Bežecká technika na dlhšie vzdialenosti - beh na pätách.
Beh na prednej časti chodidiel - takýto spôsob behu je typický pre šprintérov.
Optimálna dĺžka kroku je, keď chodidlo došľapuje tesne pred os tela, teda presne pod jeho ťažisko.
Paže by mali byť mierne ohnuté a mali by sa pohybovať v smere behu.
Podľa motorickej námahy rozlišujeme 5 schopností - koordinácia, pohyblivosť, sila, rýchlosť a vytrvalosť.
Záťaž by sa mala stupňovať pomaly : najskôr častejší tréning, potom predĺženie jednotlivých tréningov a až posledné zvyšovanie tempa.
Tréningové podráždenie sa musí dlhší čas opakovať, aby sa dosiahlo stabilné a optimálne prispôsobenie.
Každý z nás reaguje na tréningové podráždenie inak.
Tréning je okrem talentu najdôležitejším faktorom.
Pri vytrvalostných športových disciplínach výkon závisí od kilometrov tréningu.
Pre maratónskeho bežca sú viaceré tréningové kilometre voľným tempom omnoho dôležitejšie ako intervalové tréningy.
Kto do tréningu vložil takú intenzitu, že jeho organizmus sa nestačí prispôsobovať zmenám, ten sa namiesto získavania dobrej fyzickej kondície ničí.
Zlý bežecký štýl je často dôsledkom nedostatku gymnastických cvičení.
Každý si musí sám nájsť cestu, ako si popri pracovnom dni a požiadavkách rodiny nájsť čas aj na tréning.
Kto utrpel nejaké poranenie, mal by si dobre premyslieť, či mu menšia prestávka neprinesie väčší osoh.
Intenzívnejší tréning je pre pohybové ústrojenstvo vždy nebezpečnejší.
Monotónne podráždenie telo otupuje, rozdielne podráždenie ho stimuluje.
Pokojná forma vytrvalostného behu pri 65 % maximálneho pulzu je ideálna na regeneráciu po tvrdom tréningu alebo po pretekoch, na zohriatie a dobehnutie do cieľa, alebo pri prestávkach medzi rýchlostnými behmi.
Pokojný vytrvalostný beh normálnym tempom pri približne 75 % maximálnej frekvencie srdca tvorí hlavnú súčasť tréningu zameraného na zdravie človeka.
Aeróbne rýchle vytrvalostné behy sa pohybujú v rozsahu približne 85 % maximálneho pulzu.
U pokročilých bežcov by k tréningu mali patriť aj kontrolné súťaže.
Vhodným prípravným behom a testom pred maratónom je napríklad polmaratón.
Anaeróbny intervalový tréning ako 10 x 400 m alebo 5 x 1000 m zlepšuje toleranciu laktátu.
Beh do kopca a horský beh v teréne spájajú silu s vytrvalosťou.
Kto prvé 2 - 3 mesiace pravidelne behá trikrát do týždňa aspoň po pol hodine, dosiahne dobrú úroveň telesnej pripravenosti.
Svoj cieľ a úspech nemôžete dosiahnuť ihneď, ale krok za krokom.
V bežeckých začiatkoch netreba rátať pri behu kilometre ale minúty.
Účinky pravidelného bežeckého tréningu : zväčšuje sa veľkosť srdca, klesá pulz v pokoji, podobne aj tlak krvi, srdce je schopné pracovať ekonomickejšie, regenerácia prebieha rýchlejšie, zvyšuje sa počet červených krviniek, prekrvenie sa zlepšuje, cievy získajú väčšiu pružnosť, zvyšuje sa aj hladina testosterónu.
Najdôležitejšia je bežecká obuv - nohy musia podať väčší výkon a vydržať viac než akákoľvek iná časť tela.
Obuv je najdôležitejšia časť bežeckého výstroja.
Dobrá tréningová obuv by mala vydržať aspoň 1000 kilometrov.
Značne opotrebovaná obuv môže vyvolať zbytočné poranenia.
Pri bežeckom tréningu neexistuje zlé počasie, iba nevhodne zvolené oblečenie.
Pri chladnejších teplotách voliť oblečenie z viacerých vrstiev.
Pri bežeckých ponožkách je dôležitý ich dobrý tvar a pohodlné nosenie, cez prsty nesmie prechádzať žiadny šev.
