Naša strava sa skladá z mnohých súčastí, z ktorých každá má v organizme určitý účinok. Ako nosiče energie majú význam iba hlavné živiny - cukry, tuky a bielkoviny. V mnohých situáciách je organizmu v konečnom dôsledku ľahostajné, ktoré z týchto troch nosičov energie prednostne využíva. Pri tvorbe energie jestvuje ďalekosiahla vzájomná nahraditeľnosť troch základných živín. Samozrejme, v konkrétnej situácii sú tieto možnosti aj ohraničené. Dnes vieme, že práve pri rozličnom športovom zaťažení organizmus uvoľňuje enegriu vo veľmi rozdielnom rozsahu. Závisí to hlavne od spôsobu zaťaženia, t.j. od druhu, rozsahu a intenzity zaťaženia. Organizmus pritom pravidelne zabezpečuje pre svoju celkovú situáciu optimálny vzťah medzi požiadavkami spotreby a schopnosťou jednotlivých živín pohotovo uvoľňovať energiu.

Na túto skutočnosť by mala brať ohľad organizácia výživy športovca. Cieľom výživy športovca je použité rezervy obnoviť čo možno najrýchlejšie a najúplnejšie, ako aj účelným stravovaním vopred vytvoriť výhodnú východiskovú situáciu pre následné zaťaženie. Pre športovca má takto veľký význam nielen dostatočný prívod kalórií, ale aj kvalitatívne zloženie stravy. Zdôvodnené smernice pre takýto spôsob diferencovaného stravovania možno vypracovať iba vtedy, ak sa berie ohľad na moderné poznatky výkonnostnej fyziológie o premene látok a energie pri vykonávaní jednotlivých druhov športu. Pritom niet zásadných rozdielov medzi rekreačnými a výkonnostnými športovcami. U vrcholových športovcov vystupujú rovnaké základné princípy zreteľnejšie a treba ich s väčšou naliehavosťou rešpektovať. Na tomto základe možno odvodiť rady pre výživu v jednotlivých druhoch športu a v rozličných obdobiach.