Adrian - ŠPORT

Zotrvanie potravy v žalúdku záleží na jej zložení. Tekutá potrava prechádza žalúdkom veľmi rýchlo. Hrubé, málo požuté jedlá zostávajú dlhšie. Taktiež bielkoviny a tuky zostávajú v žalúdku dlhšie ako cukry. Asi 4 - 6 hodín po prijatí potravy je žalúdok zasa prázdny.

Tu je príklad niektorých potravín podľa toho, aký čas zostávajú v žalúdku:

• 1 - 2 hodiny

Voda, čaj, kakao, káva ( bez šľahačky ), mlieko, polievka - vývar, vajcia na mäkko.

• 2 - 3 hodiny

Káva so šľahačkou, vajcia na tvrdo, ryba varená, mäso chudé varené, biely chlieb.

• 3 - 4 hodiny

Kura varené, mäso hovädzie varené, teľacie dusené a mäso tučné ( viac ako 4 hod.).

• Svalová sústava, ktorej podstatnou zložkou je kostrové priečne pruhované svalové tkanivo schopné zmršťovať sa, je funkčne spojené s pasívnym pohybovým aparátom a tvorí aktívny pohybový aparát.
• Okrem svalov – aktívnej pohybovej zložky – do náuky o svaloch, zahrňujeme aj pomocný svalový aparát.
• Vo všeobecnosti svalové tkanivo rozdeľujeme na hladké a priečne pruhované.
• Hladké svalové tkanivo netvorí samostatný orgán, ale vyskytuje sa ako súčasť stien vnútorných orgánov a jeho činnosť nie je kontrolovaná vôľou.
• V tele máme okolo 600 svalov, z ktorých väčšina je párová.
• Váha svalov u mužov tvorí priemerne 36 %, kým u žien iba 32 % váhy tela.
• Sval – je zložený z niekoľkých tkanív.
• Základnou aktívnou jednotkou svalu je priečne pruhované svalové vlákno, tvoriace mäsitú časť svalu, ktorého dĺžka a hrúbka individuálne kolíše.
• Druhou zložkou svalu je väzivo, ktoré spája a obaľuje svalové vlákna, obaľuje celý sval a vytvára tiež úpony svalu, šľachu.
• Rozlišujeme 2 skupiny svalových vlákien, červené a biele.
• Zafarbenie červených vlákien, spôsobuje svalový pigment – myoglobín, ich odpoveď je pomalšia a ich činnosť je spojená najmä s udržiavaním polohy tela.
• Biele vlákna  majú vyšší metabolizmus a zmršťujú sa rýchlejšie a vykonávajú jemné a presné pohyby ( napr. svaly ruky ).
• Na obidvoch koncoch svalu je väzivová časť, šľacha, pomocou ktorej sa svaly upevňujú na kosť, do kože, alebo do kĺbového púzdra.
• Šľacha má vzhľad bieleho povrazca, svalová šľacha, alebo je rozšírená do plochy, má podobu blany a nazýva sa šľachovina.
• Pevnosť šľachy je značná, unesie hmotnosť 6-12 kg na 1 mm2.
• Na svale rozoznávame tieto funkčné a tvarové úseky : odstup, hlava svalu, svalové bruško, úpon.
• Nervové vlákna vstupujúce do svalu sú trojakého druhu : motorické, senzitívne a autonómne.
• Svaly klasifikujeme z rôznych hľadísk : Podľa tvaru rozlišujeme svaly – dlhé, krátke, široké. Podľa priebehu svalových vlákien rozoznávame svaly priame, šikmé, priečne alebo kruhové.
• Podľa funkcie a výsledku svalového pohybu delíme svaly na ohýbače, vystierače, priťahovače, odťahovače, zvierače a rozširovače.
• Základnou funkciou svalu je zmrštenie svalu, kontrakcia.
• Rozoznávame 2 typy svalovej kontrakcie : 1. izotonická – pri ktorej sa mení dĺžka svalu, ale svalové napätie sa nemení. 2. izometrická – pri ktorej sval nemení dĺžku, ale mení napätie.
• Svaly hlavy : 1. svaly mimické. 2. svaly žuvacie.
• Svaly chrbta : 2 skupiny : povrchové svaly a vlastné svaly chrbta.
• Do povrchovej vrstvy patria : lichobežníkový sval, najširší sval chrbta a 2 kosoštvorcové svaly.