Takmer 40 % telesnej teploty človek stráca hlavou a šijou.
Tenké bavlnené rukavice sa odporúča nosiť nielen v zimnom období, ale aj počas jesene a skorej jari.
Až po dvoch - troch mesiacoch sa vám beh začne zdať jednoduchší a prinesie vám pravé potešenie.
Na svoje prvé tréningy si zvoľte rovnú dráhu, po ktorej môžete bežať nerušene.
Ak chcete dosiahnuť pozorovateľné pokroky behajte 3 krát do týždňa.
Svalstvo musí v začiatočnej fáza dostať po každom zaťažení jeden deň na regeneráciu.
Najväčší výkon podáva väčšina ľudí ráno medzi 8 - 10 hodinou.
Svalová horúčka je bolesť svalov, ktorá sa dostaví jeden - dva dni po novom zaťažení. ( trvá to väčšinou 3 - 4 dni).
Na zmiernenie svalovej horúčky pomáhajú : teplé kúpele, saunovanie, mierny strčing, pre aktívne zotavenie treba behať pomaly ( len s 50 % intenzitou ).
Ako predísť svalovej horúčke? - pravidelný strečing, plánované zostavenie tréningu, vystríhanie sa nadmernému preťaženiu.
Pichanie v boku spôsobuje u neskúsených bežcov väčšinou privysoké začiatočné tempo, prípadne plný žalúdok.
Ako predísť pichaniu v boku : tréning po výdatnom obede posunúť o 2 - 3 hodiny, vyvarovať sa príliš rýchlemu začiatočnému tempu, dýchať kontrolovane, posilniť si brušné svaly.
Začiatočníci by mali rešpektovať, že spočiatku sa dostavujú určité bolesti a prirodzené sprievodné príznaky.
Technika behu : kroky sú plynulé, hlava je zdvihnutá nahor, horná časť tela je vzpriamená a len mierne naklonená dopredu, paže sú uvoľnené a pokojné, panva je mierne naklonená dopredu, paže sa hojdajú v ramennom kĺbe, ruky zostávajú voľné.
Kým bežíte, ťažisko tela sa pohybuje nielen dopredu, ale ustavične aj hore a dole.
Pri úprave stravovania pred pretekmi vychádzame zo základnej zásady, že v dňoch pred pretekmi má byť výživa vytrvalca vysoko kalorická a bohatá na cukry. Na niekoľko dní možno podiel cukrov zvýšiť ešte podstatne nad 60 %.
Hlavný podiel straty tekutín sa vyrovnáva až po skončení pretekov. Napriek tomu netreba zanevrieť na možnosť prijímania tekutín počas pretekov.
Športovec si musí systematickým tréningom zvyknúť vydržať absolvovať svoju pretekársku trať bez občerstvenia.
Pretekár sa musí pred pretekmi toľko najesť, aby sa uňho neprejavil pocit hladu.
Intenzívne pretekárske zaťaženie vytrvalca vedie k výraznému ochudobneniu svalových buniek o glykogén.
Zaťažený a vyčerpaný sval má, najmä v prvých hodinách po zaťažení vyslovený hlad po cukroch a dodané cukry rýchlo spotrebováva na obnovenie zásob.
Vytrvalec v pretekoch stráca podstatne na váhe, pričom neraz ide o pozoruhodné straty tekutín. Tieto straty sa môžu prejaviť napr. sťažením krvného obehu následkom zahustenia krvi.
Kofeín - pôsobí bezprostredne na centrálny nervový systém, v prvom rade dráždi mozgovú kôru.
Alkohol - nie je stimulátorom centrálneho nervového systému, ale prakticky jeho sedatívom a látkou vyvolávajúcou depresiu, môže navodiť praskanie žíl, deštruuje mozgové bunky - odoberá im potrebnú vodu, môže znížiť obsah B1, B2,B6, B12, C a K vitamínu v tele, hladiny kyseliny listovej a koncentráciu zinku, magnézia a draslíka.
Fruktóza - Prirodzený cukor, nachádzajúci sa v ovocí a mede.
Glukóza - Krvný cukor organizmu, je najľahšie vstrebateľným cukrom.
Dextróza - Chemicky je totožná s glukózou, pripravuje sa z kukuričného škrobu.
Laktóza - Mliečny cukor.
