Hypoxia - nedostatok kyslíka v tkanivách organizmu. Prejavuje sa poklesom parciálneho tlaku O2 v tkanivách pod normálne fyziologické hodnoty. V atletike vzniká hypoxia pri intenzívnom anaeróbnom zaťažení ako následok náhleho nepomeru medzi prívodom a potrebou kyslíka vo svalových bunkách. Prevažná časť energie sa v takomto prípade uvoľňuje bez prístupu kyslíka. Krátkodobá hypoxia nezanecháva na organizme nepriaznivé následky, naopak, sústavne navodzovaný stav hypoxie pravidelným zaťažovaním, najmä bežeckými úsekmi rýchlostného a rýchlostno - vytrvalostného charakteru, vedie k adaptácii a zlepšeniu oxidatívnych procesov v tkanivách, nastáva zvýšenie športovej výkonnosti v rýchlostných a rýchlostno - vytrvalostných disciplínach. Pri nízkej, ale dlhotrvajúcej hypoxii vznikajú v organizme kompenzačné zmeny ( zvýšenie počtu červených krviniek, zmena objemu kyslíka vo väzbe na hemoglobín ap. ), ktoré zmierňujú nepriaznivé pôsobenie hypoxie na výkon. Tento poznatok sa využíva pri rozvoji vytrvalosti vo vysokohorskom prostredí.
Ideomotorické cvičenie - myšlienkové uskutočnenie pohybovej činnosti s koncentráciou pozornosti na rozhodujúce fázy pred jej realizáciou. V atletike sa využíva predovšetkým pri osvojovaní a zdokonaľovaní techniky a taktiky jednotlivých disciplín.
Ideomotorický tréning - metóda osvojovania a zdokonaľovania športovej techniky založená na pohybových a funkčných reakciách, ktoré v organizme automaticky vznikajú pri pohybových predstavách. Zakladá sa na pozornej, cieľavedomej analýze, na opakovaní pohybového celku, jeho častí a prvkov v predstavách, čo sa využíva najmä v technickej a taktickej príprave, ako aj v bezprostrednej príprave pred štartom. V atletike trvá ideomotorický tréning 2 - 5 min. Umožňuje zvýšiť počet opakovaní jednotlivých prvkov alebo športovej techniky v celku s cieľom zdokonaliť a upevniť pohybový návyk v tých prípadoch, keď praktické opakovanie odčerpáva veľké množstvo energie. Schopnosť dokonale si predstaviť pohyb možno tréningom rozvinúť.
Imitačné cvičenie - cvičenie imitujúce určitú časť alebo prvok techniky ( napr. spojenie rozbehu s odrazom, s odhodom náčinia ap. ). Uplatňuje sa pri osvojovaní a zdokonaľovaní športovej techniky a zároveň rozvíja rozhodujúce pohybové schopnosti ( napr. imitačné cvičenie odrazu zdokonaľuje techniku odrazu a súčasne rozvíja odrazovú výbušnosť, ktorá limituje výkonnosť v skokoch ). Jestvujú komplexy imitačných cvičení pre jednotlivé atletické disciplíny. Najefektívnejšie sú vtedy, ak sa štruktúrov a charakterom svalového úsilia zhodujú s vlastnou atletickou disciplínou. Vyberajú sa tak, aby pohyb, činnosť športovca čo najväčšmi zodpovedala koordinačnej štruktúre a charakteru kinematiky a dynamiky zvolenej disciplíny.
Individuálna disciplína - športová disciplína, v ktorej je športovec na pretekoch odkázaný sám na seba. Športový výkon v individuálnej disciplíne sa dosahuje a hodnotí individuálne. Medzi individuálne disciplíny patria všetky atletické disciplíny okrem štafetového behu.
Individuálna forma tréningu - prispôsobenie tréningu individuálnym osobitostiam každého športovca. Prístup trénera, plánovanie a riadenie prípravy je prísne individuálne. Systematické výchovné pôsobenie trénera má zabrániť formovaniu záporných čŕt charakteru. Uplatňuje sa predovšetkým v príprave vrcholových športovcov.
Individuálny prístup - plánovanie a riadenie tréningového procesu s prihliadaním sa individuálne osobitosti a možnosti športovca. Dôsledný individuálny prístup rozhoduje o efektivite telesnej, technickej, taktickej, psychologickej a teoretickej prípravy, má rozhodujúci vplyv na výsledok výchovy.
Individuálny tréningový plán - projekt športovej prípravy vypracovaný spravidla pre vrcholového športovca. Prihliada sa v ňom na zdravotný stav, úroveň pripravenosti, individuálne osobitosti a časové možnosti športovca, najmä na jeho cieľ športovej prípravy. Tréner, ktorý riadi celú prípravu podľa individuálneho tréningového plánu, sa usiluje získať informácie o stave športovca a priebežne ovplyvňuje tréningový proces, čím sa zvyšuje racionálnosť a efektívnosť športovej prípravy.
Intenzita tréningu - komponent tréningového zaťaženia odzrkadľujúci kvalitatívnu stránku tréningovej práce. V atletike sa vyjadruje rýchlosťou cyklického pohybu, hmotnosťou záťaže, veľkosťou nervovo - svalových úsilí ( výškou alebo dĺžkou skoku, vrhu či hodu a stupeň ich priblíženia k maximálnym hodnotám toho - ktorého športovca ). Intenzitu možno vyjadriť aj ako množstvo tréningovej práce absolvovanej za časovú jednotku. Rozlišujeme maximálnu intenzitu ( 90 - 100 % ), vysokú ( 70 - 80 % ), strednú ( 60 - 70 % ) a nízku ( pod 50 % ). Na zvýšenie intenzity vplývajú podmienky vonkajšieho prostredia ( pieskový podklad, členitosť terénu, vysokohorské prostredie, teplota ap. ) a faktory pôsobiace prostredníctvom emócií ( súťaženie, prítomnosť divákov ). Vyjadriť môžeme intenzitu určitého cvičenia, tréningovej jednotky, príp. cyklu. Intenzita zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní výkonnosti najmä v etape špeciálnej a vrcholovej športovej prípravy.
Izometrická svalová kontrakcia - kontrakcia, ktorá sa prejavuje zvýšením napätia bez zmeny dĺžky svalu. Uplatňuje sa pri udržiavaní určitej polohy, zachovávaní rovnováhy.