Boli to moje druhé preteky a súčasne aj druhý polmaratón. V marci v Košiciach som v polmaratóne mal čas 1:36:00 a tak hlavný môj cieľ bol - zlepšenie času. Keďže to bola domáca trať, ktorú dobre poznám, rovinatý terén, počasie tiež skvelé, odhadoval som svoj možný čas na 1:34:00.

Počet súťažiacich bolo okolo 90 a keďže na svojom prvom polmaratóne  v Košiciach som behal štafetu ako 2. v poradí, bol to môj prvý spoločný štart. Obával som sa hlavne toho, že sa nechám uniesť a prepálim štart. Po štarte som sa hneď zaradil na koniec prvej tretiny účastníkov. Bolo to pre mňa pomerne rýchle tempo a keď som sa pozrel na svoj pulzmeter a občas ukazoval tep okolo 170, obával som sa, či to tempo vydržím až do cieľa. Až po obrátku to bolo bez problémov, neriešil som či ma niekto predbehne, alebo ja niekoho, snažil som sa držať počiatočné tempo. Po obrátke som sa už snažil držať nielen tempo, ale aj svoje priebežné umiestnenie. Keďže som súťaživý typ, neuspokojil som sa ani pár kilometrov pred cieľom so svojim umiestnením, pridal som a predbehol ešte pár bežcov, aj keď pulz už občas prevyšoval aj hranicu 180 úderov za minútu. Posledný kilometer už bol skutočne hrozný, ak by nebol posledný určite by som musel zvoľniť svoje tempo. Došiel som na 21. mieste v čase 1:31:31, takže opäť spokojnosť. No na rozdiel od prvého polmaratónu tento už bol viac na doraz, aj keď celý júl som bol bez behu, mal som pauzu, ktorá mi neviem či pridala na výkonnosti.