Maltóza - Disacharid, vznikajúci zo škrobu pôsobením droždia.
Sacharóza - Disacharid, získaný z cukrovej repy alebo trstiny, ktorý po vyčistení poznáme vo forme granúl.
Základný problém s cukrom je ten, že ho jeme veľa a často o tom ani nevieme.
Denný príjem kuchynskej soli je 6 - 8 g, množstvo nad 14 g sa už považuje za prehnané.
Nadmerný príjem soli spôsobuje vysoký krvný tlak, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť ischemickej srdcovej choroby, novšie sa o ňom uvažuje ako o jednej z príčin migrény.
Ak chcete znížiť príjem soli: nepite pivo, neužívajte k príprave jedál prášok do pečiva, neužívajte preháňadlá, nejedzte údené mäsa, dávajte pozor na minerálne vody.
Ak sa chcete cítiť dobre - dôležitý je telesný pohyb, diéta, vhodné suplementy.
Dehydratácia - stav organizmu, vznikajúci pri veľmi výraznej strate vody.
Hypervitaminóza - chorobný stav spôsobený prijmom veľkého množstva vitamínu.
Hypovitaminóza - chorobný stav, ktorý v organizme vznikol pre nedostatok vitamínu v potrave.
Metabolizmus - látková premena, fyzikálna a chemická premena látok, ktoré sa tvoria v organizme alebo sú prijímané do organizmu.
Kolagén - prirodzená súčasť bielkovín kostí, chrupaviek a spojivových tkanív ( varom sa mení na želatínu ).
Intenzívny telesný výkon a tráviaca činnosť sú v určitom protiklade.
Ak je tráviaci systém zaťažený väčším množstvom potravy, značná časť rezerv krvného obehu je zaneprázdnená tráviacou činnosťou
Najväčšie zaťaženie krvného obehu trávením nastáva po jedlách ktoré obsahujú cukry asi o 90 minút, po jedlách bohatých na bielkoviny o 4 - 5 hodín po ich požití.
Aj pri ľahkej strave treba dodržať 2 - 3 hodinovú prestávku do začiatku zaťaženia.
Najpriaznivejšou stravou niekoľko hodín pred výkonom je ľahké jedlo bohaté na bielkoviny.
V prvej fáze zotavovania, najmä po dlhšie trvajúcej a intenzívnej námahe, prijímanie potravy je tiež problematické.
Väčšie straty na váhe súčasne podmieňujú aj pokles trénovanosti a vyžadujú si potom zotavenie so zníženým zaťažovaním.
Balastné látky - Sú nestráviteľné súčasti stravy, väčšiu časť z nich tvorí celulóza, stavebná hmota rastlín.
Fyziologický význam balastných látok spočíva v ich vplyve na vylučovanie tráviacich žliaz a na pohyb obsahu čriev.
Výživa športovca, ktorá často vyžaduje mimoriadne veľký prívod kalórií, nemá obsahovať takmer žiadne balastné látky.
Zásady stravovania športovca - vyhýbanie sa jedlám príliš chladným alebo príliš horúcim, dôkladné žuvanie, pravidelnosť jedla, pokojná, uvoľnená atmosféra. Jedenie má byť chvíľou zotavenia a uvoľnenia.
Odstup medzi prijímaním potravy a športovým výkonom má trvať 3 hodiny ( min. 1,5 hod. ) a treba ho dodržať aspoň pred pretekmi.
Tréning ani športová súťaž by sa nemala nikdy začínať s prázdnym žalúdkom.
Strava má byť ľahko stráviteľná a predovšetkým nezaťažujúca.
Vzhľadom na veľkú potrebu kalórií a živín objem jedla sa má udržovať tak nízko, ako je to len možné, aby sa uľahčilo trávenie.
Účinok piva uľahčujúci spánok a obsah cukrov sú dostatočnou protiváhou úvahám o konzumácii malého množstva alkoholu.
Nechutenstvo neraz vyvoláva iba nedostatok tekutín, ktorý brzdí vylučovanie tráviacich štiav. Preto treba už pred jedlom začať doplňovať tekutiny.
Čerstvá rastlinná strava je pre športovca hodnotou výživou predovšetkým pre plný obsah vitamínov a minerálnych látok.
Najdôležitejším praktickým problémom je potreba kontrolovať príjem tukov.
