Adrian - ŠPORT

Tu je len príklad tratí, ktoré absolvujem najčastejšie. Pri zväčšení môžete vidieť, že v okolí Rožňavy a Drnavy je množstvo ďalších zaujímavých tratí, či už rovinaté alebo s veľkým prevýšením.

Počas pracovného týždňa absolvujem tréningové kilometre z Rožňavy.

červená - lesná cesta, pomerne veľké prevýšenie - 13 km

modrá - prevažná časť vedie po asfalte, na treťom km stúpanie, resp. klesanie do   Krasnohorského Podhradia - 15 km

zelená - 3 km vedie po asfalte, 5,3 km po poľnej ceste, náročné hlavne v letnom období, počas slnečných a horúcich dní, hlavne pri absolvovaní niekoľkých okruhoch - celkom má trať od Rožňavy 8,3 km

hnedá - začína v Rožňave modrou na ktorú nadväzuje, predtým okruh Malého Gemerského Maratónu, celá trať vedie po asfalte - 20,3 km

Počas víkendov, prázdnin a sviatkov behávam trate z Drnavy, kde výlučne behám po lesných cestách.

červená - od začiatku výrazné stúpanie až na vrchol - 5 km, celkom 10 km

modrá - jediná rovinatá trať dlhá 3,5 km, celkovo 7 km, často opakujem niekoľko kôl, podľa potreby kilometrov ( najčastejšie 3 - 5 kôl - hlavne počas dlhých víkendových behov )

hnedá - začína červenou, tam a späť celkovo 18 km, na začiatku pomerne veľké stúpanie, prechádza do miernejšieho avšak dlhšieho

zelená - začína červenou ( výrazné stúpanie ) , pokračuje prakticky po rovine, celkovo tam a späť 15 km

 Tu je ďalší príklad z môjho tréningového denníka, celková štatistika v tabuľkovej forme.

Blíži sa koniec roka, nastáva čas bilancovania, vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov v tomto roku. Ja používam tréningový denník David S. Hays, ale aj svoj vlastný tréningový denník ktorý som si vytvoril v exceli. Keďže si dávam postupné ciele, tu je príklad z môjho tréningového denníka, kde to mám v tabuľke. 

Dátum zadania cieľa           Cieľ                                                  

21.10.2006   V októbri 2006 odbehnúť 150 km - 27.10.2006 - splnené

21.10.2006   V novembri 2006 odbehnúť 120 km - 16.11.2006 - splnené

21.10.2006   V decembri 2006 odbehnúť 120 km - 11.12.2006 - splnené

24.10.2006   V roku 2007 odbehnúť priemerne 5 km/deň,celkom 1825 km za rok - 3.8.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť polmaratón - 24.3.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť maratón - 7.10.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 z 12 mesiacov aspoň 8 mesiacov odbehnúť min. 300 km - 28.10.2007 - splnené

11.3.2007   Furčiansky maratón, zúčastniť sa v štafete (polmaratón), dobehnúť do 1:40:00 - 24.3.2007 - splnené

12.10.2007   V roku 2008 odbehnúť polmaratón, čas do 1:30:00

28.10.2007   V roku 2008 odbehnúť maratón, čas do 3:30:00

V roku 2006 ešte počet kilometrov odbehnutých za mesiac nebol tak vysoký, až v roku 2007 som zvýšil počet kilometrov za mesiac na 300. Z počiatku sa dostavila únava, ale po 3 mesiacoch si už organizmus zvykol. Ďalší cieľ 5 km za mesiac, spolu za rok 1825 km som splnil už 3.8.2007. Podobne som sa chcel po prvýkrát zúčatniť na polmaratóne a maratóne.  Svoj prvý polmaratón som odbehol 24.3.2007 v čase 1:36. V tomto roku som sa zúčastnil aj na ďalšom 22.9.2007 - na Gemerskom polmaratóne s časom 1:31:31. Ďalší svoj cieľ - účasť na maratóne som absolvoval 7.10.2007 v Košiciach na MMM. Dosiahol som čas 3:34:25. Čo na premiéru beriem. Na rok 2008 mám zatiaľ cieľ, zlepšiť si čas na polmaratón, ale aj v maratóne. Keďže mám ešte momentálne zdravotné problémy ďalšie ciele si dám až po úplnom vyzdravení. Dúfam zdravotne už budem fit začiatkom budúceho roka a začnem s tréningom.

• Trénovanosť - výsledok systematickej a racionálnej športovej prípravy, komplexný prejav zdravia, funkčného stavu organizmu a úrovne telesnej, technickej i psychickej pripravenosti na dosahovanie vysokých športových výkonov v danej atletickej disciplíne. Zvyšovanie trénovanosti závisí od tréningových prostriedkov a metód, od uplatnených tréningových zaťažení a od kalendára pretekov. Neracionálne a neprimerané dávkovanie tréningových zaťažení vedie k pretrénovaniu.

• Únava - prirodzený ochranný fyziologický proces, dočasné zníženie výkonnosti v dôsledku intenzívnej a dlhotrvajúcej športovej činnosti. Prejavuje sa v zhoršení kvantitatívnych a kvalitatívnych funkcií organizmu ako dôsledok nastupujúceho útlmu nervového systému ( centrálneho aj periférneho ). Vo svaloch podporujú vznik únavy metabolity ( najmä kyselina mliečna ) a lokálne vyčerpanie energetických zásob vo svaloch. Statická práca vyvoláva únavu rýchlejšie ako dynamická. Stupeň únavy závisí od zdravotného stavu, úrovne trénovanosti, prostredia, druhu tréningovej práce, klimatických podmienok apod. Rozlišujeme únavu rozumovú, senzorickú, emocionálnu a telesnú. Podľa počtu svalov , ktoré sa na práci zúčastňujú, rozlišujeme úlohu lokálnu, regionálnu a globálnu. Únavu charakterizuje nedostatočná koordinovanosť pohybov a horšie zmyslové vnímanie, znížená reakčná schopnosť, rýchlosť a dynamika pohybov, narušená schopnosť myslenia, nenáležitá kontrola správania, zmena v mimike, dýchaní a farbe kože, bolesti vo svaloch apod.

• Uvoľnenosť - stav po vedomom znížení nadmerného svalového tonusu. Na dosiahnutie uvoľnenosti sa využívajú špeciálne uvoľňovacie cvičenia, ktoré umožňujú športovcovi riadiť pohyby a korigovať svalový tonus.

• Uzlová fáza - aktívna fáza pohybu, ktorá rozhoduje o celkovom výsledku lokomócie. Je to vždy oporová fáza, v ktorej reakcia opory a trenie umožňujú ovlyvniť posun ťažiska využitím akčných síl.

•  Vitálna kapacita pľúc - množstvo vzduchu, ktoré je človek schopný vydýchnuť ( pri max. nádychu ) po predchádzajúcom hlbokom nádychu, ukazovateľ určujúci funkčné možnosti dýchacieho systému. Zisťuje sa pomocou spirometra a uvádza sa v jednotkách objemu ( l, ml ). Na vitálnu kapacitu pľúc má vplyv pohlavie ( u mužov je vyššia ), vek, rozmery a hmotnosť tela, ako aj športová špecializácia. Hodnoty vitálnej kapacity pľúc zodpovedajúce rozmerom tela možno vytrvalostným tréningom zvýšiť o viac ako 30 %.

• Vitamín - vysokoaktívna biologická látka, ktorá vplýva na látkovú premenu, zabezpečuje výkonnosť organizmu a zvyšuje jeho odolnosť voči chorobám. Spotreba vitamínov sa u športovcov zvyšuje úmerne celkovému výdaju energie. Medzi základné vitamíny ( z celkového počtu vyše 30 ) patria: vitamíny C, A, B, PP, D, E, K.

• Vnútrosvalová koordinácia - stupeň aktívnosti a synchrónnosti motorických jednotiek danej skupiny svalov, jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o veľkosti prejavenej sily.

• Vodoliečba - využívanie vodných procedúr na odstránenie únavy, zvýšenie funkčných schopností nervovo - svalového aparátu a odstránenie následkov športových zranení ( kúpele termálne, uhličité, vírivé, perličkové, kontrastné a iné ).

• Vôľové vlastnosti - črty charakteru, ktoré sa prejavujú v tréningovej a pretekovej činnosti pri prekonávaní prekážok a ťažkostí ( vnútorných i vonkajších ). Formujú sa v priebehu života, v konkrétnej činnosti, a úzko súvisia s morálnymi vlstnosťami. Každá atletická disciplína kladie na vôľové vlastnosti osobitné požiadavky ( vzhľadom na podmienky, požiadavky a charakter činnosti). Medzi základné vôľové vlastnosti športovca patrí - cieľavedomosť, - rozhodnosť, - húževnatosť, - odvaha, - samostatnosť, - disciplinovanosť. K rozvoju vôľových vlastností významne prispieva tréningový preces ( prekonávanie prekážok, orientácia na dosiahnutie vytýčeného cieľa, vytváranie doplňujúcich ťažkostí, neočakávaných situácií a primeraného rizika, uplatnenie špeciálnych vôľových cvičení, náročnosť na zachovávanie základných zásad tréningu ) a sebavýchova. Pre rozvoj vôľových vlastností je rozhodujúci detský a dorastenecký vek.

• Vrcholový tréning - vyvrcholenie dlhodobej športovej prípravy, zložitý tréningový proces zameraný na dosiahnutie maximálnych športových výkonov a utvorenie predpokladov na úspešnú reprezentáciu. Využíva najúčinnejšie tréningové prostriedky a metódy, veľké až nadhraničné tréningové zaťaženia, motivácia sa jednoznačne orientuje na dosiahnutie vrcholnej výkonnosti. Prísne sa rešpektuje individuálny prístup ku každému športovcovi.

• Tréningové zaťaženie - hlavná kategória športového tréningu, umele vytvorený a regulovaný podnet, ktorý vyvoláva v organizme požadované funkčné a morfologické zmeny. Označuje pohybovú činnosť, ktorou pôsobí na rozvoj telesných, psychických, a intelektuálnych predpokladov s cieľovým zameraním na max. športový výkon. Pri hodnotení tréningového zaťaženia sa vychádza z ukazovateľov, ktoré odzrkadľujú jeho vonkajšiu a vnútornú stránku: prvé predstavujú kvantitatívnu stránku vykonávanej tréningovej práce a posudzujú sa podľa vonkajších parametrov ( trvanie, počet opakovaní, rýchlosť a tempo pohybov, hmotnosť záťaže apod. ), druhé vyjadrujú stupeň mobilizácie funkčných možností organizmu športovca a charakterizuje ich veľkosť fyziologických, biochemických a iných zmien vo funkčnom stave organizmu ( zvýšenie pulzu a objemu pľúcnej ventilácie, príjem kyslíka, pulzový a minútový objem kyseliny mliečnej v krvi apod. ). Tieto ukazovatele sú dôležité pri hodnotení a zámernej regulácii tréningových zaťažení ( pritom treba prihliadať na koordinačnú zložitosť a psychickú náročnosť vykonávanej činnosti ). Tréningové zaťaženie charakterizuje objem, intenzita, koordinačná zložitosť a psychická náročnosť. Pri klasifikácii tréningového zaťaženia je určujúca jeho špecializovanosť ( špecifické a nešpecifické tréningové zaťaženie), zameranosť ( aeróbne, zmiešané, anaeróbno - glykolitické, anaeróbno - alaktátne tréningové zaťaženie ), koordinačná zložitosť ( vysoká, stredná, malá ) a veľkosť ( malé, stredné, veľké čiže maximálne a nadhraničné tréningové zaťaženie ). Uvedené znaky umožňujú posúdiť kvalitatívnu stránku vplyvu tréningového zaťaženia na organizmus športovca. Prvé dva ( špecializovanosť a zameranosť ) vieme určiť pomerne jednoznačne, no koordinačná zložitosť a veľkosť tréningového zaťaženia si v súčasnosti vyžaduje hlbšie preskúmanie a upresnenie. Efektívnosť tréningového zaťaženia závisí od viacerých vonkajších a vnútorných okolností - od úrovne telesného rozvoja, pripravenosti, vekových, pohlavných a individuálnych osobitostí, ako aj od stavu organizmu, ktorý naopak závisí od denného poriadku, pracovnej činnosti, hygienických, meteorologických a geografických podmienok. Okrem toho určujú efektívnosť tréningového zaťaženia psychické faktory, ako napríklad vzťah športovca k trénerovi a ostatným členom tréningovej skupiny, k divákom a podobne. Pri stanovení na všetky uvedené skutočnosti, na energetický výdaj organizmu, únavu a oddych. K pozitívnym zmenám v organizme dochádza iba pri uplatnení optimálneho tréningového zaťaženia, ktoré je v súlade s momentálnymi možnosťami športovca. Nedostatočné tréningové zaťaženie nevyvoláva v organizme požadované zmeny, nadmerné tréningové zaťaženie zas vedie k zápornej zmene - pretrénovaniu ( zníženie funkčných možností organizmu ).

