Adrian - ŠPORT

Boli to moje druhé preteky a súčasne aj druhý polmaratón. V marci v Košiciach som v polmaratóne mal čas 1:36:00 a tak hlavný môj cieľ bol - zlepšenie času. Keďže to bola domáca trať, ktorú dobre poznám, rovinatý terén, počasie tiež skvelé, odhadoval som svoj možný čas na 1:34:00.

Počet súťažiacich bolo okolo 90 a keďže na svojom prvom polmaratóne  v Košiciach som behal štafetu ako 2. v poradí, bol to môj prvý spoločný štart. Obával som sa hlavne toho, že sa nechám uniesť a prepálim štart. Po štarte som sa hneď zaradil na koniec prvej tretiny účastníkov. Bolo to pre mňa pomerne rýchle tempo a keď som sa pozrel na svoj pulzmeter a občas ukazoval tep okolo 170, obával som sa, či to tempo vydržím až do cieľa. Až po obrátku to bolo bez problémov, neriešil som či ma niekto predbehne, alebo ja niekoho, snažil som sa držať počiatočné tempo. Po obrátke som sa už snažil držať nielen tempo, ale aj svoje priebežné umiestnenie. Keďže som súťaživý typ, neuspokojil som sa ani pár kilometrov pred cieľom so svojim umiestnením, pridal som a predbehol ešte pár bežcov, aj keď pulz už občas prevyšoval aj hranicu 180 úderov za minútu. Posledný kilometer už bol skutočne hrozný, ak by nebol posledný určite by som musel zvoľniť svoje tempo. Došiel som na 21. mieste v čase 1:31:31, takže opäť spokojnosť. No na rozdiel od prvého polmaratónu tento už bol viac na doraz, aj keď celý júl som bol bez behu, mal som pauzu, ktorá mi neviem či pridala na výkonnosti.

Miesto mojej prvej súťaže som si vyhliadol asi 3 mesiace pred jej štartom. Keďže bývam v Rožňave, snažil som sa vybrať súťaž na ktorú by som nemusel cestovať ďaleko. Vybral som si ju začiatkom roka 2007 a bol to maratón v Košiciach na Furči ( 24.3.2007 ). S prihlásením som čakal do poslednej chvíle a urobil som dobre, na internete som našiel chlapíka ( Laciho - týmto ho pozdravujem ), ktorý hľadal parťáka do štafety. Zvážil som svoje chabé skúsenosti a schopnosti a podľa mňa správne, rozhodol som sa pre štafetu. Som rád že som tak urobil, lebo dovtedy som nemal prakticky žiadnu ( len súťaž na 5 km ) dlhšiu súťaž za sebou. Aj keď v tréningu som určite pracoval na sebe, hlavne na objeme a snáď by nebol problém ani s maratónskou traťou, ktovie? Trať na Furči je dosť náročná a som rád, že prvý maratón som si nakoniec nechal na jeseň, na MMM v Košiciach. Čo sa týka  môjho výsledku na Furči som so sebou spokojný, moju prvú polmaratónsku trať som absolvoval v čase 1:36:00 a navyše došiel som v pohode, nepociťoval som po pretekoch prakticky žiadnu mimoriadnu vyčerpanosť. V tréningu bežne behávam trať 21 km v čase 1:45. Behalo sa mi ľahko, počasie bolo vyhovujúce a čo sa týka toho prevýšenia, nerobilo mi to žiadne problémy keďže tréningové jednotky striedam na rôznom teréne a rôzne dlhej trati. Nakoniec tam, kde som sa obával že budem strácať - na stúpaniach, som získaval. Celkovo sme v štafete skončili na 9. mieste, ale pre mňa dôležitejší bol pocit po príchode do cieľa. Aj keď som možno mohol zlepšiť o nejakých pár minút svoj čas, som rad, že som to dobehol s rozvahou a s chuťou do ďalšieho tréningu.

• Dynamometer - zariadenie na meranie maximálnej sily svalov. Rozlišujeme mechanické dynamometre ( ručný, chrbtový ), založený na deformácii oceľového pera alebo pružiny, pneumatické, pracujúce na princípe tlaku ortuti ( vody alebo vzduchu ) , ktorá je vytláčaná do trubice, a elektrické, zhotovené na princípe drôtkových odporových snímačov, tzv. tenzometrov.

• Dynamometria - metóda merania absolútnej sily svalov uplatnením mechanických alebo elektrických dynamometrov. Zisťuje sa maximálna sila svalových skupín, prípadne i jednotlivých svalov.

• Etapa športovej predprípravy - prvá etapa dlhodobej športovej prípravy ( trvá 2 - 3 r. ). Úlohou etapy športovej predprípravy je utužiť zdravie, zabezpečiť všestranný telesný rozvoj, vzbudiť a upevniť záujem o systematickú športovú prípravu, rozvinúť základné pohybové schopnosti, osvojiť si techniku širokého okruhu všeobecne rozvíjajúcich cvičení a základných atletických disciplín, formovať osobnosť, rozvinúť, rozvinúť a odhaliť predpoklady na atletiku. Športová príprava v tejto etape má byť pestrá a mala by mať všestranný, hravý, emocionálny a kolektívny charakter. V etape športovej predprípravy sa vytyčujú krátkodobé, konkrétne a dostupné ciele, ktoré dosiahnutie mobilizuje úsilie a záujem mladých športovcov o systematickú športovú prípravu. Dôraz sa kladie na široký výber tréningových prostriedkov, pohybové a športové hry, častú zmenu tréningových činností a rozvoj pohybovej koordinácie.

