bez druhého je neúčinný.