Športovec môže trvale vydávať v tréningu a v pretekoch len toľko energie, koľko jej vo výžive prijme.
Pred pretekmi je potrebná zvlášť vysokokalorická výživa, ktorá vytvorí pre preteky zodpovedajúce energetické rezervy.
Vytrvalosť - Je schopnosť organizmu odolávať únave pri dlhotrvajúcom športovom výkone.
Denne človek vylučuje asi 2,5 l vody, najväčšia časť z toho pripadá na moč ( 1,5 l ).
Nadmerný alebo nedostatočný prívod vyrovnáva roganizmus predovšetkým činnosťou obličiek, ktoré potom vylučujú väčšie alebo menšie množstvo moču.
Väčšie straty tekutín, ku ktorým dochádza pri veľkom potení, je potrebné doplniť dostatočným prívodom tekutín, inak hrozí dehydratácia.
Udržiavanie stálej teploty tela medzi 36 - 37,5 °C znamená vyvažovanie rovnováhy medzi tvorbou a stratou tepla.
Množstvo vylučovaného potu závisí jedine od množstva tepla, ktorého sa organizmus potrebuje zbaviť, aby sa neprehrieval.
Pri výdatnom potení musia športovci piť tekutiny aj keď nepociťujú smäd.
Vysríhať sa treba pred pitím jednak veľkého množstva tekutiny naraz a jednak veľkého množstva príliš chladeného až ľadového nápoja.
Potením sa vylučuje z organizmu nielen voda, ale aj minerálne soli a ďalšie látky.
Kým športovec nie je aklimatizovaný, mal by znižovať svoje celkové zaťaženie pod obvyklú mieru.
Pri vytrvalostných výkonoch nedostatok tekutín následkom zahustenia krvi a zvýšenia teploty môže v mnohých prípadoch obmedzovať výkonnosť.
Intenzívne trénujúci športovec - vytrvalec potrebuje denne vypit asi 2 - 3 litre tekutín.
Pri dlhotrvajúcom výkone treba prijímať tekutiny už počas výkonu.
Organizmus stráca spolu s vodou aj niektoré minerálne látky.
Nápoje obsahujúce oxid uhličitý sú veľmi osviežujúce, ale utlmujú prirodzený pocit smädu.
Veľké množstvo tekutín je potrebné dopĺňať v malých dávkach a s krátkym odstupom, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom zo žalúdka.
Minerálne látky sú jednoduché látky, ktoré sa zúčastňujú na stavbe tela. Stopové prvky sú ( zinok, fluór, meď, jód, mangán, kobalt, molybdén ).
Najdôležitejšími minerálnymi látkami sú sodík, draslík, vápnik, horčík, železo, chlór a fosfor.
Sodík - prvok nevyhnutný pre životné procesy, nadmerný prísun sodíka môže zapríčiniť vznik vysokého krvného tlaku, pomáha zabrániť vyčerpaniu, ktoré je vyvolané vysokou teplotou a úpalom. Zdroje - kuchynská soľ, raky, mrkva, cvikla, artičoky, mozog, obličky, slanina.
Vápnik - V organizme je viac vápnika ako ktorejkoľvek inej minerálnej látky. Vápnik a fosfor sú spoločne zodpovedné za zdravé kosti a zuby. Vápnik s magnéziom sú zodpovedné za normálnu činnosť srdca a za krvný obeh. Vápnik ďalej zmierňuje nespavosť, spolupracuje pri vstrebávaní železa, pomáha pri činnosti nervového systému. Zdroje vápnika - mlieko a mliečne výrobky, syry, sójové boby,sardinky, losos, burské oriešky, orechy, semená slnečnice, bôb, zelenina.
Horčík - Je nevyhnutný pre rovnováhu a iónovú výmenu vápnika, sodíka, draslíka a fosforu, pre metabolizmus vitamínu C. Je dôležitý pre účinnú funkciu nervov a svalov, hrá dôležitú úlohu premeny krvného cukru na energiu, pomáha pri zvládnutí depresie, podporuje zdravú funkciu srdca a krvného obehu, udržuje zdravé zuby, zmierňuje žalúdkové ťažkosti. Zdroje - figy, citrón, grapefruit, žltá kukurica, mandle, orechy, jablká, tmavá zelená zelenina.
