• Hypoxia - nedostatok kyslíka v tkanivách organizmu. Prejavuje sa poklesom parciálneho tlaku O2 v tkanivách pod normálne fyziologické hodnoty. V atletike vzniká hypoxia pri intenzívnom anaeróbnom zaťažení ako následok náhleho nepomeru medzi prívodom a potrebou kyslíka vo svalových bunkách. Prevažná časť energie sa v takomto prípade uvoľňuje bez prístupu kyslíka. Krátkodobá hypoxia nezanecháva na organizme nepriaznivé následky, naopak, sústavne navodzovaný stav hypoxie pravidelným zaťažovaním, najmä bežeckými úsekmi rýchlostného a rýchlostno - vytrvalostného charakteru, vedie k adaptácii a zlepšeniu oxidatívnych procesov v tkanivách, nastáva zvýšenie športovej výkonnosti v rýchlostných a rýchlostno - vytrvalostných disciplínach. Pri nízkej, ale dlhotrvajúcej hypoxii vznikajú v organizme kompenzačné zmeny ( zvýšenie počtu červených krviniek, zmena objemu kyslíka vo väzbe na hemoglobín ap. ), ktoré zmierňujú nepriaznivé pôsobenie hypoxie na výkon. Tento poznatok sa využíva pri rozvoji vytrvalosti vo vysokohorskom prostredí.
  • Ideomotorické cvičenie - myšlienkové uskutočnenie pohybovej činnosti s koncentráciou pozornosti na rozhodujúce fázy pred jej realizáciou. V atletike sa využíva predovšetkým pri osvojovaní a zdokonaľovaní techniky a taktiky jednotlivých disciplín.
  • Ideomotorický tréning - metóda osvojovania a zdokonaľovania športovej techniky založená na pohybových a funkčných reakciách, ktoré v organizme automaticky vznikajú pri pohybových predstavách. Zakladá sa na pozornej, cieľavedomej analýze, na opakovaní pohybového celku, jeho častí a prvkov v predstavách, čo sa využíva najmä v technickej a taktickej príprave, ako aj v bezprostrednej príprave pred štartom. V atletike trvá ideomotorický tréning 2 - 5 min. Umožňuje zvýšiť počet opakovaní jednotlivých prvkov alebo športovej techniky v celku s cieľom zdokonaliť a upevniť pohybový návyk v tých prípadoch, keď praktické opakovanie odčerpáva veľké množstvo energie. Schopnosť dokonale si predstaviť pohyb možno tréningom rozvinúť.
  • Imitačné cvičenie - cvičenie imitujúce určitú časť alebo prvok techniky ( napr. spojenie rozbehu s odrazom, s odhodom náčinia ap. ). Uplatňuje sa pri osvojovaní a zdokonaľovaní športovej techniky a zároveň rozvíja rozhodujúce pohybové schopnosti ( napr. imitačné cvičenie odrazu zdokonaľuje techniku odrazu a súčasne rozvíja odrazovú výbušnosť, ktorá limituje výkonnosť v skokoch ). Jestvujú komplexy imitačných cvičení pre jednotlivé atletické disciplíny. Najefektívnejšie sú vtedy, ak sa štruktúrov a charakterom svalového úsilia zhodujú s vlastnou atletickou disciplínou. Vyberajú sa tak, aby pohyb, činnosť športovca čo najväčšmi zodpovedala koordinačnej štruktúre a charakteru kinematiky a dynamiky zvolenej disciplíny.
  • Individuálna disciplína - športová disciplína, v ktorej je športovec na pretekoch odkázaný sám na seba. Športový výkon v individuálnej disciplíne sa dosahuje a hodnotí individuálne. Medzi individuálne disciplíny patria všetky atletické disciplíny okrem štafetového behu.
  • Individuálna forma tréningu - prispôsobenie tréningu individuálnym osobitostiam každého športovca. Prístup trénera, plánovanie a riadenie prípravy je prísne individuálne. Systematické výchovné pôsobenie trénera má zabrániť formovaniu záporných čŕt charakteru. Uplatňuje sa predovšetkým v príprave vrcholových športovcov.
  • Individuálny prístup - plánovanie a riadenie tréningového procesu s prihliadaním sa individuálne osobitosti a možnosti športovca. Dôsledný individuálny prístup rozhoduje o efektivite telesnej, technickej, taktickej, psychologickej a teoretickej prípravy, má rozhodujúci vplyv na výsledok výchovy.
  • Individuálny tréningový plán - projekt športovej prípravy vypracovaný spravidla pre vrcholového športovca. Prihliada sa v ňom na zdravotný stav, úroveň pripravenosti, individuálne osobitosti a časové možnosti športovca, najmä na jeho cieľ športovej prípravy. Tréner, ktorý riadi celú prípravu podľa individuálneho tréningového plánu, sa usiluje získať informácie o stave športovca a priebežne ovplyvňuje tréningový proces, čím sa zvyšuje racionálnosť a efektívnosť športovej prípravy.
  • Intenzita tréningu - komponent tréningového zaťaženia odzrkadľujúci kvalitatívnu stránku tréningovej práce. V atletike sa vyjadruje rýchlosťou cyklického pohybu, hmotnosťou záťaže, veľkosťou nervovo - svalových úsilí ( výškou alebo dĺžkou skoku, vrhu či hodu a stupeň ich priblíženia k maximálnym hodnotám toho - ktorého športovca ). Intenzitu možno vyjadriť aj ako množstvo tréningovej práce absolvovanej za časovú jednotku. Rozlišujeme maximálnu intenzitu ( 90 - 100 % ), vysokú ( 70 - 80 % ), strednú ( 60 - 70 % ) a nízku ( pod 50 % ). Na zvýšenie intenzity vplývajú podmienky vonkajšieho prostredia ( pieskový podklad, členitosť terénu, vysokohorské prostredie, teplota ap. ) a faktory pôsobiace prostredníctvom emócií ( súťaženie, prítomnosť divákov ). Vyjadriť môžeme intenzitu určitého cvičenia, tréningovej jednotky, príp. cyklu. Intenzita zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní výkonnosti najmä v etape špeciálnej a vrcholovej športovej prípravy.
  • Izometrická svalová kontrakcia - kontrakcia, ktorá sa prejavuje zvýšením napätia bez zmeny dĺžky svalu. Uplatňuje sa pri udržiavaní určitej polohy, zachovávaní rovnováhy.