Cukry sú v prírode najrozšírenejšou organickou látkou. Rozdeľujú sa najprv na jednoduché a zložité. V spojení s ovocným cukrom, tzv. fruktózou, vytvára všeobecne známy cukor, trstinový cukor alebo repný cukor. V chémii sa nazývajú cukrami všetky jednoduché cukry alebo zložené len z niekoľkých jednoduchých. Glukóza je stavebnou jednotkou väčšiny zložitých cukrov. Jednotlivé molekuly glukózy sa môžu viazať pritom do veľmi dlhých reťazí s rozvetvením a priečnymi spojeniami, a vytvára tak veľké molekuly ( makromolekuly ). K takýmto zlúčeninám patrí napr. celulóza, ktorá je najdôležitejšou stavebnou látkou rastlín. Pre našu výživu má celulóza význam len ako tzv. balastná látka, pretože je pre človeka nestráviteľná. Hlavné množstvo uspotrebiteľných cukrov prijímame prevažne vo forme škrobu. Mnohé a rozličné druhy škrobu pozostávajú rovnako z mnohých molekúl glukózy.

V organizme sa tieto dlhé reťazce tozkladajú až na glukózu. Glukóza sa buď hneď ďalej štiepi a uvoľňuje energiu, alebo sa skladuje v zásobárňach ( v pečeni a vo svalových bunkách ). V druhom prípade sa z glukózy znova vytvára škrob ( glykogén ) a v tejto forme sa ukladá do zásoby. Glukóza a glykogén sú najdôležitejšími látkami v látkovej premene cukrov. Zložitými regulačnými mechanizmami sa udržuje stále určitá hladina glukózy v krvi. Potrebná glukóza sa uvoľňuje z glykogénových zásob ( hlavne v pečeni ). Glukóza v krvi je najdôležitejším dodávateľom energie pre všetky bunky tela a potrebným palivom pre udržovanie životných pochodov vôbec. Mozog je v tomto smere odkázaný takmer výlučne na prívod glukózy ako zdroja energie. Naša výživa je normálne veľmi bohatá na cukry. Tvoria asi 60 % prijímaných kalórií. V tých oblastiach, kde je všeobecný nedostatok potravín alebo v časoch mimoriadnej biedy, aká bola u nás cez svetové vojny a po nich, nízkohodnotná výživa sa spravidla vyznačuje ešte vyšším podielom cukrov. Nepríjemné stránky vynúteného krytia prevažnej časti kalorickej potreby menej hodnotnými cukrami sú všeobecne známe. Veľký podiel balastných látok vedie k veľmi veľkému objemu potravy, čo značne zaťažuje tráviaci trakt. Okrem toho pocit sýtosti z prijatých cukrov je slabý a krátkotrvajúci.

Na druhej strane je zasa len veľmi málo cukrov životne potrebných, pretože organizmus si vie ľubovoľne premieňať na cukry mnohé látky ( napr. tuky a veľkú časť stavebných jednotiek bielkovýn - aminokyseliny ). Výživu chudobnú na cukry majú mnohí ľudia veľmi radi, lebo je chuťove príťažlivá. Okrem toho je aj veľmi drahá a preto predstavuje určitý stravovací luxus. Ak množstvo prijímaných cukrov klesne asi pod 10 %, môžu sa objaviť známky začínajúcich porúch látkovej premeny, hoci sa to spočiatku sotva pozorovateľne odráža na fyzických a psychických pocitoch. Normálna výživa má obsahovať najmenej 100 až 120 g cukrov denne, čo je na dlhší čas potrebné množstvo na zabezpečenie hladkého priebehu látkovej premeny. Avšak pri optimálnej výžive športovca nemožno vychádzať z týchto minimálnych dávok. Pri športovom zaťažení sa kladú veľmi veľké nároky práve na látkovú premenu cukrov.