Železo - Je nevyhnutné pre život, je potrebné k tvorbe hemoglobínu a vzniku myoglobínu a niektorých enzýmov. Podporuje rast, stupňuje schopnosť organizmu odolávať chorobám, odtraňuje únavu, bráni vzniku a vylieči anémiu z nedostatku železa, navracia pokožke dobré napätie. Zdroje - bravčová pečeň, hovädzia pečeň, srdce, obličky, múka, surové morské mäkkýše, sušené broskyne, vaječný žĺtok, ústrice, orechy, fazuľa, ovsené vločky.
Chlór - V organizme sa vyskytuje v iónovej forme. Reguluje rovnováhu krvnej acydobázy, podporuje trávenie, kontroluje pružnosť. Zdroje - kuchynská soľ, morské riasy, olivy.
Fosfor - V organizme ho nenájdeme vo forme prvku, len ako zlúčenina, ktorá sa nachádza v každej bunke. Podporuje rast a reparáciu tela, poskytuje energiu prostredníctvom metabolizmu cukrov a tukov, zmenšuje bolesť pri zápale kĺbov, udržuje zdravé ďasná a zuby. Zdroje - ryby, hydina, vajíčka, orechy, celé zrná obilia.
Po veľmi namáhavých výkonoch môže byť straty soli zapríčinené potením také veľké, že treba do nápojov pridávať 1 - 3 g kuchynskej soli.
Vitamín B1 ( tiamín ) - je rozpustný vo vode, podporuje rast, napomáha tráviť, hlavne cukry, zlepšuje psychickú výkonnosť, pomáha zvládnuť nevoľnosť počas letu a morskú chorobu.
Vitamín B1 - chororba z nedostatku - Beriberi, najdôležitejšie prírodné zdroje - sušené droždie, nelúpaná ryža, ovsená múka, jačmeň, americké orechy, chudé bravčové mäsa, väčšina zeleniny, otruby.
Vitamín B2 ( riboflavín ) - rozpustný vo vode, ľahko sa vstrebáva, má dobrý účinok na rast a plodnosť, podporuje zdravú kožu, nechty a vlasy, pomáha liečiť opar v ústach, na perách a jazyku, zlepšuje zrak.
Vitamín B6 ( pyridoxín ) - rozpustný vo vode, po strávení sa vylúči z organizmu do 8 hodín. Zabezpečuje dostatočné vstrebávanie tukov a aminokyselín, bráni vzniku rôznych nervových a kožných chorôb.
Vitamín B12 ( kobalamín ) - rozpustný vo vode, pomáha tvoriť a regenerovať červené krvinky, stupňuje rast dieťaťa a chuť k jedlu, udržiava zdravý nervový systém
Vitamín H ( biotin, koenzým R ) - rozpustný vo vode. Zabraňuje šediveniu vlasov, uvoľňuje svalovú bolesť, zmierňuje ekzémy na tvári a dermatitídu.
Vitamín H - zdroje - orechy, ovocie, pivné droždie, hovädzia pečeň, vaječný žĺtok, mlieko, obličky.
Vitamín C ( kyselina askorbová ) - rozpustný vo vode, hojí rany, popáleniny, krvácajúce ďasná, urýchľuje hojenie rán po operácii, pomáha znížiť hladinu krvného cholesterolu, pôsobí preventívne proti vzniku rôznych typov vírusových a bakteriálnych infekcií a všeobecne potencuje činnosť imunitného systému, preventívne a liečebne pôsobí proti nádche.
Vitamín C - zdroje - citrusové ovocie, bobuľovité plody, zelená listová zelenina, paradajky, paprika, kel. Z organizmu sa odstráni do 2 - 3 hodín.
Vitamín D ( kalciferol, ergosterol ) - rozpustný v tukoch, tvorí sa z provitamínu, ktorý má rastlinný alebo živočíšny pôvod.
Vitamín D - reguluje správne využitie vápnika a fosforu, prvkov potrebných pre výstavbu kostí a zubov, pomocným liekom pri zápale spojiviek.
Vitamín D - zdroje - rybací tuk, sardinky, zavináče, losos, mlieko, mliečne výrobky.
Vitamín E ( tokoferol ) - rozpustný v tukoch. Bráni tvorbe krvných zrazenín, zmierňuje únavu, urýchli hojenie popálenin.