• Tréningové zaťaženie malé - tréningová práca malého objemu a intenzity, ktorá nevyvoláva v organizme výrazné zmeny. Uplatňuje sa pri osvojovaní pohybových zručností a návykov športovej techniky a taktiky, ako aj pri zabezpečovaní aktívneho priebehu zotavovacích procesov ( oddych aktívny ). Športovec nepociťuje únavu, nedochádza k zníženiu výkonnosti a narušeniu pohybovej koordinácie.

• Trénigové zaťaženie stredné - tréningová práca, ktorej objemom ani intenzitou nevyvoláva zjavnú únavu. Po strednom tréningovom zaťažení sa výkonnosť podstatne neznižuje a nenarúša sa koordinácia pohybov. Prvými príznakmi únavy po strednom tréningovom zaťažení je výraznejšie sčervenanie pokožky, zvýšená frekvencia dýchania, potenie apod. Trénigové zaťaženie tohto druhu sa využíva na udržanie dosiahnutej úrovne pohybových schopností, respektíve zdokonaľovanie technických a taktických návykov.

• Tréningové zaťaženie veľké - tréningová práca, ktorej objem, intenzita, zložitosť a psychická náročnosť kladie na organizmus športovca požiadavky na hranici jeho možností. Využíva sa v prípravnom období na spevnenie funkčných možností, rozvoj pohybových schopností a upevnenie pohybových návykov. Vyvoláva - superkompenzáciu, pričom dochádza k dočasnému zníženiu výkonnosti, narúša sa koordinácia pohybov, dýchanie sa stáva povrchným, športovec sa nadmerne potí, vo svaloch sa vyskytujú bolesti. Do týždňového tréningového cyklu sa veľké tréningové zaťaženie zaraďuje maximálne dvakrát. Obnova výkonnosti po veľkom tréningovom zaťažení si vyžaduje 3 - 5 dní.

• Tréningový cyklus - séria na seba nadväzujúcich tréningových jednotiek, v ktorých sa riešia úlohy športovej prípravy, cyklicky sa opakujúci časový úsek, v ktorom pôsobí tréningové zaťaženie na organizmus športovca, pričom sa rešpektuje cyklický priebeh väčšiny životných funkcií. Efekt tréningového cyklu závisí od kontinuity vhodných tréningových zaťažení rozličného charakteru, objemu a intenzity, intervalov odpočinku a ich náplne. Podľa dĺžky trvania rozlišujeme - mikrocyklus, - mezocyklus, - makrocyklus.

• Tréningový denník atléta - zápisky športovca, ktorý si denníkovou formou vedie evidenciu a vyhodnocovanie športovej prípravy. Zvyčajne je rozpracovaný na jeden rok a obsahuje: rozdelenie ( periodizáciu ) ročného tréningového cyklu na jednotlivé obdobia: rámcový plán celoročnej prípravy s plánovaním počtu tréningových dní, jednotiek, ako aj objemu zaťaženia v hlavných ukazovateľoch, dokumentáciou každej tréningovej jednotky, záznamy o zdravotnom stave a výsledkoch lekársko - pedagogického sledovania, úlohy pre sebavýchovu, výsledky kontrolných testov trénovanosti, tabuľky so súčtami objemu tréningového zaťaženia v danom týždni, cykle, roku, prehľad výsledkov na pretekoch a i. Systematické vedenie tréningového denníka atléta umožňuje priebežne i celkovo hodnotiť športový vývoj pretekára a racionálne riadiť jeho výkonnostný rast.

• Tréningový efekt - zmeny v organizme športovca, ktoré sú výsledkom vplyvu tréningovej činnosti. Závisí od východiskového stavu organizmu športovca, absahu tréningových jednotiek, uplatnených tréningových prostriedkov a metód, dĺžky intervalov medzi tréningovými jednotkami a od správnej životosprávy. Rozoznávame - okamžitý tréningový efekt, - oneskorený tréningový efekt atléta - kumulatívny tréningový efekt.

• Tréningový plán - dokument obsahujúci vytýčenie cieľa a úloh športovej prípravy, výber tréningových prostriedkov a metód na určité časové obdobie, v ktorom sa má zvýšiť športová výkonnosť, resp. dosiahnuť plánovaný športový výkon. Okrem toho sa v ňom orientačne stanovuje veľkosť tréningových zaťažení ( počet tréningových jednotiek, počet pretekov, objem a intenzita zaťaženia v rozhodujúcich tréningových ukazovateľoch ) a spôsob priebežnej kontroly. Základ tréningového plánu tvorí dôkladná analýza predchádzajúcej prípravy a dosiahnutej úrovne trénovanosti športovca s prihliadnutím na časové možnosti a tréningové podmienky. Vypracúva ho tréner spolu so športovcom. Rozlišujeme perspektívny tréningový plán ( plán dlhodobej športovej prípravy, tzv. olymp. cyklus ), ročný tréningový plán a operatívny tréningový plán na určité obdobie, cyklus, tréningovú jednotku apod. Okrem toho sa tréningový plán delí na kolektívny ( pre tréningovú skupinu ) a individuálny ( pre jednotlivca, spravidla vrcholového športovca ).

• Tréningový podnet - dávkovaná pohybová činnosť zabezpečujúca dosiahnutie tréningového efektu. Vedie k rozvoju, upevneniu a zachovaniu trénovanosti.

• Tréningový prostriedok - pohybová činnosť, ktorej poslaním je pôsobiť na organizmus športovca s cieľom vyvolať adaptačné zmeny vedúce k zvýšeniu jeho športovej výkonnosti. Vo vzťahu k športovému výkonu rozlišujeme všeobecné tréningové prostriedky, špeciálne tréningové prostriedky a vlastnú atletickú disciplínu, podľa zamerania tréningového prostriedku telesnej, technickej, taktickej a psychologickej prípravy, prostriedky aktívneho odpočinku, regenerácie a kompenzačné prostriedky, podľa charakteru tréningového prostriedku rozvoja sily, vytrvalosti, rýchlosti, ohybnosti, koordinačných schopností apod. Výber tréningových prostriedkov sa uskutočňuje v súlade s cieľom a úlohami športovej prípravy, podľa pohlavia, veku, úrovne trénovanosti, etapy obdobia prípravy.

Dnes som pridal ďalších 10 kilometrov na skúšku či je všetko už v poriadku a vybral som si dosť náročný terén. Na začiatku behu nebolo počasie najlepšie aj keď bola teplota -7 °C problém mi to vôbec nerobí. Takto to vyzeralo na začiatku behu z Drnavy ( 382 m.n.m.).

Rozhodol som sa vybehnúť si pár kilometrov za lepším slnečným počasím do hôr. Po 5 kilometroch a ani nie pol hodine behu do kopca aj keď vcelku po prijateľnom teréne na toto ročné obdobie. No od zlomeniny palca na nohe ubehlo len 12 dní, ale bol som zvedavý ako to zvládne to koleno či už pri ceste hore, či späť pri behu z kopca. Po piatich kilometroch behu do kopca to vyzeralo takto.

( 746 m.n.m.)

Nebyť zranení, určite by som pokračoval v behu v slnečnom počasí a pridal ešte pár kilometrov. Behám v okolí Rožňavy, ale častejšie v okolí Drnavy, kde je kopcovitý terén, je tu množstvo lesných ciest z ktorých si vyberám či už rovinaté, alebo trať počas ktorej aj hodinu môžem behať do kopca.

Konečne po pár týždňoch liečenia zranení, jak zlomeniny palca, tak kolena som vyrazil na pár km. Aj keď som musel dávať hrozný pozor na každú nerovnosť, od zlomeniny palca na nohe prešlo len 11 dní, beh som si vcelku vychutnal. Na palci mám ešte stále fixačnú náplasť ale palec už pri chodení, ani behu nebolí. Viem, mal som šetriť nohu 3 týždne, ale nebol by som to ja aby som to neporušil. Chuť po behu bola väčšia. Aj keď to bolo “turistickým tempom”, som vcelku spokojný. Viac sa obávam toho kolena, nevidí sa mi to celkom. Ale čo už, viac ako mesiac som si dal voľno, do konca roka sa budem snažiť dostať do tempa a od budúceho roka navyšovať postupne objem kilometrov.  Nikdy som predtým nemal žiadne zdravotné problémy pre ktoré by som musel tréning prerušiť a teraz to bol mesiac. Aj keď pár km som sa snažil odbehnúť počas toho mesiaca, ale skôr to bolo trápenie než tréning. Odzrkadlilo sa to aj na dnešnom behu, keď som svoju trať odbehol v čase skoro 6 min/km a pulz bol o 10 vyšší na tempo ako by som to odbehol predtým. Takže dúfam od zajtra sa to bude zlepšovať a dúfam hlavne to bude bez zranení.

• Taktická príprava - zložka športového tréningu zameraná na získanie teoretických poznatkov z oblasti taktiky, na ich praktické osvojenie a cieľavedomé využitie. Zakladá sa na schopnosti rýchlo a správne hodnotiť danú situáciu, uvedomelo a samostatne prijímať optimálne rozhodnutia a realizovať ich v podmienkach športového boja. Hrá významnú úlohu vo všetkých atletických disciplínach, ale najmä v behu na stredné a dlhé vzdialenosti. Taktická príprava úzko súvisí s ostatnými zložkami športového tréningu. Zahŕňa vypracovanie najefektívnejšieho spôsobu a postupu vedenia boja, prípravu tréningových plánov, rozličných taktických variantov. V taktickej príprave sa uplatňuje štúdium literatúry, prednášky, besedy, pozorovanie a praktická taktická činnosť. Rozlišujeme všeobecnú taktickú prípravu ( proces zameraný na osvojenie vedomostí a taktických návykov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie úspechu v danom športe ) a špeciálnu taktickú prípravu ( proces zameraná na osvojenie vedomostí a taktických návykov potrebných na dosiahnutie úspechu v konkrétnych pretekoch).

• Technická príprava - zložka športového tréningu zameraná na osvojenie a stále zdokonaľovanie športovej techniky, dlhodobý proces prispôsobovania techniky individuálnym osobitostiam športovca, úrovni jeho telesnej a psychickej pripravenosti. Cieľom technickej prípravy je dosiahnuť úroveň technického majstrovstva, ktoré umožňuje športovcovi vykonávať jednotlivé pohyby a činnosti veľmi ekonomicky a efektívne. V technickej príprave sa využívajú rozličné zariadenia a metódy, ktoré zvyšujú jej efektívnosť.

• Telesná príprava - zložka tréningu zameraná na zvýšenie funkčných možností organizmu, na upevnenie jednotlivých orgánov, resp. systémov a na rozvoj pohybových schopností ( sily, rýchlosti, vytrvalosti, ohybnosti ) a koordinačných schopností. Rozlišujeme - všeobecnú telesnú prípravu a - špeciálnu telesnú prípravu. V prvých etapách dlhodobej športovej prípravy prevažuje všeobecná telesná príprava, ktorá najlepšie podporuje biologický rozvoj organizmu. Neskôr sa postupne zvyšuje podiel špeciálnej telesnej prípravy. Aj v ročnom tréningovom cykle prevažuje spočiatku všeobecná telesná príprava, no postupne sa dostáva do popredia špeciálna telesná príprava, zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne špeciálnych pohybových schopností, ktoré sú v danej atletickej disciplíne rozhodujúce pre dosahovanie vysokých športových výkonov. V telesnej príprave sa využíva široký okruh prostriedkov, ktoré sa vykonávajú bez náčinia i s náčiním, s doplňujúcou záťažou, s využitím náradia, prípadne špeciálnych zariadení, trenažérov apod. Na zisťovanie úrovne telesnej pripravenosti sa využívajú rozličné testy a funkčné skúšky špecifické pre jednotlivé atletické disciplíny.

• Telesná pripravenosť - výsledok telesnej prípravy, úroveň pohybových schopností, nadobudnutých pohybových návykov a zručností nevyhnutných na úspešné vykonávanie danej činnosti. Zisťuje sa pomocou špeciálnych funkčných skúšok, testov a kontrolných cvičení.