• Etapa základnej športovej prípravy - druhá etapa dlhodobej športovej prípravy. Jej hlavným poslaním je harmonický rozvoj organizmu, rozvoj pohybových schopností, osvojenie racionálnej techniky, formovanie osobnsti v súlade s požiadavkami zvolenej atletickej disciplíny, vytvorenie predpokladov na začatie špeciálneho tréningu. Tak ako etapa športovej predprípravy, aj etapa základnej športovej prípravy má všestranný a kolektívny charakter. Celoročná príprava nerešpektuje zaužívanú periodizáciu, prevažne má charakter prípravného obdobia s postupným zvyšovaním objemu tréningovej práce. Všestranná príprava len postupne nadobúda špeciálnejší charakter, pričom rešpektuje požiadavky zvolenej disciplíny. Športová príprava sa nezameriava na dosiahnutie vysokých športových výkonov, jej poslaním je vytvoriť predpoklady na dosiahnutie vytýčeného cieľa v optimálnom veku.

• Etapa špeciálnej športovej prípravy - tretia etapa dlhodobej športovej prípravy. Jej cieľom je zabezpečiť harmonický a všestranný rozvoj organizmu, zvýšiť úroveň rozhodujúcich pohybových schopností, zdokonaliť športovú techniku, formovať osobnosť, dosiahnuť požadovanú úroveň športovej výkonnosti a získať potrebné pretekárske skúsenosti. Príprava má už špeciálny charakter, postupne sa prehlbuje individualizácia, čo sa prejavuje na výbere tréningových prostriedkov, celkovej zameranosti prípravy, veľkosti a charaktere uplatňovaných zaťažení, frekvencii a dĺžke tréningových jednotiek a stavbe tréningových cyklov. Do popredia sa dostáva teoretická, taktická a psychologická príprava, väčšmi sa využívajú špeciálne a efektívne prostriedky rozvoja pohybových schopností. V ročnom cykle tréningu sa rešpektuje zaužívaná periodizácia.

• Etapa vrcholovej športovej prípravy - vyvrcholenie dlhodobej športovej prípravy. V etape vrcholovej športovej prípravy sa riešia tieto úlohy : zachovať dosiahnutú úroveň všeobecnej telesnej pripravenosti, zdokonaliť a individualizovať športovú techniku, rozšíriť pretekárske skúsenosti, zlepšiť psychickú stabilitu, zabezpečiť maximálnu športovú výkonnosť. Príprava sa zameriava na maximálne využitie vytvorených predpokladov, t.j. dosiahnutie maximálnych športových výkonov najmä v náročných medzinárodných súťažiach. Keďže prirodzený biologický rozvoj organizmu sa prakticky ukončil, hlavným faktorom zvyšovania športových výkonov sa stáva racionálna športová príprava, ktorá má vyhradený špeciálny a individuálny charakter. Ďalej sa zvyšuje objem, ale predovšetkým intenzita a koordinačná zložitosť tréningových zaťažení. Väčšmi sa uplatňuje veľké, až maximálne tréningové zaťaženie, ktoré sa v ročných cykloch obmieňa, t.j. nezachováva si len progresívny trend, no prispôsobuje sa významným súťažiam. Zvyčajne sa uplatňuje štvorročný olympijský cyklus prípravy a pretekár sa zameriava na 1 - 2 najdôležitejšie preteky v roku.

• Excentrická svalová kontrakcia - kontrakcia, ktorá sa prejavuje postupným predĺžením ( natiahnutím ) svalu a zvýšením svalového napätia. Uplatňuje sa pri tzv. ustupujúcej práci.

• Fartleková forma tréningu - organizácia bežeckých prostriedkov založená na tzv. hre s rýchlosťou. Vznikla v tridsiatych rokoch vo Švédsku. Používa sa najmä na rozvoj vytrvalostných schopností rovnovážneho charakteru. Predstavuje rozličné úrovne prevažne aeróbneho uvoľnovania energie pri rozličnej pulzovej frekvencii. Striedanie rýchlosti behu nie je vopred stanovené. Určuje ho subjektívne sám športovec. Pulzová frekvencia kolíše v rozpätí 130 - 180 úderov / min. Fartlek trvá asi 30 - 120 min, trvanie je dané úrovňou trénovanosti a charakteru obdobia športovej prípravy, ako aj dĺžkou a intenzitou “rýchlych úsekov” ( 100 - 2000 m ). Namiesto “rýchlych úsekov” sa môžu zaradiť aj odrazové cvičenia na rozvoj silovo - vytrvalostných schpností. Zvyčajne sa volí členitý terén v prírode. Rýchlosť behu, prípadne chôdze sa mení podľa náročnosti trate.

• Fenotyp - súbor znakov a vlastností organizmu, výsledok realizácie genotypu v určitých podmienkach vonkajšieho prostredia. Vo fenotype sa nerealizujú všetky genotypické možnosti v celej šírke, limitujúce sú podmienky vonkajšieho prostredia, v ktorom prebieha vývoj jednotlivca.

• Frekvencia pohybov - počet pohybových cyklov za jednotku času ( napr. pri behu sa vyjadruje počtom krokov/s ). Vysoká frekvencia pohybov si vyžaduje vysokú úroveň frekvenčných schopností, ako aj schopnosť rýchleho striedania podráždenia a útlmu nervových procesov. V atletike majú frekvenčné schopnosti najväčší význam pre dosahovanie maximálnej bežeckej rýchlosti. Frekvencia krokov ( napr. pri nízkom štarte ) dosahuje u popredných šprintérov hodnotu asi 3,8 kroka/s, pri behu na trati 5,0 - 5,5 kroka/s, preto tvorí určujúci faktor športového výkonu v šprintoch, v skoku do diaľky, resp. trojskoku a v krátkych pretekových behoch. Frekvenčné schopnosti sa merajú motorickými testami ( tapping, tapping dolnými končatinami, beh na mieste ap. ).