Vitamín E - zdroje - obilbé klíčky, sójové bôby, rastlinné oleje, špenát, jačmeň.
Vitamín F - rozpustný v tukoch. Bráni ukladaniu cholesterolu v artériách, udržuje zdravú pleť a vlasy, pomáha zvládnuť choroby srdca.
Vitamín F - zdroje - raslinný olej, orechy, mandle.
Vitamín K ( menadión ) - rozpustný v tukoch, zabraňuje krvácaniu, pomáha dosiahnuť zodpovadajúce zrážanie krvi.
Vitamín K - zdroje - jogurt, lucerna, vaječný žĺtok, sójový olej, rybací tuk, morské riasy, listová zelenina.
Zvýšená metabolická aktivita športovca si vyžaduje vo všeobecnosti aj zvýšenú potrebu vitamínov.
Väčšiu časť ľudského tela tvorí voda: dospelý - 60 %, v mladšom veku ešte viac. Dve tretiny tohto množstva sa nachádza v bunkách.
Voda v tele je rozpúšťadlom pre všetky reakcie prebiehajúce v organizme, má teda základný význam.
Voda je nepostrádateľná pre normálnu činnosť bunky.
Vitamíny sú organické látky nevyhnutné pre život, sú nevyhnutné pre normálnu činnosť nášho organizmu, pre rast, vitalitu.
Vitamíny získavame z potravín alebo ich prijímame vo forme suplementov ( doplnkové látky ).
Vitamíny nie sú vzpružujúce látky, kalorickú či energetickú hodnotu sami osebe nemajú.
Vitamíny nie sú štrukturálne zložky nášho organizmu.
Vitamíny usmerňujú látkovú premenu prostredníctvom rôznych enzýmových systémov. Nedostatok jediného vitamínu môže ohroziť celý organizmus.
Výživná hodnota väčšiny potravín klesá, pretože ich jeme po predchádzajúcej príprave.
Výživné látky sú - cukry, bielkoviny, tuky, minerálne látky, vitamíny a voda.
Mikrovýživné látky, napr. vitamíny a minerálne látky, nie sú v organizme zdrojmi energie.
Makrovýživné latky sú cukry, tuky a bielkoviny.
Účinok výživných látok začína počas trávenia.
Výživné látky sa štiepia pôsobením rôznych enzýmov na menšie a jednoduchšie chemické časti, ktoré sa potom vstrebávajú cez stenu tráviacej trubice a nakoniec dostanú do krvného obehu.
Bežná potrava, ktorá sa skladá z cukrov, tukov a bielkovín sa vyprázdni zo žalúdka v priebehu 3 - 5 hodín.
V tenkom čreve sa úplne dokončí trávenie a vstrebávajú prakticky všetky výživné látky.
Účinky vitamínov sa nemôžu prejaviť bez minerálnych látok.
Vitamíny sa dajú kúpiť vo forme tabliet, toboliek, práškov, roztokov.
Vitamíny A, D, E a K sú rozpustné v tukoch.
Vitamíny sa väčšinou rozpúšťajú vo vode a ako také nie sú skladovateľné v organizme.
Aj keď bola dávka vitamínov veľká, močom sa vylúčia v priebehu 2 - 3 hodín.
Pri výrobe vitamínov znamenalo veľký krok dopredu zavedenie prípravkov s oneskoreným alebo predĺženým účinkom ( až 24 hodín ).
Najvhodnejšie je užívanie suplementov po jedle.
Vitamín A - je rozpustný v tukoch, je skladovateľný v organizme.Vyskytuje sa v dvoch formách : retinol ( v potravinách zvieracieho pôvodu ) , karotén ( v potravinách živočíšneho ale aj rastlinného pôvodu ).
Vitamín A - ovplyvňuje šeroslepotu a zrakovú slabosť, skracuje trvanie choroby, napomáha odstrániť starecké škvrny, urýchľuje rast, posilňuje kosti, udržuje zdravú pleť, vlasy, zuby a ďasná.
Vitamín A - zdroje - rybací tuk, pečeň, mrkva, vajíčka, mlieko, tmavozelená a žltá zelenina, žlté ovocie.
Vitamín A pôsobí najlepšie spolu s komplexom vitamínov B, D, E, vápnikom, fosforom a zinkom.
Vitamín A pomáha chrániť vitamín C pred oxidovaním.