• Kondičný tréning - proces zameraný na vytvorenie takého všestranného pohybového potenciálu atléta, ktorý umožní pri uplatnení racionálnej techniky a taktiky a pri zachovaní psychickej stability dosiahnuť vysoké športové majstrovstvo. Výber prostriedkov, metód a foriem a závisí od charakteru atletických disciplín, úrovne pripravenosti športovcov a cieľov športovej prípravy.
  • Konštitučný typ - komplex funkčných a morfologických osobitostí organizmu, ktoré sú dostatočne stabilné a odrážajú svojráznu reakciu organizmu na pôsobenie vonkajšieho prostredia. Končtitučné osobitosti sa formujú na základe zdedených a nadobudnutých vlastností. Medzi známejšie patrí typológia Kretschmera ( rozlišuje typ piknický, leptosomný a atletický ) a Sheldona ( endomorfný, mezomorfný a ektomorfný ). Jednotlivé atletické disciplíny kladú na konštitučný typ špecifické požiadavky. V niektorých atletických disciplínach sú rozhodujúce rozmery, resp. formy tela ( proporcie jeho jednotlivých častí ), v iných zas konštitučné osobitosti ( napr. stupeň rozvoja a špecifickosť rozloženia svalovej a tukovej hmoty, relatívna hmotnosť tela ap. ). Na konštitučný typ kladne vplýva systematická športová činnosť.
  • Kontrakcia svalu - zmena mechanického stavu myofiblíl ( ktoré predstavujú kontraktívne útvary vo svalovej bunke ) v dôsledku pôsobenia nervových impulzov. Navonok sa kontrakcia svalu prejavuje zmenou dĺžky alebo napätia svalu ( prip. aj ich kombináciou ). Potenciálna chemická energia sa pritom mení na mechanickú a dochádza k mechanickej práci. Rozlišujeme - izotonickú svalovú kontrakciu, - izometrickú svalovú kontrakciu a - excentrickú svalovú kontrakciu.
  • Kontrolná metóda tréningu - využitie kontrolných pretekov v tej - ktorej atletickej disciplíne na overenie úrovne špeciálnej pripravenosti.
  • Kontrolné cvičenie - jednoduché, technicky nenáročné cvičenie na zistenie úrovne pohybových schopností, resp. technickej a taktickej pripravenosti ( skok do diaľky z miesta, hod plnou loptou, drep s činkou ap. ). Má mať štandardizovanú metodiku vykonávania a merania.
  • Koordinačná zložitosť - komponent tréningového zaťaženia, ktoré vyjadruje požiadavky na koordináciu v priebehu pohybovej činnosti. Koordinačná zložitosť pri atletickej činnosti je priamo úmerná rýchlosti a zložitosti podmienok, v akých sa pohyb vykonáva ( napr. skok do diaľky z celého rozbehu možno pokladať za koordinačne zložitejšiu činnosť ako 2 - 3 dvojkrokov ap. ). Koordinačne zložitá tréningová práca vyžaduje veľké vôľové úsilie a značné množstvo nervovej energie. ( Pri dôslednom hodnotení tréningového zaťaženia sa prihliada i na tento komponent.)
  • Kros - beh v teréne na dlhú vzdialenosť. Plní funkciu súťažnej disciplíny, ale aj tréningového prostriedku. Ako tréningový prostriedok sa využíva predovšetkým v prípravnom období na rozvoj vytrvalosti. Tempo behu sa prispôsobuje profilu trate. Krosový beh kladie vysoké požiadavky na pripravenosť športovca. Sústavne sa meniaci podklad zvyšuje nároky najmä na väzivový, šľachový a svalový aparát dolných končatín.
  • Kruhová forma tréningu - organizačno - metodická, racionálna, efektívna, štandardizovaná forma tréningu, ktorého základom je usporiadanie cvičení do kruhu. Cvičenia sa vykonávajú v sérii a kruh sa absolvuje formou nepretržitej cyklickej alebo intervalovej práce. Kruh pozostáva spravidla z 8 - 16 cvičení, ktoré sa vyberajú tak, aby sa postupne zaťažili všetky svalové skupiny. Podľa cieľa, ktorý sa  sleduje, môže ísť o všeobecne rozvíjajúce a špeciálne rozvíjajúce cvičenia, ako aj o ich kombináciou. O veľkosti celkového zaťaženia rozhoduje počet a výber cvičení, veľkosť doplňujúcej záťaže, počet zastávok, počet opakovaní a rýchlosť cvičenia na zastávkach, rýchlosť a spôsob presunu medzi zastávkami, počet opakovaní kruhu. Kruhová forma tréningu sa využíva na rozvoj sily, rýchlosti, vytrvalosti, ako aj vytrvalosti v sile, vytrvalosti v rýchlosti a výbušnej sily. Zároveň rozvíja vôľové vlastnosti a schopnosť mobilizovať fyzické a psychické sily. Kruhová forma tréningu sa využíva vo všetkých obdobiach ročného cyklu. Jej obsah a formy sa pritom zákonite menia. Na začiatku plní úlohy všeobecnej prípravy, neskôr špeciálnej prípravy a nakoniec sa využíva na zachovanie dosiahnutej úrovne rozhodujúcich pohybových schopností. Čas, ktorý športovec potrebuje na absolvovanie štandardizovaného kruhu ( meria sa stopkami ), možno považovať za ukazovateľ všeobecnej telesnej pripravenosti, na základe ktorej možno posúdiť efektívnosť tréningu.
  • Krvný tlak - sila, ktorá krv tlačí na steny ciev. Na zmeny krvného tlaku vplýva vek, pohlavie, množstvo cirkulujúcej krvi, periférny odpor ciev, emócie, stupeň trénovanosti a iné faktory. Normálny krvný tlak má tieto hodnoty: systolický 100 - 140 torrov, diastolický 60 -80 torrov. Telesné a psychické zaťaženie spravidla vyvoláva jeho zvýšenie.
  • Kumulatívny tréningový efekt - výsledok nadväzujúcej série tréningových jednotiek, ktoré bezprostredný a oneskorený tréningový efekt vyvoláva nadobudnutie alebo zvýšenie úrovne trénovanosti, čo viac - menej podmieňuje výrazná prestavba biologickej štruktúry a funkcií organizmu. Stupeň a zameranosť týchto zmien závisí od celkového obsahu, osobitostí stavby, ako aj dĺžky jednotlivých etáp tréningového procesu.