• Telesný rozvoj - zákonitý proces zmien prirodzených morfologických a funkčných vlastností organizmu v priebehu života. Charakterizuje ho nepretržitosť a nerovnomernosť. Najintenzívnejšie prebieha do 17. - 18. r., keď sa končí biologický rozvoj organizmu a nastáva obdobie relatívnej morfologicko - funkčnej stabilizácie. Výsledkom telesného rozvoja sú vonkajšie formy a rozmery tela, ktoré možno merať metódami antropometrie, biofotometrie apod. Za základné znaky telesného rozvoja pokladáme telesnú hmotnosť a výšku, aktívnu a pasívnu hmotu, vonkajšie formy jednotlivých segmentov tela. Jednotlivé atletické disciplíny kladú na úroveň telesného rozvoja osobitné požiadavky, ktoré sa rešpektujú pri výbere talentovaných športovcov.

• Teoretická príprava - zložka športového tréningu zameraná na získanie potrebných teoretických poznatkov. Teoretické poznatky utvárajú predpoklady uvedomelého prístupu športovca k športovej príprave, tvoria základ športovej prípravy a jej zdokonaľovania. Preto je potrebné, aby sa s telesným rozvojom, zvyšovaním psychickej i taktickej pripravenosti zvyšovala aj úroveň špeciálnych teoretických poznatkov, a to nielen z oblasti teórie telesnej kultúry či športového tréningu, ale aj z oblasti spoločenských a biologických vied, čo má význam najmä pri neskoršom prechode športovca na trénerskú prácu. Na teoretickú prípravu sa kladie dôraz predovšetkým v prechodnom období.

• Tréningová forma - zámerné usporiadanie pohybových prostriedkov a voľba prostredia vhodného na tréning s cieľom vzbudiť kladné pocity umožňujúce prekonávať prekážky či negatívne pocity, ktoré vyplývajú zo zvýšeného zaťaženia, telesnej alebo psychickej únavy. Kladné pocity môže vyvolať zmena štruktúry pohybu, prostredia, prípadne hrovo či súťaživo motivovaná pohybová činnosť. Na každú tréningovú formu úzko vplýva prostredie a vonkajšie usporiadanie pohybovej činnosti. V atletickom tréningu sa uplatňuje fartleková tréningová forma ( hra s rýchlosťou behu, prípadne inej činnosti ), kruhová tréningová forma ( rozlične usporiadaná pohybová činnosť na kruhovej dráhe s jednotlivými stanovištiami ), neprerušovaná vytrvalostná tréningová forma ( beh alebo chôdza ), resp. prerušovaná - intervalová tréningová forma, pričom sa zdôrazňuje poznatok, že pocit únavy možno oddialiť kladnými pocitmi, motivovanými vybranými formami pohybovej činnosti alebo pôsobením prostredia.

• Tréningová jednotka - základný prvok periodizácie športového tréningu. Zameranosť, veľkosť tréningového podnetu a dĺžka tréningovej jednotky sa prispôsobujú úlohám - športovej prípravy.

• Tréningová metóda - racionálny postup usporiadania pedagogických a pohybových podnetov zameraný na postupné dosahovanie cieľov a plnenie úloh tréningu. Vychádza z poznatkov o priebehu učenia, z poznatkov o formovaní vlastností osobnosti, o zvyšovaní funkčnej činnosti organizmu a o možnosti organických zmien. Pre tréningovú metódu je charakterisctické striedanie podnetu rozličnej náročnosti na pohybovú štruktúru a na psychiku športovca s rozličným druhom odpočinku. Jednotlivé tréningové metódy pozostávajú z metódy výcviku, z metódy rozvoja pohybových schopností, z metódy výchovy, resp. z metód pôsobiacich na zmenu psychických vlastností a sú neoddeliteľne spojené s pohybovými prostriedkami špecifickými pre príslušnú atletickú disciplínu. Racionálny postup striedania zaťaženia a odpočinku s formou usporiadania pohybových prostriedkov je charakteristický pre určitý typ tréningu. Metódy tréningu sa rozlišujú podľa toho, či neprerušovaná alebo prerušovaná pohybová činnosť vyvoláva zmenu zaťaženia zmenou objemu, intenzity, resp. zložitosti pohybových podnetov.

• Tréningové obdobie - časť - makrocyklu. Má špecifický cieľ a úlohy, preto sa v ňom uplatňujú špecifické prostriedky, formy a metódy prípravy, osobitné tréningové zaťaženia apod. Ročný cyklus ( makrocyklus ) delíme na - prípravné obdobie, - pretekové obdobie a - prechodné obdobie.

• Stimulačný tréning - pohybová činnosť zameraná na zvýšenie nervovo-svalového tonusu. Zaraďuje sa 24 h pred pretekmi a pozostáva z primeraného objemu silových cvičení s činkou strednej intenzity ( napr. 2500 - 3000 navzpieraných kg, priemerná hmotnosť činky do 60 % max. možností ).

• Superkompenzácia - fáza zvýšenej výkonnosti, súčasť adaptácie organizmu v čase odpočinku ( po tréningovom zaťažení ), kt. tvorí súčasť prípravy na nasledujúce zaťaženie. Ak sa tréningové zaťaženie pravidelne opakuje tak, že sa absolvuje vo fáze superkompenzácie, výkonnosť organizmu sa postupne zvyšuje. Veľkosť a trvanie superkompenzácie závisí predovšetkým od charakteru a veľkosti tréningového zaťaženia. V súčasnosti ešte nemožno jednoznačne presne určiť fázu superkompenzácie, pretože obnova výkonnosti jednotlivých orgánov a systémov organizmu po zaťažení prebieha heterochronne a závisí aj od charakteru tréningovej práce ( napr. po veľkom tréningovom zaťažení silového charakteru nastupuje fáza superkompenzácie až po 4 - 5 dňoch ).

• Svalové vlákno - základná stavebná jednotka svalu, bunka cylindrického tvaru obalená jemnou, elastickou blanou ( sarkolemnou ), vnútro tvorí bunková hmota ( sarkoplazma ), ktorá obsahuje mnoho jemných vláknitých kontraktílnych útvarov ( myofibríl ) a niekoľko jadier. Svalové vlákno charakterizuje vzrušivosť, vodivosť a kontraktilita, t.j. schopnosť sťahovať sa, meniť napätie pod vplyvom nervových impulzov. Vlákna sa spájajú do snopčekov, snopcov, svalových buniek a tvoria sval. Rozlišujeme červené a biele svalové vlákna: biele sú vhodnejšie na rýchlostnú, červené na vytrvalostnú prácu. Ich podiel vo svale je geneticky značne podmienený.

• Svalový tonus - stály stupeň mimovoľného napätia svalov. Zabezpečuje automaticky, bez aktívnej účasti vedomia, zachovanie viacerých polôh tela ( vzpriamená poloha trupu, hlavy apod. ) a udržuje stálu pripravenosť svalov na aktívnu činnosť. Pri aktívnej svalovej práci sa svalový tonus zvyšuje.

• Syntetická metóda - metodický postup, pri ktorom sa k základnej štruktúre pohybu postupne pridávajú ďalšie pohybové prvky, kým sa nezvládne pohybový celok ( technika disciplíny ). Uplatňuje sa najmä pri počiatočnom výcviku acyklických disciplín a tých disciplín, ktoré sú kombináciou cyklických a acyklických pohybov.

• Športová príprava - dlhodobý systém prípravy zameraný na formovanie osobnosti, osvojenie zručností a schopností podmieňujúcich atletickú výkonnosť. Pozostáva zo systému tréningovej prípravy a mimotréningovej prípravy.

• Športová psychológia - odvetvie psychológie zamerané na skúmanie vplyvu športovej činnosti na psychiku človeka, ako aj vplyvu psychiky na priebeh a efektívnosť športovej činnosti. Okrem diagnostiky poskytuje športová psychológia poznatky o metódach, vekových osobitostiach a dynamike rozvoja jednotlivých faktorov štruktúry osobnosti športovca.

• Športový tréning - dlhodobý pedagogický proces zameraný na formovanie osobnosti športovca a dosahovanie optimálnych športových výkonov vo vybranej atletickej disciplíne. Všeobecný výchovný a špeciálny športový cieľ sa dosahuje plnením úloh športového tréningu a úloh vytýčených v atletike. Formuje požadované vlasnosti osobnosti ( zameranie, charakter, temperament, jednotlivé pohybové schopnosti ), umožňuje osvojiť si racionálnu techniku danej atletickej disciplíny, rozvíjať pohybové schopnosti, získať poznatky a schopnosti nevyhnutné na úspešné súťaženie a správnu prípravu na súťaž. Úlohy športového tréningu sa realizujú v jednotlivých jeho zložkách, ktoré sú: výchova osobnosti, intelektuálna, technická a taktická príprava, pohybová príprava zameraná na rozvoj všeobecných a špeciálnych koordinačných schopností, telesná príprava zameraná na rozvoj sily, rýchlosti a ohybnosti, ako aj všeobecnej, ale najmä špeciálnej vytrvalosti. Priebeh a fungovanie športového tréningu ako otvoreného systému zabezpečujú jeho komponenty - tréner, atlét, projekt a tréningové podmienky - ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa ovplyvňujú, riadiacim komponentom je tréner. Úspešný priebeh športového tréningu predpokladá spoluúčasť atléta na riadení a kontrole tréningového procesu. Dlhodobý, viacročný športový tréning sa člení na ročný tréning, tréning v jednotlivých obdobiach a na týždňový cyklus. Pri riadení športového tréningu sa uplatňujú vedecké poznatky z príbuzných vedných disciplín, z teórie športového tréningu a zovšeobecnené poznatky z tréningovej praxe.

• Športový výkon - aktuálny prejav špecializovanej športovej výkonnosti, ktorej obsahom je uvedomená pohybová činnosť zameraná na riešenie úlohy vymedzenej športovými pravidlami, prvý cieľ a rozhodujúce kritérium efektívnosti športovej prípravy, prejav celej osobnosti športovca. V atletike sa športový výkon vyjadruje objektívnymi dĺžkovými a časovými jednotkami.

• Štruktúra športového výkonu - súbor faktorov a vzťahy medzi nimi, ktoré určujú výkonnosť v danej atletickej disciplíne. Vyznačuje sa veľkou dynamickosťou. V atletických disciplínach možno vyčleniť 4 základné okruhy faktorov: 1. somatické predpoklady, 2. motorické, 3. koordinačné predpoklady a športová technika, 4. osobnostné predpoklady. Z pedagogického hľadiska je dôležité poznať genetickú podmienenosť a vývojovú dynamiku jednotlivých faktorov, rozsah zmien, kt. možno dosiahnuť systematickým tréningom, najúčinnejšie prostriedky, metódy a formy rozvoja jednotlivých faktorov, ako aj najvhodnejšie. tzv. senzitívne etapy, keď organizmus najcitlivejšie reaguje na pôsobenie špecifického tréningového podnetu, a preto možno dosiahnuť najvýznamnejšie zmeny.

• Sila absolútna - maximum sily, ktorú môže človek prejaviť v statickom alebo dynamickom režime ( bez ohľadu na hmotnosť vlastného tela ). V disciplíne, kde je rozhodujúca sila ( vrh guľou, hod kladivom ), úsilie smeruje k zvýšeniu sily zväčšením svalovej hmoty. Ukazovateľom absolútnej sily môže byť napríklad výkon v drepe s činkou, nadhod činky, ako aj maximálne úsilie pri izometrickom cvičení.

• Sila dynamická - schopnosť prejaviť silu pri izotonickej kontrakcii svalov v max. počte opakovaní. Meria sa počtom opakovaní pri prekonávaní hmotnosti vlastného tela ( zhyby, kľuky, drepy ap. ), prípadne sa zohľadňuje počet opakovaní cvičenia, v ktorom sa prekonáva hmotnosť alebo odpor submaximálnej hodnoty. Úroveň dynamickej sily ovplyvňujú motivačné a vôľové činitele. V štruktúre silových schopností pozitívne koreluje so silovou vytrvalosťou.

• Sila relatívna - vzťah absolútnej sily športovca ( hmotnosť vzopretej činky ) k hmotnosti jeho tela. Má rozhodujúci význam v bežeckých a skokanských disciplínach. Stanovenie ukazovateľa relatívnej sily umožňuje objektívne porovnať úroveň silovej pripravenosti jednotlivých športov.

• Sila statická - schopnosť človeka vyvinúť maximálnu silu pri izometrickej kontrakcii svalov ( dĺžka svalov sa nemení, zvyšuje sa iba napätie svalu, to znamená, že efektom nie je pohyb, ale udržanie určitého odporu ). Hodnota statickej sily sa zisťuje dynamometrom. Rozvíja sa izometrickou posilňovacou metódou.

