Že to bude MMM v Košiciach ( 7.10.2007 ) som sa rozhodol už po absolvovaní svojho prvého polmaratónu v Košiciach na Furči. Trať MMM v Košiciach nie je tak členitá, počasie tiež v októbri už je prijateľné, diváci a atmosféra - nič lepšie na premiéru svojho 1. maratónu nemôže byť lepšie. Pri štarte som hlavne dával pozor na to, aby som sa nenechal strhnúť tempom polmaratóncov a podobne pri dobehu na 21. kilometra, kde finišovali do cieľa. Keďže som tempový bežec, som schopný behať všetky úseky na trati v rovnakom tempe a to ako v tréningu, tak aj počas preteku. Bol to môj 1. maratón, mal som už čo - to prečítané o maratóne, vypočul som si aj rady od skúsenejších, ale prežiť to na vlastnej koži je niečo úplne iné. Počul som veľa o kríze po 30 kilometri a tak po prebehnutí tejto hranice som bol vďačný za každý kilometer nad túto vzdialenosť. Ešte aj okolo 35. kilometra som sa obával nejakej krízy, ale tá neprichádzala, dokonca pri 40 kilometri som bol schopný ešte pridať ( možno som ani nepridal, len som držal svoje tempo a u ostatných som si sledoval značnú vyčarpanosť a pomalší dobeh do cieľa ) a predbehnúť ešte pár bežcov. Pri vbehnutí na Hlavnú ulicu som sa už cítil ako víťaz aj keď som skončil s časom 3:34 na 192. mieste, v ďalšom svojom preteku som prežíval len pozitívne pocity. Pred štartom som sa obával toho, v akom stave asi dobehnem, keď vôbec dobehnem do cieľa. Ale všetko bolo o.k., hlavne keď som za cieľovou páskou zbadal stánok s pivom, nebolo mi treba ani sadnúť a vydýchať sa a postavil som sa ešte aj do radu a vychutnal si 1. maratónske pivo. A to, že telo a organizmus sa mi oklepalo už po pár hodinách, nasvedčuje aj to, že namiesto nejakej špeciálnej večere som si neodpustil bryndzové halušky! No a na druhý deň po maratóne? Väčšina asi na druhý deň leží a načerpáva energiu, ktorú počas maratónu stratili, ja som obul svoje bežecké topánky a vydal sa na svoju ďalšiu cestu.