svalova_sustava1.jpg

  • Svalová sústava, ktorej podstatnou zložkou je kostrové priečne pruhované svalové tkanivo schopné zmršťovať sa, je funkčne spojené s pasívnym pohybovým aparátom a tvorí aktívny pohybový aparát.
  • Okrem svalov – aktívnej pohybovej zložky – do náuky o svaloch, zahrňujeme aj pomocný svalový aparát.
  • Vo všeobecnosti svalové tkanivo rozdeľujeme na hladké a priečne pruhované.
  • Hladké svalové tkanivo netvorí samostatný orgán, ale vyskytuje sa ako súčasť stien vnútorných orgánov a jeho činnosť nie je kontrolovaná vôľou.
  • V tele máme okolo 600 svalov, z ktorých väčšina je párová.
  • Váha svalov u mužov tvorí priemerne 36 %, kým u žien iba 32 % váhy tela.
  • Sval – je zložený z niekoľkých tkanív.
  • Základnou aktívnou jednotkou svalu je priečne pruhované svalové vlákno, tvoriace mäsitú časť svalu, ktorého dĺžka a hrúbka individuálne kolíše.
  • Druhou zložkou svalu je väzivo, ktoré spája a obaľuje svalové vlákna, obaľuje celý sval a vytvára tiež úpony svalu, šľachu.
  • Rozlišujeme 2 skupiny svalových vlákien, červené a biele.
  • Zafarbenie červených vlákien, spôsobuje svalový pigment – myoglobín, ich odpoveď je pomalšia a ich činnosť je spojená najmä s udržiavaním polohy tela.
  • Biele vlákna  majú vyšší metabolizmus a zmršťujú sa rýchlejšie a vykonávajú jemné a presné pohyby ( napr. svaly ruky ).
  • Na obidvoch koncoch svalu je väzivová časť, šľacha, pomocou ktorej sa svaly upevňujú na kosť, do kože, alebo do kĺbového púzdra.
  • Šľacha má vzhľad bieleho povrazca, svalová šľacha, alebo je rozšírená do plochy, má podobu blany a nazýva sa šľachovina.
  • Pevnosť šľachy je značná, unesie hmotnosť 6-12 kg na 1 mm2.
  • Na svale rozoznávame tieto funkčné a tvarové úseky : odstup, hlava svalu, svalové bruško, úpon.
  • Nervové vlákna vstupujúce do svalu sú trojakého druhu : motorické, senzitívne a autonómne.
  • Svaly klasifikujeme z rôznych hľadísk : Podľa tvaru rozlišujeme svaly – dlhé, krátke, široké. Podľa priebehu svalových vlákien rozoznávame svaly priame, šikmé, priečne alebo kruhové.
  • Podľa funkcie a výsledku svalového pohybu delíme svaly na ohýbače, vystierače, priťahovače, odťahovače, zvierače a rozširovače.
  • Základnou funkciou svalu je zmrštenie svalu, kontrakcia.
  • Rozoznávame 2 typy svalovej kontrakcie : 1. izotonická – pri ktorej sa mení dĺžka svalu, ale svalové napätie sa nemení. 2. izometrická – pri ktorej sval nemení dĺžku, ale mení napätie.
  • Svaly hlavy : 1. svaly mimické. 2. svaly žuvacie.
  • Svaly chrbta : 2 skupiny : povrchové svaly a vlastné svaly chrbta.
  • Do povrchovej vrstvy patria : lichobežníkový sval, najširší sval chrbta a 2 kosoštvorcové svaly.
  • Funkciou vlastných svalov chrbta je vzpriamovanie chrbtice, otáčanie, úklony a môžu pôsobiť ako aj pomocné dýchacie svaly. 
  • Svaly hrudníka : torakohumorálne, vlastné svaly hrudníka a bránica.
  • Torakohumorálne svaly - patria tu : veľký prsný sval, malý prsný sval, podkľúčny sval a predný pílovitý sval.
  • Vlastné svaly hrudníka – tvoria ich : medzirebrové svaly, ( vonkajšie medzirebrové svaly, vnútorné medzirebrové svaly ).
  • Svaly brucha sú prevažne široké ploché svaly, ktoré sa rozprestierajú medzi dolným okrajom hrudníka a horným okrajom panvy.
  • Svaly brucha rozdeľujeme do 3 skupín : prednej, bočnej a zadnej.
  • Svaly vlastnej hornej končatiny, ktoré odstupujú a upínajú sa na kostru končatiny delíme na : svaly pletenca hornej končatiny, svaly ramena, svaly predlaktia, svaly ruky.
  • Svaly pletenca – sú zoskupené okolo ramenného kĺbu a pôsobia na tento kĺb.
  • Svaly ramena sú uložené okolo ramennej kosti a siahajú až na kosti predlaktia.
  • Svaly ramena delíme na prednú skupinu flexorov a zadnú skupinu extenzorov.
  • K prednej skupine patria – dvojhlavý sval ramena, ramenný sval a zobákovoramenný.
  • K zadnej skupine extenzorov patrí trojhlavý sval ramena, ktorý sa upína na lakťový výbežok, pričom tento sval je jediným extenzorom.
  • Svaly predlaktia rozdeľujeme do 3 skupín – predná, bočná a zadná skupina.
  • Svaly ruky – sú zväčša krátke svaly zoskupené prevažne na dlani ruky.
  • Svaly ruky delíme do 3 skupín – svaly palca, svaly malíčka a stredná skupina svalov.
  • Svaly dolnej končatiny rozdeľujeme do 4 skupín – bedrové svaly, svaly stehna, svaly predkolenia, svaly nohy.
  • Bedrové svaly rozdeľujeme ich na vnútorné a vonkajšie bedrové svaly.
  • Stehnové svaly sa podieľajú na pohyboch v bedrovom a kolennom kĺbe. Delíme ich na 3 skupiny – prednú, mediálnu a zadnú.
  • K prednej skupine patrí štvorhlavý sval stehna, ktorý je jediným extenzorom v kolennom kĺbe.
  • Ďalším svalom je krajčírsky sval, ktorý premosťuje bedrový aj kolenný kĺb.
  • Mediálnu skupinu svalov stehna nazývame priťahovače.
  • Najväčší z nich je veľký priťahovač, ktorý spolu so stehnovou kosťou a štvorhlavým svalom stehna tvorí kanál pre prestup ciev do zákolennej jamy.
  • Patrí sem aj štíhly sval.
  • K zadnej skupine svalov stehna patrí dvojhlavý sval stehna, pološľachovitý a poloblanitý.
  • Svaly predkolenia sa rozdeľujú do 3 skupín – prednej, bočnej a zadnej.
  • Svaly prednej skupiny odstupujú od proximálnej časti oboch kostí predkolenia a upínajú sa na dorzálne plochu palcov.
  • Patria k nim – predný píšťalový sval a dlhý vystierač palcov a dlhý vystierač palca.
  • Svaly zadnej skupiny tvoria 2 vrstvy – povrchovú a hĺbkovú.
  • K povrchovej vrstve patrí trojhlavý sval lýtka, ktorý sa pomocou Achillovej šľachy upína na pätový hrboľ.
  • Hĺbkovú vrstvu, ktorá nalieha na kosti predkolenia tvoria zadný píšťalový sval a dlhý ohýbač palcov.
  • Svaly nohy delíme na svaly dorzálnej a stupajovej plochy nohy.
  • Svaly stupajovej plochy rozdeľujeme na 3 skupiny – svaly veľkého palca, svaly malíčka, stredná skupina svalov.
  • K svalom veľkého palca patrí – krátky ohýbač, odťahovač a priťahovač palca.