• Sila špeciálna - pohybová schopnosť ( prejavujúca sa najmä v štruktúre športovej techniky ), ktorá výrazne ovplyvňuje úroveň športového výkonu. Rozvíja sa špeciálnym cvičením, ktoré umožňuje jej rast v zhode s kinematickou a dynamickou štruktúrou športovej techniky. Táto zhoda sa môže týkať buď celého pohybu, alebo jeho jednotlivých fáz a prvkov.

• Sila ustupujúca - sila, ktorú je športovec schopný vyvinúť v ustupujúcom režime práce svalov ( napr. pomalý prechod do drepu s činkou na pleciach, zoskok z vyvýšeného miesta apod. ). V atletike sa uplatnením ustupujúcej sily vytvárajú spravidla priaznivé podmienky na prejav prekonávajúcej sily.

• Sila všeobecná - schopnosť človeka prekonávať vonkajší odpor svalovým úsilím. Určujúcimi faktormi všeobecnej sily sú: fyziologický prierez svalu, počet zapojených motorických jednotiek do pohybu, časové a priestorové usporiadanie napätia a uvoľnenia činných svalových jednotiek, ktoré sa zapájajú do pohybu a kt. zodpovedajú dynamickej štruktúre pohybu. Súvisí s ostatnými pohybovými schopnosťami. Všeobecnú silu rozdeľujeme podľa spôsobu prekonávania odporu na statickú, dynamickú ( ktorá sa ďalej člení na vytrvalostnú a výbušnú ) a kombinovanú. Vo vzťahu k športovému výkonu rozoznávame silu absolútnu, nezávislú od hmotnosti atléta ( vrhačské disciplíny ), a relatívnu, prejavujúcu sa v atletických disciplínach, ktorou sa prekonáva hmotnosť vlastného tela ( skoky ). Cieľavedomou športovou prípravou sa môže úroveň všeobecnej sily výrazne zvýšiť a udržať do vysokého veku.

• Somatické predpoklady - telesné danosti umožňujúce dosiahnuť vysokú výkonnosť v tej-ktorej atletickej disciplíne. Ovplyvňujú prejav pohybových schopností, adaptáciu na zmeny vonkajšieho prostredia, obnovu výkonnosti po zaťažení, osvojenie racionálnej športovej techniky, celkovú výkonnosť organizmu. Každá atletická disciplína vyžaduje určité somatické predpoklady ( napr. v skoku do výšky je vhodná dostatočná výška tela a relatívne nízka hmotnosť, dolné končatiny dlhšie ako trup a predkolenie dlhšie ako stehno, zatiaľ čo v šprinte naopak - dlhšie stehno ako prodkolenie ). Medzi základné somatické predpoklady, ktoré nemožno tréningom výraznejšie ovplyvniť, patrí predovšetkým telesná výška, hmotnosť a telesné proporcie. Komplexne ich vyjadruje - somatotyp. Požadované somatické predpoklady ešte nie sú zárukou vysokej výkonnosti, no predstavujú jej priaznivý predpoklad, mali by však byť v súlade s biodynamickými zákonitosťami štruktúry pohybov danej atletickej disciplíny. Poznanie somatických osobitostí športovcov vysokej výkonnosti umožňuje vytvoriť somatický profil športovca zodpovedajúcej špecializácie, ktorá ovplyvňuje výber a individualizáciu športovej prípravy.

• Somatotyp - vyjadrenie rozmerov a zloženia ľudského tela tromi číslami: prvé označuje endomorfiu ( tučnota, množstvo podkožného tuku ), druhé mezomorfiu ( stupeň úrovne svalstva a kostry ), tretie ektomorfiu ( štíhlosť, relatívna dĺžka končatín). Nízke číslo ( najnižšie je 0,5 ) znamená minimálnu prítomnosť príslušného znaku, vysoké ( 7 a viac ) označuje maximálnu prítomnosť znaku daného komponentu. Každé číslo sa ráta osobitne. Takto definoval somatotyp a opísal metódu jeho určenia W. H. Sheldon. V súčasnosti sa používa objektivizovaná Sheldonova metóda - podľa Heathovej - Cartera: somatotyp je doplnený údajom o telesnej výške a nazýva sa antropometrický somatotyp. Podľa tejto metódy možno každého jednotlivca zaradiť do určitej typologickej kategórie ( umiestnenie somatotypu je znázornené v somatografe ). Vysoká športová výkonnosť je podmienená okrem iného určitým somatotypom. Vrcholné výkony v príslušnom športe môže podávať spravidla len taký jednotlivec, ktorý nevybočuje z priemeru. Ukazuje sa, že vyšší stupeň mezomorfného komponentu je vo väčšine športov rozhodujúcim predpokladom dosiahnutia vysokej výkonnosti. Vyššia hodnota endomorfného komponentu ( najmä nad 4 ) má na výkonnosť nagatívny vplyv.

• Spirometria - metóda zisťovania vitálnej kapacity pľúc pomocou špeciálneho prístroja, spirometra.

• Rýchlosť tempová - rýchlosť behu na zvolenom úseku zodpovedajúca behu na vzdialenosť o jeden stupeň kratšiu. Závisí od rozvoja rýchlostnej úrovne bežca. Pri rozvoji tempovej rýchlosti organizmus získava schopnosť pracovať v krajných hodnotách - kyslíkového dlhu.

• Rytmus behu - určený časový a dĺžkový pomer medzi pohybom ťažiska v oporovej fáze, vo fáze letu a v ďalších polohách cyklu bežeckého dvojkroku, pri striedaní aktívnej a pasívnej fázy. Odráža obsahovú stránku techniky behu. Zmeny v štruktúre bežeckého pohybu, ktoré sa javia ako neuvoľnené. málo plynulé. môže spôsobiť nerovnomerný rozvoj dolných končatín ( prejavujúci sa napr. v nerovnakom odraze pravou a ľavou nohou, v dĺžke kroku, v nerovnakej uvoľnenosti šliach kĺbov ), veľké úsilie pri max. pohybovej intenzite ap.

• Rytmus pohybu - striedanie pohybov v čase a priestore so zdôraznením určitých momentov. Rytmickú štruktúru pohybu charakterizuje jednota priestorovo - časových a dynamických parametrov. Rytmus sa prejavuje vo všetkých pohyboch človeka. Správny a účelný rytmus pohybu napomáha dosiahnutie vysokých výkonov, nesprávny a neúčelný výkonnosť znižuje.

• Senzorická schopnosť - schopnosť zmyslového orgánu umožňujúca pociťovať a vnímať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Zmyslové orgány podmieňujú poznávacie procesy, ktoré sú predpokladom správneho riadenia reakcií a pohybov. V športovej činnosti hrajú významnú úlohu.

• Schopnosť kinesteticko - diferenciačná - koordinačná schopnosť umožňujúca riadiť pohyby v čase, priestore a dynamike, a tým dosiahnuť vysokú presnosť, jemnú súhru jednotlivých pohybových fáz, ako aj pohybových činností vcelku. Vyžaduje vedomé zosúladenie uvedených parametrov s pohybovou predstavou. Medzi špecifické prejavy kinesteticko - difereniačnej schopnosti patrí ” pocit pohybu “, ” pocit tempa “, ” pocit náčinia “, ” pocit latky ” apod.

• Schopnosť koordinačná - komplexný, relatívne samostatný predpoklad výkonovej regulácie pohybových činností, ktoré sa utvárajú a rozvíjajú v pohybových činnostiach na základe dominantných, zdedených neurofyziologických funkčných mechanizmov. Možno ju rozvíjať tréningom. Prejavuje sa rozličným stupňom zvládnutia pohybových činností, rýchlosťou a presnosťou osvojenia nových činností a zručností, prispôsobovaním osvojených pohybových programov meniacim sa podmienkam, adekvátnym uplatňovaním zručností, stupňom využitia pohybových schopností, ekonomickým využívaním energetického potenciálu, účelným a estetickým pohybom. Medzi najdôležitejšie koordinačné schopnosti patrí - reakčná, rovnováhová, rytmická, orientačná, kinesteticko - diferenciačná. Každý druh športu kladie na úroveň koordinačných schopností špecifické požiadavky. Na rozvoj koordinačnej schopnosti sa využívajú nové a koordinačne náročné cvičenia, resp. cvičenia jednoduché, pri ktorých sa koordinačná náročnosť dosahuje ich vhodnou obmenou, prípadne kombináciou. Medzi najúčinnejšie prostriedky rozvoja koordinačnej schopnosti patria pohybové a športové hry, akrobatické cvičenia, cvičenia na trampolíne, na gymnastickom náradí, cvičenia vo dvojiciach, prekonávanie prekážkových dráh apod. Za optimálny vek na rozvoj koordinačných schopností pokladáme obdobie medzi 7 - 11 r.

• Schopnosť orientačná - koordninačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase určiť a adekvátne zmeniť postavenie, pohyb tela v priestore a čase vzhľadom na vonkajšie prostredie ( napr. polohu tela vo vzťahu k latke pri skoku do výšky ).

• Schonosť reakčná - koordinačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase efektívne reagovať na určitý podnet ( akustický, optický, kinestetický ), prípadne na aktuálnu zmenu situácie krátkotrvajúcou pohybovou činnosťou ( štandardnou alebo neštandardnou ). Vyjadruje sa časom, ktorý uplynie od podnetu po odpoveď. Rozlišujeme jednoduchú a výberovú pohybovú reakciu. V atletike sa vyskytuje predovšetkým jednoduchá reakcia. Čas jednoduchej reakcie na zvukový signál dosahuje u vrcholových športovcov hodnoty 0,05 - 0,10 s, u nešportovcov 0,15 - 0,25 a viac.

• Schopnosť rovnováhová - koordinačná schopnosť umožňujúca zachovať, prípadne obnoviť rovnováhu tela v situáciách s náhlou a neočakávanou zmenou polohy. Pre zachovanie rovnováhy majú rozhodujúci význam informácie z vestibulárneho aparátu. Rozlišujeme statickú a dynamickú rovnovážnu schopnosť.

• Schopnosť rytmická - koordinačná schopnosť umožňujúca správne vnímať a reprodukovať rytmus pohybovej činnosti, resp. určený rytmus. Podmieňuje osobitnú rytmickú štruktúru pohybov každého športovca. Dôležitú úlohu hrajú vizuálne, kinestetické a akustické informácie. Rytmické charakteristiky pohybových činností sa dajú meniť iba veľmi ťažko. Optimálny vek na rozvoj rytmických schopností je 9 - 13 r.

Hrozné, také obdobie som ešte nemal ako teraz. Neviem vydržať ani dva dni bez behu a nie toľko ako teraz. A to bude ešte pokračovať minimálne do konca budúceho týždňa. Keďže pracujem v školstve ( učiteľ  TV ), budú prázdniny. Voľna bude až-až. Sviatky-nesviatky, už sa teším na to, ako dobehnem všetky kilometre, ktoré som ešte naplánoval tento rok. Samozrejme začať opartne, len pár km, rozbehať to. Ale aj v tomto stave som si našiel niečo pozitívne. Každý deň sa venujem strečingu, naťahovacím cvičeniam, ohybnosti. Bilancovať by som už aj mohol, plán na tento rok som si splnil, ale prečo nepridať keď sa bude dať? Musím čakať do konca týždňa, uvidím čo na to zlomený palec. Toto ničnerobenie ma zabíja, som zvyknutý minimálne hodinku denne behať a víkendy na doraz. Okrem iných športov. Tento víkend som bol akurát tak so psom na prechádzku v lese, ale asi ani ten nechápal čo sa robí, pozeral na mňa a ťahal ma za nohavice aby som sa rozbehol. Nie je zvyknutý prechádzať sa po lese, ale behať. Veď ani ja nemám veľmi pochopenie pre turistiku. Ďalšia ” výhoda ” toho že momentálne mám pauzu je čas a možnosť, že som vytvoril tieto stránky, určite by som pri behaní nemal toľko času sedieť pri počítači a ani chuť. Takže, už aby boli Vianoce.

• Rehabilitácia - obnova zdravia a špeciálnej trénovanosti športovca po prekonaní choroby, zranenia a iných patologických stavov. V procese rehabilitácie sa okrem bežných  prostriedkov a metód využívajú špeciálne komplexy liečebnej telesnej výchovy a cvičenia závislé od osobitosti alebo zranenia, ako aj charakteru športu.

• Relaxácia - proces zameraný na zníženie madmerného nervového a svalového napätia. Prostriedkami relaxácie sú špeciálne cvičenia, autogénny trénning a farmakologické prípravky.

• Relaxačné cvičenie - cvičenie zamerané na odstránenie nadmerného nervového a svalového napätia v priebehu pretekov alebo tréningu, prípadne po ich skončení. Vyžaduje koncentráciu pozornosti.