• Funkciou vlastných svalov chrbta je vzpriamovanie chrbtice, otáčanie, úklony a môžu pôsobiť ako aj pomocné dýchacie svaly. 
• Svaly hrudníka : torakohumorálne, vlastné svaly hrudníka a bránica.
• Torakohumorálne svaly - patria tu : veľký prsný sval, malý prsný sval, podkľúčny sval a predný pílovitý sval.
• Vlastné svaly hrudníka – tvoria ich : medzirebrové svaly, ( vonkajšie medzirebrové svaly, vnútorné medzirebrové svaly ).
• Svaly brucha sú prevažne široké ploché svaly, ktoré sa rozprestierajú medzi dolným okrajom hrudníka a horným okrajom panvy.
• Svaly brucha rozdeľujeme do 3 skupín : prednej, bočnej a zadnej.
• Svaly vlastnej hornej končatiny, ktoré odstupujú a upínajú sa na kostru končatiny delíme na : svaly pletenca hornej končatiny, svaly ramena, svaly predlaktia, svaly ruky.
• Svaly pletenca – sú zoskupené okolo ramenného kĺbu a pôsobia na tento kĺb.
• Svaly ramena sú uložené okolo ramennej kosti a siahajú až na kosti predlaktia.
• Svaly ramena delíme na prednú skupinu flexorov a zadnú skupinu extenzorov.
• K prednej skupine patria – dvojhlavý sval ramena, ramenný sval a zobákovoramenný.
• K zadnej skupine extenzorov patrí trojhlavý sval ramena, ktorý sa upína na lakťový výbežok, pričom tento sval je jediným extenzorom.
• Svaly predlaktia rozdeľujeme do 3 skupín – predná, bočná a zadná skupina.
• Svaly ruky – sú zväčša krátke svaly zoskupené prevažne na dlani ruky.
• Svaly ruky delíme do 3 skupín – svaly palca, svaly malíčka a stredná skupina svalov.
• Svaly dolnej končatiny rozdeľujeme do 4 skupín – bedrové svaly, svaly stehna, svaly predkolenia, svaly nohy.
• Bedrové svaly rozdeľujeme ich na vnútorné a vonkajšie bedrové svaly.
• Stehnové svaly sa podieľajú na pohyboch v bedrovom a kolennom kĺbe. Delíme ich na 3 skupiny – prednú, mediálnu a zadnú.
• K prednej skupine patrí štvorhlavý sval stehna, ktorý je jediným extenzorom v kolennom kĺbe.
• Ďalším svalom je krajčírsky sval, ktorý premosťuje bedrový aj kolenný kĺb.
• Mediálnu skupinu svalov stehna nazývame priťahovače.
• Najväčší z nich je veľký priťahovač, ktorý spolu so stehnovou kosťou a štvorhlavým svalom stehna tvorí kanál pre prestup ciev do zákolennej jamy.
• Patrí sem aj štíhly sval.
• K zadnej skupine svalov stehna patrí dvojhlavý sval stehna, pološľachovitý a poloblanitý.
• Svaly predkolenia sa rozdeľujú do 3 skupín – prednej, bočnej a zadnej.
• Svaly prednej skupiny odstupujú od proximálnej časti oboch kostí predkolenia a upínajú sa na dorzálne plochu palcov.
• Patria k nim – predný píšťalový sval a dlhý vystierač palcov a dlhý vystierač palca.
• Svaly zadnej skupiny tvoria 2 vrstvy – povrchovú a hĺbkovú.
• K povrchovej vrstve patrí trojhlavý sval lýtka, ktorý sa pomocou Achillovej šľachy upína na pätový hrboľ.
• Hĺbkovú vrstvu, ktorá nalieha na kosti predkolenia tvoria zadný píšťalový sval a dlhý ohýbač palcov.
• Svaly nohy delíme na svaly dorzálnej a stupajovej plochy nohy.
• Svaly stupajovej plochy rozdeľujeme na 3 skupiny – svaly veľkého palca, svaly malíčka, stredná skupina svalov.
• K svalom veľkého palca patrí – krátky ohýbač, odťahovač a priťahovač palca.

 Pohybový systém sa rozdeľuje na pasívny pohybový systém ( kostra a spojenie kostí ) a aktívny ( zahrňuje svaly a pomocné zariadenie svalov ).

