Adrian - ŠPORT

• Funkčná skúška - zistenie funkčného stavu organizmu športovca, komplexná skúška odrážajúca rozličné funkcie organizmu ako celku, príp. jednotlivých jeho orgánov a systémov. Pri funkčnej skúške sa najskôr zisťuje východisková ( pokojová ) úroveň sledovaných ukazovateľov, potom ich úroveň po absolvovaní zaťaženia a nakoniec čas návratu k východiskovej úrovni. Posudzuje sa reakcia organizmu športovca na štandardné zaťaženie ( napr. pre šprintéra beh na 5 x 60 m s trojminútovými intervalmi oddychu, pre skokanov do diaľky tri série po troch skokoch s intervalom oddychu 5 - 6 min ap. ). Funkčná skúška umožňuje posúdiť nielen zdravotný a funkčný stav organizmu športovca, ale aj úroveň jeho trénovanosti. Rozlišujeme nešpecifické funkčné skúšky ( beh na mieste, drepy, step - test ap. ) a špecifické funkčné skúšky, v ktorých sa uplatňuje pohybová činnosť zhodná s danou atletickou disciplínou.

• Genetika - veda o dedičnosti, premenlivosti a spôsobe pôsobenia hmotného základu dedičnosti. Umožňuje poznať znaky evolučného individuálneho vývoja ľudského organizmu a jeho fungovanie. Zákonitosti genetiky sa rešpektujú pri tvorbe racionálneho systému výberu a dlhodobej prípravy. Výskum potvrdzuje dôležitosť genetických faktorov na dosiahnutie športového majstrovstva. Genetická informácia podstatne ovplyvňuje rast a formovanie organizmu, zákl. prispôsobovacie reakcie na pôsobenie vonkajšieho prostredia, funkčné možnosti systémov energetického zabezpečenia, možnosti a tempo rozvoja jednotlivých pohybových schopností. Medzi geneticky významne podmienené faktory patrí v športe somatycký typ ( stavba tela ), rytmus a tempo biologického rozvoja, pohybová koordinácia, stabilita organizmu voči nedostatku kyslíka a niektoré osobnostné vlastnosti športovca.

• Genotyp - súbor zdedených predpokladov organizmu, systém vzájomne pôsobiacich génov.

• Glukóza - hroznový cukor, najjednoduchší, rýchlo stráviteľný a v prírode najrozšírenejší cukor. Obsahuje ho ovocie a med.

• Glykogén - živočíšny škrob, zdroj svalovej energie. Najväčšie množstvo glykogénu je uložené v pečeni ( až 5 % hmotnosti ) a vo svaloch ( 0,5 - 1 % ).

• Hemoglobín - červené krvné farbivo obsiahnuté v červených krvinkách ( erytrocytoch ). Viaže na seba dýchacie plyny ( kyslík, oxid uhličitý ) a zúčastňuje sa na ich transporte.

• Hmotnosť tela - jeden zo základných znakov telesného rozvoja. Ovplyvňuje stavbu tela, zdravotný stav a výkonnosť športovca, závisí od veku, pohlavia a požiadaviek atletických disciplín. Aj keď je hmotnosť tela geneticky podmienená, možno ju vhodným pohybovým režimom a diétou podstatne ovplyvniť. Športový tréning kladne vplýva na stavbu tela, znižuje zásoby tuku a zvyšuje podiel aktívnej hmoty. V atletických disciplínach hrá  rozhodujúcu úlohu aktívna telesná hmotnosť, t.j. hmota, ktorá sa aktívne zúčastňuje na motorike športovca. V atletike je výhodou ( s výnimkou vrhačských disciplín ) relatívne nízka hmotnosť tela, ktorá kladne vlýva na úroveň relatívnej sily, limitujúcej najmä v rýchlostno - silových disciplínach športovú výkonnosť.

• Homeostáza - tendencia organizmu zachovať stabilitu vnútorného prostredia napriek vonkajším vplyvom ( napr. tréningové zaťaženie ). Medzi najdôležitejšie ukazovatele vnútorného prostredia patrí teplota tela, chemické zloženie krvi, nasýtenie arteriálnej krvi kyslíkom a iné. Tréninngový proces kladie na homeostázu organizmu zvýšené požiadavky.

• Hypertrofia - zhrubnutie svalu ( jednotlivých jeho vláken ) v dôsledku systematického tréningu. Takýto sval je spravidla schopný vyvinúť väčšiu silu. Hypertrofia sa vzťahuje nielen na kostrové svalstvo, ale aj na srdcový sval.

• Hyperventilácia - zvýšenie pľúcnej ventilácie prostredníctvom prehĺbenia dychu, prípadne zrýchlenia dychovej frekvencie, odzrkadľuje úroveň tréningového zaťaženia. Pri intenzívnom vytrvalostnom zaťažení dochádza až k 25 - násobnému zvýšeniu ventilácie v porovnaní s pokojovými hodnotami. Dôležitú úlohu zohráva i pri zachovaní vnútorného prostredia organizmu ( pH krvi ) a termoregulácie.

Že to bude MMM v Košiciach ( 7.10.2007 ) som sa rozhodol už po absolvovaní svojho prvého polmaratónu v Košiciach na Furči. Trať MMM v Košiciach nie je tak členitá, počasie tiež v októbri už je prijateľné, diváci a atmosféra - nič lepšie na premiéru svojho 1. maratónu nemôže byť lepšie. Pri štarte som hlavne dával pozor na to, aby som sa nenechal strhnúť tempom polmaratóncov a podobne pri dobehu na 21. kilometra, kde finišovali do cieľa. Keďže som tempový bežec, som schopný behať všetky úseky na trati v rovnakom tempe a to ako v tréningu, tak aj počas preteku. Bol to môj 1. maratón, mal som už čo - to prečítané o maratóne, vypočul som si aj rady od skúsenejších, ale prežiť to na vlastnej koži je niečo úplne iné. Počul som veľa o kríze po 30 kilometri a tak po prebehnutí tejto hranice som bol vďačný za každý kilometer nad túto vzdialenosť. Ešte aj okolo 35. kilometra som sa obával nejakej krízy, ale tá neprichádzala, dokonca pri 40 kilometri som bol schopný ešte pridať ( možno som ani nepridal, len som držal svoje tempo a u ostatných som si sledoval značnú vyčarpanosť a pomalší dobeh do cieľa ) a predbehnúť ešte pár bežcov. Pri vbehnutí na Hlavnú ulicu som sa už cítil ako víťaz aj keď som skončil s časom 3:34 na 192. mieste, v ďalšom svojom preteku som prežíval len pozitívne pocity. Pred štartom som sa obával toho, v akom stave asi dobehnem, keď vôbec dobehnem do cieľa. Ale všetko bolo o.k., hlavne keď som za cieľovou páskou zbadal stánok s pivom, nebolo mi treba ani sadnúť a vydýchať sa a postavil som sa ešte aj do radu a vychutnal si 1. maratónske pivo. A to, že telo a organizmus sa mi oklepalo už po pár hodinách, nasvedčuje aj to, že namiesto nejakej špeciálnej večere som si neodpustil bryndzové halušky! No a na druhý deň po maratóne? Väčšina asi na druhý deň leží a načerpáva energiu, ktorú počas maratónu stratili, ja som obul svoje bežecké topánky a vydal sa na svoju ďalšiu cestu.