• Riadenie tréningového procesu - usmerňovania tréningového procesu s cieľom previesť riadený systém ( športovca ) z jedného stavu do druhého ( z východiskového do cieľového ) pôsobením riadiaceho systému ( trénera ). Tréner pritom musí poznať cieľ riadenia ( požadované zmeny riadeného systému ), východiskový stav ( úroveň rozvoja funkčných predpokladov, pohybových schopností, techniky a osobnostných vlastností ), priebeh požadovaných zmien a odchýlky od cieľov formovania ( rozhodujúcu úlohu hrajú objektívne briebežné informácie ), ako aj prostriedky a formy pôsobenia na riadený systém ( športovca ), zabezpečujúce cieľavedomosť riadenia. Akékoľvek nerešpektovanie týchto zákonitostí, nesúlad medzi riadiacim a riadeným systémom, nevyhnutne vedie k zníženiu efektívnosti riadenia, znižuje najmä jeho účinnosť pri formovaní osobnosti športovca. Na riadenie tréningového procesu sa v súčasnosti okrem trénera a športovca zúčastňuje aj lekár, psychológ, vedecký pracovník, biochemik, masér a i. Svoju úlohu zohráva i sociálne prostredie.

• Ročný tréningový plán - projekt ročného cyklu prípravy. Vychádza z plánu dlhodobej športovej prípravy. Obsahuje detailne rozpracovanú prípravu. Rozpracovanie ročného tréningového plánu sa zakladá na podrobnej analýze predchádzajúcej prípravy, výsledkov pedagogickej a lekárskej kontroly, rešpektuje kalendár súťaží a zákony periodizácie ročného cyklu. Ročný cyklus sa spravidla delí na - prípravné obdobie, - pretekové obdobie a - prechodné obdobie. Disciplíny, ktoré sú zaradené do programu halových pretekov majú odlišnú periodizáciu. U začiatočníkov má ročný tréningový plán charakter prípravného obdobia.

• Rozcvičenie - komplex telesných cvičení vykonávaných bezprostredne pred tréningom alebo pretekmi. Úlohou rozcvičenia je všestranne mobilizovať funkcie organizmu a pripraviť ho na nastávajúcu činnosť. V priebehu rozcvičenia sa intenzifikuje činnosť srdcovo - cievneho a dýchacieho systému, zvyšuje sa pulzová frekvencia, zásobovanie svalov krvou a vzrušivosť CNS. Rozcvičenie má tri fázy: - rozohriatie, - všeobecnú a špeciálnu časť. Dĺžka a intenzita rozcvičenia závisí od charakteru disciplíny, úrovne trénovanosti, klimatických podmienok a predštartovného stavu športovca.

• Rozohriatie - prvá časť rozcvičenia, ktorej úlohou je rozohriať organizmus ( beh šport. a pohybové hry, prípadne jednoduché gymnastické cvičenia vykonávané do mierneho zapotenia ).

• Rýchlosť - schopnosť vykonať v daných podmienkach a v čo najkratšom čase určitý pohyb. Z kvality rýchlostných schopností sa vyčleňuje rýchlosť jednoduchej a zložitej reakcie, rýchlosť jednotlivých pohybových aktov, rýchlosť v tempe pohybov. Rozsah vzájomného prenosu rýchlostných schopností je ohraničený. Často nenachádzame súvislosť nielen medzi zjavne odlišnými formami rýchlosti, ale ani ich zhodnými vonkajšími prejavmi ( napr. akceleračná a traťová rýchlosť v šprintérskom behu ). Predpokladom prejavu rýchlostných schopností je absencia únavy pred ich realizáciou a v jej priebehu. Ak sa prejaví únava pri lokomočných pohyboch, hovoríme o vytrvalosti v rýchlosti. Rýchlostné výkony závisia od stupňa zvládnutia športovej techniky a na ich realizáciu je potrebné max. vôľové úsilie. Rozvoj rýchlostných schopností si vyžaduje submax. až max. silu krátkotrvajúcich podnetov ( do 7 - 8 s ) v optimálnej frekvencii, t.j. s dlhšími intervalmi odpočinku ( 2 - 5 min ). Pod vplyvom rýchlostného tréningu dochádza v organizme k niekoľkým zmenám. Prispôsobuje sa štruktúra svalov ( sú bledšie, ich priečne pruhovanie je hustejšie ), kt. obsahujú viac aktomyozinu a glykogénu. Zvyšuje sa dráždivosť neuromuskulárnych tkanív, znižuje sa prah ich dráždivosti a skracuje sa chronaxia, preto je reakcia rýchlejšia a efektívnejšia, zrýchľuje a skvalitňuje sa i priebeh psychických procesov. Rozvoj rýchlostných schopností je zdĺhavý proces a jeho výsledky sú väčšmi obmedzené ako výsledky v rozvoji iných pohybových schopností. Podmieňuje to ich vysoká genetická determinovanosť.

• Rýchlosť cyklického pohybu - komplexná forma prejavu rýchlostných schopností, schopnosť športovca pohybovať sa cyklickým pohybom čo najväčšou rýchlosťou. Dosiahnutie hraničnej rýchlosti si vyžaduje predchádzajúce max. zrýchlenie. Predpokladom lokomočnej rýchlosti je zodpovedajúca nervová činnosť vyvolávajúca napätie a uvoľnenia svalov, riadiaca a koordinujúca pohyby, kt. závisí od dokonalosti športovej techniky, sily a elasticity svalov a kĺbovej pohyblivosti. Z biochemického hľadiska ju limituje zásoba energeticky bohatých fosfátov vo svaloch. Vysoká intenzita pohybov vyvoláva veľký kyslíkový dlh. Medzi disciplíny vyžadujúce rýchlosť cyklických pohybov patria atletické šprinty, ako aj rozbehy v atletických skokoch. V mnohých iných športových odvetviach a disciplínach je beh s max. intenzitou dôležitým tréningovým prostriedkom.

• Rýchlosť jednorazového pohybu - jedna z foriem prejavu rýchlosti. Prejavuje sa prevažne v rýchlostno - silových disciplínach. Zvýšenie rýchlosti pohybu podmieňuje rozvoj svalovej sily a schopnosti prejaviť veľkú silu v rýchlych pohyboch. Dosahuje sa to opakovaním cvičení s doplňujúcou záťažou v rámci zákl. pohybového nácviku ( hody, resp. vrhy ťažším náčiním, skoky s posilňovacou vestou ap. ). Doplňujúcu záťaž možno uplatniť iba po dokonalom zvládnutí techniky daného pohybu. Využíva sa i cvičenie v zľahčených podmienkach ( hod ľahkým náčiním ) a metóda kontrastu ( napr. skokan vykonáva preskoky ponad prekážky najprv s posilňovacou vestou, neskôr bez záťaže ). Rýchlostné schopnosti sú značne podmienené geneticky a ich zvýšenie sa dosahuje rozvojom silových a rýchlostno - silových schopností, zvíšením vytrvalosti v rýchlosti a zdokonalením techniky pohybov.

• Princíp športového tréningu - uplatnenie teoreticko - praktických poznatkov odrážajúcich všeobecné zákonitosti športového tréningu. Medzi základné princípy športového tréningu patrí: - princíp špecializácie, - princíp všestrannosti, - princíp uvedomelosti, - princíp postupnosti, - princíp opakovania, - p. názornosti, - p. individualizácie, - p. primeranosti a dostupnosti.

• Princíp uvedomelosti - uvedomelý prístup športovca k riešeniu konfliktov a prekonávaniu ťažkostí v športovej príprave. Poznanie cieľa športovej prípravy, aktívna účasť na plánovaní, hodnotení a riadení športovej prípravy, samostatnosť, schopnosť orientovať sa v zložitých situáciách a podmienkach utvára predpoklady na uvedomelý prístup k riešeniu úloh športovej prípravy a podstatne zvyšuje jej efektívnosť.

• Princíp všetrannosti - zabezpečenie všestranného rozvoja športovca, ktorý je najdôležitejšou podmienkou dosiahnutia špeciálnej telesnej pripravenosti a technického majstrovstva. Vyplýva z celistvosti organizmu, telesnej závislosti jednotlivých jeho orgánov a systémov, ako aj psychických procesov a fyziologických funkcií.

• Prípravné obdobie - časť ročného tréningového cyklu ( 5 - 6 mesiacov ), v ktorom sa vytvárajú základné predpoklady športovej formy. V ročnom cykle, ktorý sa delí na zimné a letné pretekové obdobie, sú dve prípravné obdobia: prvé je spravidla o niečo dlhšie ( 3 - 4 mesiace ) a prechádza do zimného pretekového obdobia, druhé je kratšie ( 6 - 8 týždňov ). Cieľom je zvýšiť celkovú úroveň funkčných možností organizmu, zabezpečiť všestranný rozvoj pohybových schopností a rozšíriť fond pohybových návykov a zručností. Uplatňuje sa široký okruh dostupných tréningových prostriedkov, metód a foriem, pričom sa postupne zvyšuje tréningové zaťaženie. V prvej polovici prípravného obdobia prevládajú všeobecné tréningové prostriedky, v druhej špeciálne tréningové prostriedky. Týždňový cyklus pozostáva z 6 - 7 tréningových dní. Všeobecným kritériom optimálnosti prípravy je športový výkon, ktorý dosiahne športovec na konci prípravného obdobia: má byť vyšší, prípadne aspoň rovnaký ako v predchádzajúcom ročnom cykle.

• Prognóza výkonu - vedecká predpoveď športového výkonu založená na poznaní trendov vývoja výkonnosti v danej disciplíne alebo u jednotlivca. V niektorých disciplínach sa vypracúva na základe analýzy vývoja svetového trendu, prípadne viacerých vrcholových výkonov. Do úvahy sa berie vývoj v poslednom období, ako aj podmienky, ktoré ho ovplyvňujú. Prognóza výkonu jednotlivca je založená na poznaní štruktúry športového výkonu a individuálnych predpokladov športovca. Presnosť sa viaže na časový faktor.

• Psychologická príprava - zložka športového tréningu, ktorej úlohou je formovať osobnosť športovca v súlade s požiadavkami atletických disciplín, naučiť ho regulovať svoje psychické stavy, správne sa orientovať i konať v zložitých podmienkach pretekov a rozvíjať vlastné morálne a vôľové vlastnosti. Na psychologickej príprave sa zúčastňuje tréner - pedagóg, psychológ, tréningový kolektív a sám športovec. Rozlišujeme dlhodobú psychologickú prípravu a krátkodobú psychologickú prípravu. Psychologická príprava tvorí súčasť ostatných zložiek šport. tréningu.

• Pulzová frekvencia - počet úderov srdca za určitý časový úsek, jednoduchý a dostatočne informatívny ukazovateľ funkčného stavu srdcovo - cievneho systému. Zisťuje sa palpačne ( hmatom ) alebo pomocou prístroja ( elektrokardiograf, fonokardiograf ). Pri palpačnej metóde sa pulz odpočíta na artérii v oblasti zápästia, spánkov, krku alebo priamo srdca. Obyčajne sa zráta počet úderov za 10 s, vynásobením sa získa pulzová frekvencia za minútu. Pulzová frekvencia závisí od veku, pohlavia a intenzity tréningovej práce. Porovnanie absolvovaného tréningového zaťaženia v bežeckých disciplínach so subjektívnymi pocitmi športovca, výsledkami pedagogického sledovania s hodnotami pulzovej frekvencie umožňuje získať objektívnu predstavu o vplyve tréningu na organizmus športovca. Okrem toho sa pulzová frekvencia využíva pri zisťovaní úrovne pripravenosti organizmu na opakovanú tréningovú prácu a na stanovenie fyziologickej krivky tréningovej jednotky. Pri činnosti zameranej na rozvoj všeobecnej vytrvalosti pracuje organizmus v tzv. rovnovážnom stave - pulzová frekvencia dosahuje hodnoty 120 - 140 úderov/min. Pri behu strednej intenzity je to 140 - 165, zatiaľ čo pri vysokej intenzite až 180 - 190 i viac úderov/min.

• Reaklimatizácia - procesy, ktoré prebiehajú v organizme pri prechode z oblasti s vysokou do oblasti s nízkou nadmorskou výškou, resp. opačne, pričom môže dôjsť k dočasnému zníženiu výkonnosti, narušeniu koordinácie pohybov, malátnosti, poruchám spánku, bolestiam hlavy, spomaleniu priebehu regeneračných procesov apod. Optimálny funkčný stav a dobrú športovú výkonnosť možno dosiahnuť približne po dvoch týždňoch tréningu v novom prostredí. Zvýšenú výkonnosť organizmu po pobyte vo vysokohorskom prostredí možno zachovať asi 2 - 3 mesiace.

