• Beh švihový – spôsob behu, v ktorom sa bežec zameriava na udržanie, prípadne na zmenu horizontálnej zotrvačnej sily. Najväčšie požiadavky sa kladú na ekonomickosť bežeckých pohybov, t.j. na takú štruktúru cyklických pohybov, v ktorých sa efektívne využívajú vnútorné a vonkajšie sily.
  • Bežecké tempo – rýchlosť behu na príslušnej trati primeraná individuálnym možnostiam jednotlivca. V praxi sa používajú aj pojmy intenzita a úsilie ( hraničné - 100 %, submaximálne – 75 %, polovičné – 50 % a malé ).
  • Bežecký krok – časť cyklu bežeckého pohybu tvoriaca dvojkrok, odraz ľavou a pravou nohou. V štruktúre bežeckého dvojkroku rozoznávame dve fázy opory, dve fázy letu a ďalšie polohy ( dotyk, došľap, vertikálna poloha a odpich ).
  • Bicykloergometria – metóda zisťovania reakcie organizmu na dávkované zaťaženie s prihliadaním na úroveň pripravenosti športovca, pri ktorej sa využíva bicyklový ergometer, najmä pri sledovaní bežcov na strednú a dlhú vzdialenosť ( zaťaženie sa postupne zvyšuje až po maximum ).
  • Biomechanika – veda o zákonoch mechanického pohybu živých systémoch. Pohyby človeka v procese telesných cvičení skúma biomechanika, telesných cvičení, orientuje sa na riešenie týchto čiastkových otázok : 1. stavba, vlastnosti a pohybové funkcie tela športovca. 2. racionálna športová technika. 3. zdokonaľovanie športovca v oblasti techniky. V biomechanike sa využívajú empirické metódy, systémová analýza a syntéza pohybov na základe kvantitatívnych charakteristík, kinematické modelovanie pohybov apod.
  • Biopsia – mikroskopické vyšetrenie vzorky svalstva, ktorým cieľom je posúdiť jeho kvality a zmeny pod vplyvom tréningu.
  • Cyklická disciplína – atletická disciplína, v ktorej sa pravidelne opakuje určitý sled pohybov. Typickou cyklickou disciplínou je chôdza a beh.
  • Cyklicko – acyklická disciplína – atletická disciplína, pre ktorú je charakteristická kombinácia cyklického a acyklického pohybu. Pri skoku do výšky rozbeh predstavuje cyklický pohyb, odraz a prechod ponad latku acyklický pohyb. Pohyby takéhoto charakteru sú náročné na koordináciu a schopnosť koncentrovať úsilie do zlomku sekundy.
  • Cyklografia – metóda biomechaniky, pri ktorej sa priebeh pohybu športovca fotograficky registruje na jednej snímke. Fotografuje sa pevne fixovaným aparátom, dlhý expozičný čas sa v pravidelných intervaloch prerušuje.
  • Dlhodobá športová príprava – rozvoj všetkých faktorov, ktoré podmieňujú športový výkon. Cieľom dlhodobej športovej prípravy je postupne vytvoriť všetky predpoklady na dosahovanie vrcholných športových výkonov a maximálne využiť tie vekové obdobia, ktoré sú pre rozvoj daného faktoru najpriaznivejšie. Uplatňujú sa primerané a efektívne tréningové prostriedky, metódy a formy, využíva sa optimálne a progresívne rastúce tréningové i pretekové zaťaženie, pričom sa zohľadňujú vekové a individuálne osobitosti rozvoja organizmu. Dlhodobá športová príprava sa začína výberom talentovaných športovcov ( 10 – 12 r. ) a končí sa prekročením optimálneho veku na dosahovanie veku na dosahovanie max. výkonov. Z metodicko – organizačného hľadiska delíme dlhodobú športovú prípravu na kratšie, čiastkové etapy, ktoré na seba plynule nadväzujú, majú svoje špecifické ciele, úlohy, zamerania a obsah. Sú to : 1. etapa športovej predprípravy. 2. etapa základnej športovej prípravy. 3. etapa špeciálnej športovej prípravy. 4 . etapa vrcholovej športovej prípravy, v ktorej sa vymedzuje obdobie prvých väčších športových úspechov, obdobie optimálnych možností a obdobie vysokej športovej výkonnosti. Uvedené členenie na etapy je iba podmienečné, pretože prechod z etapy do etapy neurčuje kalendárny, ale biologický vek, stupeň celkového telesného rozvoja, úroveň všeobecnej a špeciálnej telesnej pripravenosti, psychickej odolnosti a najmä schopnosti znášať postupne rastúce tréningové zaťaženia, bez ktorých nemožno dosiahnuť požadovaný rast športového majstrovstva. Výsledky športovej prípravy v jednotlivých etapách dlhodobej športovej prípravy nemožno posudzovať izolovane, na základe čiastkových etapových výsledkov ( napr. úroveň športového výkonu ), do úvahy treba brať predovšetkým úroveň vytvorených predpokladov na dosiahnutie konečného cieľa.