• Kosti sú pevné, tvrdé aj pružné orgány žltobielej farby.
• V ľudskom tele je vyše 200 kostí, ktorých súbor, kostra – skeleton, spolu s chrupavkami, kĺbovými a väzivovými spojeniami kostí tvorí pasívny pohybový aparát.
• Kostra tvorí oporu tela, ochranu vnútorným orgánom ako mozog, srdce, pľúca a orgánom panvy.
• Červená kostná dreň má krvotvornú funkciu, v ktorej sa tvoria červené krvinky a niektoré biele krvinky. Kosť je tiež skladiskom vápnika, fosforu a soli magnézia.
• Typy kostí – dlhé, krátke, ploché, nepravidelné a sezamoidné.
• Kosti sú tvorené kostným tkanivom, ktoré má 2 formy – 1. súdržné, kompaktné kostné tkanivo povrchová vrstva kosti ), 2. hubovitá trámcovina ( tvoria priestorovú štruktúru ).
• Základnou stavebnou jednotkou kompaktnej kosti je osteón.
• Kostná dreň vypĺňa dreňovú dutinu, ktorá podľa zafarbenia a funkcie sa delí na červenú a žltú.
• Červená kostná dreň je orgánom krvotvorby, tvoria sa tu červené krvinky, väčšina bielych krviniek a trombocyty.
• Žltá kostná dreň vzniká z červenej kostnej drene a vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí. V starobe sa mení na sivú, želatinovitú dreň.
• Povrch kostí, okrem kĺbových plôch pokrýva tuhá väzovitá blana – okostica.
• Okostica pevne prirastá ku kosti a pozostáva z 2 vrstiev – vonkajšej ( fibróznej ), a vnútornej (kambiovej ).
• Kosť vzniká činnosťou väzivových buniek pochodom zvaným kostnatenie – osifikácia.
• Kosti sa môžu vyvíjať buď na podklade väziva, alebo na podklade chrupky.
• Kosti ľudského tela sú navzájom spojené, čo umožňuje ich pohyblivosť, oporu tela a tvoriť ochranné dutiny pre orgány.
• V ľudskom tele rozoznávame dvojaké spojenie kostí : súvislé, neprerušené, pomocou iného spojiva ( väziva, chrupky alebo kosti ), alebo prerušené, dotykom, ktoré nazývame kĺb.
• Súvislé spojenie kostí môže byť trojaké : pomocou väziva, pomocou chrupky, pomocou kostí.
• Prerušené spojenie kostí označujeme ako kĺb.
• Kĺb musí obsahovať tieto súčasti . kĺbovú hlavicu, kĺbovú jamku, kĺbové púzdro a kĺbovú dutinu.
• Podľa počtu spájajúcich sa kostí delíme kĺby na jednoduché, kde sa spájajú iba 2 kosti a zložité, v ktorých sa spájajú viac ako 2 kosti.
• Kostru delíme na: 1. osovú kostru, ku ktorej patrí chrbtica, kostra hrudníka a kostra hlavy. 2. kostru končatín horných a dolných.
• Chrbtica je osovou kostrou trupu. Skladá sa zo stavcov, ktorých pôvodne bolo 33-34.
• Stavce delíme na 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových, 4-5 kostrčových, ktoré zrástli v kostrč.
• Stavec má 3 zložky – telo, oblúk a výbežky.
• Na chrbtici sú vytvorené všetky druhy spojenia.
• Kostra hrudníka – vytvárajú rebrá, mostík a hrudníkové stavce. Je 12 párov rebier.
• Rebrá sa vzadu spájajú s hrudníkovými stavcami a vpredu prostredníctvom chrupiek s mostíkom.
• Lebku delíme na mozgovú časť a tvárovú časť.
• Kosti mozgovej časti : záhlavná kosť, klinová kosť, spánková, bubienková, skalná, temenná, čelová a čuchová kosť.
• Kosti tvárovej časti lebky : čeľusť, podnebná kosť, jarmová kosť, sánka a jazylka.
• Kosti lebky sa spájajú prevažne pomocou väziva, švami.
• Kostra hornej končatiny sa rozdeľuje na pletenec hornej končatiny a kostru voľnej hornej končatiny.
• Pletenec hornej končatiny tvoria 2 kosti – kľúčna kosť a lopatka.
• Kostra voľnej hornej končatiny sa skladá z ramennej kosti, z kosti predlaktia a kosti ruky.
• Kosti predlaktia tvoria 2 kosti – lakťová kosť a vretenná kosť.
• Kosti ruky rozdeľujeme na kosti zápästné, záprstné a články prstov.
• Kostra dolnej končatiny - rozlišujeme – kostru pletenca dolnej končatiny a kostru voľnej dolnej končatiny.
• Kostra voľnej dolnej končatiny – stehnová kosť, kosti predkolenia ( píšťala a ihlica ) a kosti nohy.
• Kosti nohy zahrňujú kosti priehlavkové, predpriehlavkové a články prstov.
• Bedrový kĺb je guľovitý obmedzený.
• Kĺb kolena je najväčší a najzložitejší kĺb ľudského tela.
• V kolennom kĺbe je možná flexia, extenzia a rotácia.
• Kosti predkolenia sa spájajú navzájom kĺbne, ale aj pomocou väzivovej blany.
• Členkový kĺb je zložený kĺb, v ktorom kladka členkovej kosti zapadá do vidlice oboch kostí predkolenia.