• Reaktívna schopnosť svalov - špecifická schopnosť nervovo - svalového aparátu prejaviť intenzívne svalové úsilie ihneď po mechanickom natiahnutí svalov, t.j. pri rýchlom prepnutí z ustupujúceho na prekonávajúci režim práce svalov v momente max. dynamického zaťaženia.

• Regenerácia - biologický proces, ktorého úlohou je odstrániť prechodný pokles funkčných schopností jednotlivých orgánov, systémov i organizmu ako celku. Cieľom regenerácie je nielen obnoviť, ale aj povzniesť systém životných funkcií na novú, vyššiu úroveň energetických možností. Intenzifikácia tréningového procesu predpokladá uplatnenie efektívneho systému regenerácie. Na dĺžku a efektívnosť regenerácie vplýva viacero faktorov: denný režim, psychické faktory, vhodná pohybová činnosť, vplyv vonkajšieho prostredia, fyzioterapeutické postupy, výživa, vitamíny a iné.

• Pohybový aparát - periférne orgány ľudského tela zabezpečujúce lokomóciu človeka. Rozlišujeme pasívnu ( kosti ) a aktívnu časť pohybového aparátu ( svaly ). Jednotlivé atletické disciplíny kladú na pohybový aparát zvýšené požiadavky.

• Predkopávanie - aktívny, hrabavý došľap švihovej nohy pred priesečníkom ťažnice. Prostriedok nácviku došľapu pri frekvenčnej technike behu.

• Prechodné obdobie - časť ročného tréningového cyklu, v ktorom sa má zabezpečiť aktívny odpočinok športovca, zlepšiť a upevniť jeho zdravie a pripraviť organizmus na nasledujúci ročný cyklus prípravy. Trvá 3 - 4 týždne. Využíva sa pasívny oddych ( max. 5 - 7 dní ) a aktívny oddych. V prechodnom období sa mení celkový charakter prípravy ( prednosť dostávajú prostriedky všeobecnej prípravy, športové hry a doplňujúce disciplíny ) a tréningové prostredie ( les, telocvičňa, voda ). Celkový objem a intenzita sa podstatne znižuje, pričom počet tréningových jednotiek v týždennom cykle sa spravidla nemení. Celkový charakter a veľkosť tréningového zaťaženia závisí od veku, výkonnostnej úrovne a stupňa pripravenosti.

• Preteková metóda tréningu - využitie rozličných foriem pretekov a súťaží na zvýšenie úrovne špeciálnej pripravenosti. Cieľom je dosiahnuť max. výkon v podmienkach blízkych pretekovým.

• Pretekové obdobie - časť ročného tréningového cyklu zameraná  na dosiahnutie max. športových výkonov, trvá spravidla šesť mesiacov. V pretekovom období sa má zvýšiť úroveň špeciálnych pohybových schopností a morálno - vôľových vlastností, zdokonaliť a upevniť technika i taktika, nadobudnúť pretekárska skúsenosť, zachovať dosiahnutá úroveň všeobecnej telesnej pripravenosti, ako aj špeciálneho pohybového potenciálu a zvýšiť úroveň teoretickej pripravenosti. Príprava v pretekovom období nadobúda špeciálny charakter, znižuje sa celkové tréningové zaťaženie ( zmenšuje sa objem zvyšuje intenzita ) a v týždňových cykloch sa uplatňuje väčšie obmieňanie tréningového zaťaženia. Príprava smeruje k načasovaniu optimálnej výkonnosti na vopred vybraté preteky, trvá 1,5 až 2,5 mesiaca. Využíva sa i - zameriavací tréning a - modelovaný tréning.

• Princíp individualizácie - prispôsobenie cieľov a úloh športovej prípravy, tréningových prostriedkov, metód a foriem, ako aj veľkosti uplatňovaných tréningových zaťažení individuálnym možnostiam športovca. Odráža sa v individuálnych plánoch, ktoré sa uplatňujú predovšetkým v etape špeciálnej a vrcholovej športovej prípravy.

• Princíp opakovania - základná zásada športového tréningu. Vychádza zo zákonitosti fyziológie, ktorá zdôrazňuje, že na vytvorenie a upevnenie podmienených reflexov, na dosiahnutie požadovanej prestavby, na zdokonalenie orgánov, systémov a ich funkcií sú nevyhnutné opakované podnety. Väčšina úloh športovej prípravy sa rieši formou opakovaných cvičení, činností, tréningových a pretekových zaťažení tréningových jednotiek a cyklov rozličnej dňlžky. Opakovanie umožňuje upevniť pohybové návyky, stabilizovať techniku a športové výkony, osvojiť si prvky techniky, rozvinúť vôľové vlastnosti, získať potrebné skúsenosti. Optimálne opakovanie sa dosahuje správnym striedaním telesnej práce a odpočinku.

• Princíp postupnosti - zásada postupného zvyšovania náročnosti tréningového procesu. Rešpektuje sa vo všetkých tréningových cykloch, ako aj v dlhodobej športovej príprave, pričom sa postupuje od jednoduchého k zložitému, od známeho k neznámemu, od ľahšieho k náročnému.

• Princíp primeranosti a dostupnosti - prispôsobenie tréningových požiadaviek pohlaviu a veku, zdravotnému stavu, úrovni trénovanosti, schopnosti organizmu regenerovať svoje sily apod.

• Princíp špecializácie - uplatnenie špeciálnych prostriedkov a metód umožňujúcich dosiahnuť v organizme špecifické zmeny, ktoré ovplyvňujú podávanie vrcholných výkonov. Vo vrcholovom športe je špecializácia prvým predpokladom úspešnosti, východiskom je dostatočný všestranný základ.

Ešte 16.11.2007 po tradičnom tréningu, odbehnutí 13 km som urobil drep, keď som sa chcel postaviť niečo mi ruplo v ľavom kolene. Povedal som si - veď čože dnes už mám tréning za sebou, do zajtra sa to spraví. Na druhý deň sa mi podarilo odbehnúť akurát 100 metrov a musel som to zabaliť, lepšie je to neprehnať. Pritom za celý čas čo behám som sa vrátil z trate alebo zastal len raz - a to keď som šiel behať po prvýkrát ( pred 2 rokmi ) a stretol som pána, mohol mať tak 60 a svoju trať odbehol bez zastávky. Ja som si vtedy musel dať pauzu tak po 4 km pri stúpaní do kopca, kde ten pán vyletel jak strela, vtedy som si povedal, že sa to už nikdy nezopakuje a radšej nech ma odnesú ako by som mal ešte raz zažiť takú hanbu. Odvtedy, nech to už je trať akokoľvek dlhá a aj problémy akékoľvek, nikdy som nezastavil a ani nikdy nezastanem. Pravda, toto je iný prípad, zranenie je zranenie. Na tom by ešte nebolo nič, to koleno som sa snažil ” vyliečiť=vybehaním ” ešte týždeň, avšak bolesť ustupovala len mierne. Po týždni prišla ďalšia pohroma - bolesť hrdla, to som mal už skutočne všetkého dosť. Ale aj v tom som sa snažil násť niečo pozitívne, povedal som si aspoň sa dá to koleno do poriadku. Po pár dňoch a nažhavení na beh som 3 dni po sebe dal po nejakých 10 km, koleno som ešte mierne cítil, nebolo to ešte vyliečené. V sobotu 8.12. som šiel pozrieť basket Rožňava - Viktória Košice, po zápase nasledovala oslava a tam som zas cítil, že nie je niečo v poriadku ba čo viac, nasledujúce ráno - zaseknutý hrudníkový stavec a ledva som sa vedel postaviť alebo zodvihnúť pravú ruku. Tak toto už bolo skutočne dosť. Koleno, chrbtica a stav po bolesti hrdla ma ani tak nazastavilo a behal som ďalej, aj keď menšie vzdialenosti. Bez behu vydržím, ale maximálne tak 2 dni, potom už ma nič nezaujíma a myslím len na to ako ísť si vybehnúť aj keď len na pár km. Zdalo sa, že už mám smolu za sebou, nebyť dnešok. S tými všetkými trápeniami som sa vybral reprezentovať ( ako správny športovec ) svoj okres na Vianočnom turnaji vo futbale v Strážskom. Obával som sa hlavne kolena, ale čiastočne aj chrbtice, hrdlo už bolo v pohode. Toto všetko vydržalo, no pri strete s protihráčom nevydržal palec na pravej nohe a po príchode domov nasledovala prvá cesta do nemocnice. Výsledok - zlomený palec na pravej nohe a teraz 3 týždne bez behu. Treba ešte viac smoly? Z toho všetkého plynie poučenie - keď telo potrebuje oddych, ak mu ho človek nedožičí postará sa o to samo. Teraz si už skutočne od behu dám na pár dní pokoj. Tak oddychuj !!!!!

• Ontogenéza - individuálny vývoj organizmu od momentu oplodnenia vaječnej bunky po jeho zánik. Najdôležitejšia časť vývoja prebieha od narodenia do 19. - 20. roku. Vtedy sa končí biologický rozvoj organizmu, počas ktorého dochádza k zložitým zmenám morfologického, fyziologického a psychického charakteru.

• Osifikácia - dlhotrvajúci proces okostenia, počas ktorého sa v kostiach ukladajú anorganické látky. Tým sa kosti stávajú tvrdšími a krehkejšími. U malých detí sa v kostiach väčšmi ukladá vápnik, u detí staršieho veku fosfor. Osifikácia kostí prebieha heterochrónne. Urýchľuje ju predčasné pohlavné dospievanie, zvýšenie funkcie hypofýzy, štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Oneskoruje sa pri zníženej funkcii žliaz s vnútornou sekréciou, nedostatku vitamínov ( najmä D ). Tieto javy sa veľmi výrazne prejavujú vo veku 17 - 18 r. Osifikácia sa ukončuje zhruba vo  veku 18 - 22 r. Primerané a vhodné pohybové zaťaženie stimuluje rozvoj kostí. pri nedostatočnej osifikácii a nadmernom zaťažení môže dôjsť k poškodeniu oporného aparátu.

• Padavý štart - spôsob štartu, pri ktorom bežec z pokojového postoja ( mierny stoj rozkročný čelný alebo bočný ) nechá voľne padať telo vpred a odrazí sa v okamihu, keď pocíti, že by ďalšie klesanie nezvládol. V zápätí krátkymi rýchlymi krokmi, s energickou prácou paží, prejde do šliapavého behu. Vhodný prostriedok na nácvik sklonu tela a postavenia panvy v štartovom rozbehu.

• Pasívny oddych - spôsob regenerácie, obnovy výkonnosti po tréningovom alebo pretekovom zaťažení, pri ktorom športovec zotrváva v pokoji. ( Najvýhodnejšou polohou je ľah alebo sed, nohy sa kladú na vyvýšené miesto. Tento spôsob pasívneho oddychu je efektívny najmä po dlhotrvajúcej namáhavej tréningovej práci .) Medzi doplňujúce faktory pasívneho oddychu možno rátať spánok, divadelné, prípadne filmové predstavenie, sledovanie TV, hudbu, knihy, hru, besedy, spev.

• Perspektívny plán športovej prípravy - rozvrh tréningovej činnosti na dlhšie obdobie ( 4 - 6 r. ), zameranej na dosiahnutie perspektívneho cieľa. Pre jednotlivé ročné cykly sa stanovujú čiastkové - postupné ciele. Pri zostavovaní perspektívneho plánu športovej prípravy sa vychádza z podrobnej analýzy a hodnotenia tréningu v predchádzajúcej etape, z dynamiky rastu športovej výkonnosti a úrovne rozhodujúcich pohybových schopností, ako aj z ostatných faktorov štruktúry šport. výkonu. Pre jednotlivé ročné cykly sa orientačne stanovuje hlavné zameranie tréningu, pomer medzi všeobecnou a špeciálnou prípravou, medzi jednotlivými zložkami tréningu, určuje sa veľkosť a zvyšovanie tréningových zaťažení, výber tréningových prostriedkov a metód, prognóza dynamiky šport. výkonu a ukazovateľov úrovne rozhodujúcich pohybových schopností, hlavné zameranie v oblasti formovania osobnosti apod. Perspektívny plán je podkladom na vypracovanie detailnejšieho ročného plánu prípravy.

• Pohyb acyklického charakteru - variant pohybovej štruktúry, pri ktorej sa pohybové cykly neopakujú. Charakterizuje ho prípravná, hlavná a záverečná fáza, ako aj max. prejav sily a rýchlosti. ( napr. atletické skoky a hody ).

• Pohybová reakcia - rýchlostná charakteristika, latentný čas reagovania. Rozlišujeme jednoduchú a zložitú pohybovú reakciu. V atletike sa uplatňuje predovšetkým jednoduchá pohybová reakcia, t.j. odpoveď organizmu vopred známym pohybom no vopred známy, ale neočakávaný signál. Rýchlosť pohybovej reakcie závisí predovšetkým od funkčného stavu analyzátorov, nervovo - svalového aparátu a dynamiky nervových procesov. Pohybová reakcia je geneticky značne podmienená. Dlhodobím systematickým tréningom možno dosiahnuť zlepšenie približne o 0,10 - 0,15 s. Čas pohybovej reakcie na zvukový signál býva u netrénovaných ľudí 0,17 - 0,27 s, no u popredných šprintérov iba 0,05 - 0,07 s. Účinným prostriedkom rozvoja pohybovej reakcie môžu byť niektoré pohybové hry.

• Pohybová schopnosť - súbor vnútorných predpokladov na vykonanie pohybovej činnosti vyžadujúcej plnenie pohybových úloh. Nároky na pohybovú činnosť v športe sú veľmi rozdielne, preto musia byť rozdielne aj nároky na pohybové schopnosti pri realizácii pohybových úloh v tej - ktorej atletickej disciplíne. Úroveň pohybovej schopnosti je závislá od vrodených vlôh, ako aj dlhodobého pôsobenia prostredia a prostriedkov. V športovom tréningu sa pôsobenie prostriedkov zámerne vyberá a ich účinok riadi tak, aby dochádzalo k požadovaným zmenám úrovne pohybových schopností. Zmena vyžaduje dlhodobé pôsobenie prostriedkov, foriem a metód športového tréningu volených s ohľadom na vekové osobitosti a relatívnu stabilnosť súborov predpokladov u každého atléta. Pohybová schopnosť sa prejavuje rozličným spôsobom pri pohyboch, ktoré sú náročné na silu, rýchlosť, vytrvalosť a obratnosť. Z ďalších pohybových schopností má v atletike dôležitú úlohu pasívna, no najmä aktívna ohybnosť. Úroveň pohybových schopností podmieňuje výkon v každom športe, vo väčšine atletických disciplín výkon rozhodujúcim spôsobom ovlyvňuje dominujúca schopnosť. Dominujúca pohybová schopnosť je závislá od úrovne a skladby ostatných schopností, ktoré ju podmieňujú.

• Pohybová zručnosť - súbor predpokladov na pohybovú činnosť ( získaný v procese učenia ), ktorá umožňuje správne, rýchlo a presne vykonávať pohybovú činnosť. Úzko súvisí s pohybovými schopnosťami. Pohybové zručnosti sú pomerne stále a možno ich tréningom rozvinúť. Okrem pohybových zručností rozlišujeme senzorické, rozumové a sociálne zručnosti.

• Pohybový analyzátor - faktor pohybovej koordinácie. Od dokonalosti funkcie analyzátorov, predovšetkým pohybového, závisí kvalita pohybovej koordinácie. Pohybový analyzátor informuje CNS o stave pohybového aparátu - o skrátení a natiahnutí, napnutí a uvoľnení svalov, o rýchlosti, zrýchlení a dynamike pohybov, o vzájomnej polohe jednotlivých častí kĺbu, resp. polohe a zmenách polohy tela, o presnosti pohybov v priestore, o dynamike a čase, čo sa dopĺňa informáciou z ostatných analyzátorov. Racionálnym tréningom možno funkciu pohybového analyzátora zdokonaliť.

• Oddych aktívny - spôsob urýchlenia regeneračných procesov počas zaťaženia alebo po ňom, založený na zmene druhu práce. Dôležitú úlohu hrá i emocionálny oddych. Aktívny oddych umožňuje obnovu výkonnosti v oveľa kratšom čase a oveľa väčšej miere ako pasívny. Efektívny je najmä po malých a monotónnych tréningových aj pretekových zaťaženiach, ale nie vždy prináša kladný výsledok. Po veľmi malom, prípadne veľmi náročnom tréningovom zaťažení môže mať i negatívny vplyv ( po namáhavej tréningovej práci je efektívnejší pasívny oddych ). Efektívnosť aktívneho oddychu ovplyvňuje stupeň únavy, vek, úroveň trénovanosti a individuálne osobitosti organizmu športovca. V tréningovej praxi sa princíp aktívneho oddychu rešpektuje pri stavbe ročného tréningového cyklu ( prechodné obdobie ), mezo - a mikrocyklov, pri stavbe tréningových jednotiek ( často sa strieda charakter činnosti, výber prostriedkov apod.), ako aj pri počiatočných prejavoch pretrénovania. Prostriedky, ktoré tvoria náplň aktívneho oddychu, majú byť dostatočne známe a koordinačne nenáročné, majú mať emocionálne nízku intenzitu a mali by sa vyberať s prihliadaním na špecifický charakter danej atletickej disciplíny. Najčastejšie sa využíva turistika, plávanie, pohybové a športové hry, vychádzky a beh na lyžiach, korčuľovanie, tanec apod.

• Odpočinkový interval - racionálne organizovaná súčasť tréningového procesu. Zabezpečuje úplné alebo čiastočné obnovenie výkonnosti po tréningovom zaťažení, je jedným z prostriedkov optimalizácie efektu zaťaženia. Ako zostávajúca fáza sa odpočinkový interval racionalizuje využívaním rozličných foriem ( aktívny, relatívny, pasívny ), uplatňovaním psychoregulačného tréningu, zotavujúce masáže apod. Od trvania odpočinkového intervalu, od intervalov medzi cvičeniami a od osobitostí jeho obsahu závisí účinnosť predchádzajúceho a pôsobenie nasledujúceho zaťaženia. Rýchlosť zotavovacích procesov neprebieha rovnomerne, spočiatku je rýchle, potom sa spomaľuje. Rozličné orgány a systémy organizmu sa zotavujú individuálne. V procese zotavovania nastávajú fázovité zmeny práceschopnosti a jednotlivých ukazovateľov, ktoré rezultujú v prevýšení počiatočnej úrovne akumuláciou nových energetických zdrojov. Účinnosť tréningov zameraných na rozvoj rýchlostných schopností, resp. nácvik a zdokonaľovanie techniky sa zvýši zaradením odpočinkového intervalu s takou dĺžkou, ktorá zabezpečuje úplné obnovenie práceschopnosti všetkých systémov organizmu. Uplatnenie systému striedania a odpočinku závisí od konkrétnych tréningových úloh, úrovne trénovanosti športovcov, ich vekových osobitostí, denného poriadku apod.

• Ohybnosť - pohybová schopnosť, ktorá umožňuje vykonávať pohyby v potrebnom rozsahu. Podmieňuje športové techniky, prejav ostatných pohybových schopností a odolnosť svalového aparátu voči zraneniam. Každá atletická disciplína kladie na ohybnosť špecifické požiadavky. Úroveň ohybnosti limituje tvar a veľkosť plôch spojujúcich sa kostí, stav CNS, elastickosť svalstva, sila svalov a elastickosť šliach a väzivového aparátu. Ohybnosť chrbtice závisí od hrúbky a elastickosti medzistavcových platničiek, ako aj sagitálnych a frontálnych rozmerov stavcov. Úroveň ohybnosti zvyšuje rozohriatie, rozcvičenie, teplota prostredia, kladné emócie, znižuje ju chlad, únava, nedostatočné rozcvičenie. Na úroveň ohybnosti vplýva i vek, pohlavie ( u chlapcov býva o 20 - 30 % horšia ) ako aj denná doba. Rozlišujeme ohybnosť pasívnu, - ohybnosť aktívnu, - ohybnosť všeobecnú, - ohybnosť špeciálnu a - ohybnosť anatomickú. Aj keď je ohybnosť geneticky podmienená , možno ju systematickým tréningom rýchlo rozvinúť, no po prerušení tréningu sa rovnako rýchlo zhoršuje. Efektívnejšie je cvičiť častejšie, ale v menšom objeme, pred cvičením ohybnosti sa treba dôkladne rozohriať a rozcvičiť, cvičenia majú mať štruktúru pohybov blízku charakteru danej atletickej disciplíny, amplitúda pohybu v rérii ( 10 - 15 opakovaní ) sa má zväčšovať ibe postupne, pri pocitoch únavy a bolesti vo svaloch by sa mali cvičenia prerušiť, komplex cvičení má obsahovať 8 - 10 prostriedkov pasívneho i aktívneho charakteru, jednotlivé cvičenia ohybnosti treba kombinovať s cvičeniami na uvoľnenie, účinok cvičenia sa zvýši uplatnením reflexného uvoľnenia svalstva ( antagonistov ) po predchádzajúcom maximálnom napäti. Úroveň ohybnosti sa zisťuje kontrolnými cvičeniami ( predklon v stoji na vyvýšenom mieste, čelný a bočný rozštep, prekážkový sed, most, výkrut paží s tyčou a iné ) a uplatnením cyklografie, filmového záznamu, goniometrie či elektrogoniometrie. Optimálny vek na rozvoj ohybnosti je obdobie od 10 do 14 r. V tomto veku sa ohybnosť rozvíja takmer dvakrát efektívnejšie ako v staršom školskom veku. Po dosiahnutí potrebnej úrovne ohybnosti, sa športová príprava zameriava len na jej udržanie.

• Ohybnosť altívna - maximálny rozsah pohybu v danom kĺbe, ktorá sa dosahuje pričinením svalov vykonávajúcich pohyb.

• Ohybnosť anatomická - maximálny rozsah pohybov v danom kĺbe, ktorý je limitovaný anatomickou stavbou kĺbu. Zisťuje sa rontgenologicky. Hodnoty sú konštantné a slúžia ako informácia o celkových možnostiach zvýšenia rozsahu pohybov v jednotlivých kĺboch.

• Ohybnosť pasívna - maximálny rozsah pohybu v danom kĺbe, ktorý sa dosahuje pričinením vonkajšej ( doplňujúcej ) sily ( hmotnosť tela, ťah gumovej šnúry, doplňujúca záťaž, tlak spolucvičenca a iné ).

• Ohybnosť špeciálna - schopnosť vykonávať pohyby v potrebnom rozsahu v súlade s požiadavkami tej-ktorej atletickej disciplíny ( napr. pri hode oštepom a skoku do výšky flopom sa vyžaduje veľká ohybnosť chrbtice, pri trojskoku a prekážkovom behu rozsah pohybov v stehennom kĺbe apod. ).

• Ohybnosť všeobecná - rozsah pohybov v jednotlivých kĺboch tela charakterizujúci úroveň všeobecnej pripravenosti športovca. Za integrálny ukazovateľ všeobecnej výkonnosti sa pokladá hĺbka predklonu v stoji spojnom ( na lavičke, vo vzťahu k podložke ).

• Okamžitý tréningový efekt - zmena v stave organizmu vyvolaná tréningovou jednotkou v momente jej ukončenia. Po obsolvovaní dostatočne veľkého tréningového zaťaženia v rámci tréningovej jednotky okamžitý tréningový efekt charakterizuje dočasné zníženie výkonnosti, určitý stupeň vyčerpania energetických rezerv organizmu, ako aj funkčná aktivita orgánov a systémov zúčastňujúcich sa na obnovovacích procesoch v organizme.

• Oneskorený tréningový efekt - stav organizmu, do ktorého sa transponuje momentálny efekt v závislosti od času, ktorý uplynie od absolvovanej tréningovej jednotky. Charakterizuje ho úplná obnova výkonnosti až na východiskovú úroveň, neúplná obnova výkonnosti alebo dosiahnutie vyššej výkonnosti v súlade so superkompenzáciou. 

• Mikrocyklus - rad tréningových jednotiek, ktoré tvoria relatívne ukončený celok tréningového procesu. Pozostáva minimálne z dvoch tréningových jednotiek rozdielneho typu a obyčajne zahŕňa týždňový tréningový cyklus. Rozlišujeme rozvíjajúce, kontrolné, modelovo - pretekové a pretekové mikrocykly.

• Model dlhodobej športovej prípravy - ideálny obraz dlhodobej športovej prípravy, ktorý obsahuje celú etapu vývoja športovca od výberu a začatia športovej prípravy až po vek optimálnych predpokladov na dosahovanie vrcholných športových výkonov. Zabezpečuje postupný rozvoj tých faktorov, ktoré podmieňujú športový výkon v optimálnom veku pri maximálnom využití tých vekových období, ktoré sú najpriaznivejšie na rozvoj daného faktora. Vyžaduje si to uplatniť najefektívnejšie tréningové prostriedky, metódy a formy, ako aj optimálne, progresívne sa zvyšujúce tréningové a pretekové zaťaženie s rešpektovaním vekových a individuálnych osobitostí organizmu. Prednosťou metódy dlhodobej športovej prípravy je to, že podáva skutočnosť v zjednodušenej forme, umožňuje sústrediť pozornosť na rozhodujúce, podstatné znaky a zanedbať detaily. Preto slúži ako vzor na vypracovanie plánov dlhodobej športovej prípravy, pričom sa rešpektujú individuálne osobitosti športovca, ich sociálne a materiálne podmienky apod. Kvalita metódy dlhodobej športovej prípravy závisí od úrovne a rozsahu poznatkov, ktoré sa využili pri jeho tvorbe. Vychádza sa predovšetkým z cieľov našej spoločnosti v oblasti výchovy a z dôkladného poznania faktorov štruktúry športového výkonu, vekovej dynamiky a možnosti rozvoja jednotlivých faktorov štruktúry športového výkonu, východiskovej situácie ( model talentovaného športovca ), cieľovej situácie ( model vrcholového športovca ), prognózy zvyšovania tréningových a pretekových zaťažení, dynamiky zvyšovania športového výkonu, ako aj ukazovateľov všeobecnej a špociálnej pripravenosti počas dlhodobej športovej prípravy.

• Motivácia - súhrn motívov, ktoré stimulujú motorickú, intelektuálnu a vôľovú aktivitu človeka. V športe sa premieta do aktuálneho psychického stavu, ktorý rozhoduje o mobilizácii síl, teda aj o športovom výkone. Úlohou športovej prípravy je sformovať a upevniť takú motivačnú štruktúru, ktorá tvorí predpoklady na absolvovania náročnej športovej prípravy. Motiváciu ovplyvňuje prostredie, spoločnosť, rodina, ako aj výchovná práca. U mladého športovca sa postupne formujú a ustaľujú také motívy, ktoré sa stávajú rozhodujúcimi a ktoré sa podriaďujú všetky potreby a ostatné motívy. Postupne sa utvára určitá motivačná štruktúra, ktorú podmieňuje zameranosť osobnosti. Motívy sa môžu formovať už vo veku 7 - 12 rokov, no vtedy sú ešte nestále. Stálosť motívov sa objavuje vo veku 15 - 17 rokov.

• Motorická jednotka - skupina svalových buniek s motorickým nervom, ktorý ich riadi. Najmenšiu motorickú jednotku tvorí 8 - 12 svalových vláken na jednu nervovú vetvu ( veľkú motorickú jednotku tvorí 400 - 500 svalových vláken ). Tréning umožňuje zapojiť do pohybovej činnosti väčšie množstvo motorických jednotiek.

• Mŕtvy bod - stav, ktorý sa pociťuje ako vyčerpanosť ( zvyčajne v behoch nad 400 m ). Prejavuje sa dočasnou poruchou koordinácie, bolesťami a tuhnutím svalov, zrýchlením dýchania apod. ( výkon sa znižuje, pohyb sa vykonáva len s veľkým vypätím síl ). Prejavuje sa individuálne, u každého pretekára na inom úseku trate, priamoúmerne intenzite pohybu. Prekonávanie mŕtveho bodu závisí od trénovanosti a vôľových vlastností pretekára.

• Myotonometria - metóda zisťovania svalového tonusu, ktorá využíva mechanické alebo elektrické myotonometre. Elektrická myotonometria je objektívnejšia ( zisťuje svalový tonus na základe zmien intenzity elektrického prúdu ). Zlepšenie funkčného stavu organizmu sa kladne odráža na ukazovateľoch svalového tonusu ( rozdiel tonusu napnutého a uvoľneného svalu ).

• Nadhraničné tréningové zaťaženie - trénigová práca takého objemu a intenzity, ktorá kladie na organizmus športovca požiadavky prekračujúce jeho doterajšie maximálne možnosti. Vedie k hraničnej mobilizácii funkčných možností organizmu, pričom vyvoláva výrazné zníženie výkonnosti a zhoršenie kooordinácie pohybov, spôsobuje nadmerné potenie celého tela, bolesti vo svaloch, bolesti hlavy, zhoršenie vnímania ap. 

• Nízky poklus - striedavé kladenie chodidiel cez prsty na päty. Špičky sa dvíhajú do výšky asi 30 - 35 cm, došľap na pätu je mäkký, na vystretú nohu, bez pomoci alebo s pomocou bežeckej práce paží. Účinný prostriedok nácviku frekvencie pohybov, polohy trupu, panvy, kladenia chodidiel ap.

• Občerstvenie - dovolená pomoc pretekárovi v maratónskom behu a v chôdzi na trati dlhšej ako 20 km. Poskytuje sa na každom 5. km. Medzi dvoma občerstvovacími stanicami ( v chôdzi na 10 a viac km ) musia byť navyše zriadené osviežovacie stanice, kde je k dispozícii voda. Pretekár nesmie niesť ani prijať iné občerstvenie okrem toho, ktoré zabezpečili alebo schválili usporiadatelia, môže však v stanovenom čase a na určenom mieste odovzdať usporiadateľom také schválené občerstvenie, aké si praje, v tom prípade sa mu vydá v tej občerstvovacej stanici, ktorú si sám určí. Pretekár, ktorý prijme občerstvenie mimo občerstvovacej stanice zriadenej usporiadateľom, sa vylúči z pretekov.

• Objem tréningu - komponent tréningového zaťaženia odzrkadľujúci kvantitatívnu stránku tréningovej práce. Predstavuje celkové množstvo vykonanej tréningovej práce za tréningovú jednotku alebo cyklus. Vyjadruje sa celkovým trvaním ( v min, prípadne hodinách ), absolvovanou vzdialenosťou ( metráž, kilometráž ), navzpieranou hmotnosťou ( tonáž ) a počtom opakovaní. V dlhodobej športovej príprave sa objem postupne zvyšuje. Hlavný význam má zvyšovanie ročného objemu najmä v príprave mladých atlétov 17 - 18 r. ( ročný prírastok v jednotlivých disciplínach môže dosiahnuť 100 - 150 % ). V tomto období prebieha intenzívny biologický rozvoj organizmu. Výskumy potvrdili, že prednostné zvyšovanie objemu kladne vplýva na biologický rozvoj organizmu a zároveň vytvára optimálne predpoklady na dosahovanie maximálnej športovej výkonnosti v optimálnom veku.

• Kyslíkový dlh - deficit v momentálnej dodávke kyslíka. Rozdiel medzi požiadavkou a dodávkou O2. Vytvára sa najmä na začiatku svalovej činnosti. Tvorí rozličnú časť celkovej spotreby kyslíka v závislosti od druhu, trvania a intenzity vykonávanej svalovej činnosti. Pri behu na 100 m tvorí kyslíkový dlh až 94 % celkovej kyslíkovej spotreby, pri behu na 800 m 62 % na 10 000 m len asi 15 - 30 %. Kyslíkový dlh môže u trénovaných športovcov dosiahnuť až 25 l O2. Spláca sa po ukončení práce. Považujeme ho za ukazovateľ anaeróbnych možností športovca.

• Leukocytóza - prechodné zvýšenie počtu leukocytov ( bielych krviniek ) v periferickej krvi, ktorá môže 2 - 3 krát prevýšiť východiskovú hodnotu. Je to špecifická reakcia organizmu na tréningové zaťaženie, na základe ktorého možno posúdiť objem a intenzitu absolvovanej tréningovej práce. Návrat k východiskovej hodnote je dosť pomalý ( po veľkom zaťažení môže trvať až dva dni ).

• Lokomócia - pohyb z jedného miesta na druhé. V atletike pretekári pomocou lokomočných pohybov ( behu ) prekonávajú vzdialenosti v čo najkratšom čase, zdolávajú ( skokmi ) čo najväčšiu výšku alebo vzdialenosť, vrhajú prípadne hádžu náčinie čo najďalej. Lokomócia môže mať cyklický charakter ( chôdza, beh ), acyklický charakter ( vrh guľou, hod diskom či kladivom ), respektíve kombinovaný charakter ( skoky, hod oštepom ). Základným lokomočným pohybom je chôdza a beh.

• Makrocyklus - systém mezocyklov rozličného typu, ktoré sa striedajú v súlade so zákonitosťami stavby dlhotrvajúceho tréningového procesu a tvoria základ štruktúry ročných, polročných a iných cyklov dlhodobého charakteru. V makrocykle sa spravidla strieda prípravné, pretekové a prechodné obdobie.

• Maximálna pľúcna ventilácia - objem dýchania, ktoré sa dosahuje pri maximálnom úsilí prehĺbením dychu a zvýšením frekvencie dýchania. Ovplyvňuje ho - vitálna kapacita plúc, úroveň bronchiálnej priepustnosti a sila dýchacích svalov. V praxi umožňuje posúdiť úroveň funkčných schopností dýchacieho systému.

• Maximálna spotreba kyslíka ( VO2 max.) - integratívny ukazovateľ aeróbnych možností športovca, ktorý limituje výkonnosť vo vytrvalostných disciplínach. U bežcov na dlhé vzdialenosti dosahuje hodnoty 65 - 80 ml/kg/min. Ukazovateľ maximálnej spotreby kyslíka je značne podmienený geneticky. Systematickým a racionálnym tréningom ho možno zvýšiť o 20 - 30 %.

• Metabolizmus - biologický proces charakteristický jednotou dvoch vzájomne sa podmieňujúcich procesov: asimilácie a disimilácie. Bezprostredne súvisí s nepretržitou tvorbou chemickej, elektrickej, mechanickej a tepelnej energie v organizme. Regulácia metabolizmu sa uskutočňuje prostredníctvom nervového a humorálneho systému. Základný metabolizmus predstavuje najnižšiu úroveň spotreby energie pri zachovaní základných životných funkcií organizmu. Na metabolizmus vplýva vek, pohlavie, teplota prostredia, ako aj charakter duševnej a pohybovej činnosti.

• Metóda intervalového zaťaženia - tréningová metóda na rozvoj vytrvalosti a vytrvalosti v rýchlosti. Zvyšuje kardiovaskulárnu zdatnosť, podporuje fyziologické zväčšenie srdca, prehlbuje dýchanie, zlepšuje nervovú reguláciu a posilňuje svalstvo. Najúčinnejšia je v športoch s cyklickým charakterom cvičenia, najmä v behu na stredné a dlhé vzdialenosti, ale aj v športových hrách apod. Prednosťou metódy intervalového zaťaženia je väčšia emocionálnosť, rýchlejší rast výkonnosti, lepší pocit tempa a možnosť trénovať na menšom priestore. Tréning metódy intervalového zaťaženia obsahuje určitý počet rovnakých, krátko trvajúcich úsekov vykonávaných opakovane za sebou predpísanou rýchlosťou s určenými intervalmi oddychu. Zaťaženie určuje dĺžka, rýchlosť a počet prebehnutých úsekov, ako aj dĺžka a spôsob oddychu. Pri prerušovanom ( intervalovom ) spôsobe behu sa práca vykonáva ľahšie, spotrebuje sa menšie množstvo kyslíka, vytvorí sa menej kyslích produktov látkovej premeny a zotavenie je rýchlejšie. Dôležitú úlohu v metóde intervalového tréningu hrá najmä fáza oddychu, ktorá má intenzívnejší fyziologický účinok ako vlastné pracovné zaťaženie. Pri intervalovom tréningu sa väčšmi upevňuje rytmus behu. Bežecké úseky sa musia vykonať aspoň 70 - percentným úsilím, aby bol účinok na organizmus dostatočný. Tréning metódy intervalového zaťaženia je najúčinnejší, ak na konci každého prebehnutého úseku pulzová frekvencia dosahuje približne 180 úderov/min a na konci intervalu pred ďalším zaťažením 120 - 140 úderov/min. Intervalová metóda sa má uplatniť až po získaní dostatočnej úrovne rovnovážnej vytrvalosti.

• Metóda spojeného účinku - postup, ktorý umožňuje zdokonaľovať techniku ( alebo jej prvky ) a súčasne rozvíjať rozhodujúce pohybové schopnosti. Spočíva vo vykonávaní techniky alebo jej prvkov v podmienkach, ktoré vyžadujú max. prejav pohybových schopností ( napr. pre skokanov imitačné cvičenia odrazu pre oštepárov hody rozličným náčiním ap. ). Takéto cvičenia stimulujú rozvoj pohybových schopností a pritom nenarúšajú štruktúru pohybov.

• Metóda striedavého zaťaženia - systém rozvíjania pohybových schopností, pri ktorých sa strieda zaťaženie väčšej intenzity s aktívnym alebo relatívnym oddychom.