• Kyslíkový dlh - deficit v momentálnej dodávke kyslíka. Rozdiel medzi požiadavkou a dodávkou O2. Vytvára sa najmä na začiatku svalovej činnosti. Tvorí rozličnú časť celkovej spotreby kyslíka v závislosti od druhu, trvania a intenzity vykonávanej svalovej činnosti. Pri behu na 100 m tvorí kyslíkový dlh až 94 % celkovej kyslíkovej spotreby, pri behu na 800 m 62 % na 10 000 m len asi 15 - 30 %. Kyslíkový dlh môže u trénovaných športovcov dosiahnuť až 25 l O2. Spláca sa po ukončení práce. Považujeme ho za ukazovateľ anaeróbnych možností športovca.
  • Leukocytóza - prechodné zvýšenie počtu leukocytov ( bielych krviniek ) v periferickej krvi, ktorá môže 2 - 3 krát prevýšiť východiskovú hodnotu. Je to špecifická reakcia organizmu na tréningové zaťaženie, na základe ktorého možno posúdiť objem a intenzitu absolvovanej tréningovej práce. Návrat k východiskovej hodnote je dosť pomalý ( po veľkom zaťažení môže trvať až dva dni ).
  • Lokomócia - pohyb z jedného miesta na druhé. V atletike pretekári pomocou lokomočných pohybov ( behu ) prekonávajú vzdialenosti v čo najkratšom čase, zdolávajú ( skokmi ) čo najväčšiu výšku alebo vzdialenosť, vrhajú prípadne hádžu náčinie čo najďalej. Lokomócia môže mať cyklický charakter ( chôdza, beh ), acyklický charakter ( vrh guľou, hod diskom či kladivom ), respektíve kombinovaný charakter ( skoky, hod oštepom ). Základným lokomočným pohybom je chôdza a beh.
  • Makrocyklus - systém mezocyklov rozličného typu, ktoré sa striedajú v súlade so zákonitosťami stavby dlhotrvajúceho tréningového procesu a tvoria základ štruktúry ročných, polročných a iných cyklov dlhodobého charakteru. V makrocykle sa spravidla strieda prípravné, pretekové a prechodné obdobie.
  • Maximálna pľúcna ventilácia - objem dýchania, ktoré sa dosahuje pri maximálnom úsilí prehĺbením dychu a zvýšením frekvencie dýchania. Ovplyvňuje ho - vitálna kapacita plúc, úroveň bronchiálnej priepustnosti a sila dýchacích svalov. V praxi umožňuje posúdiť úroveň funkčných schopností dýchacieho systému.
  • Maximálna spotreba kyslíka ( VO2 max.) - integratívny ukazovateľ aeróbnych možností športovca, ktorý limituje výkonnosť vo vytrvalostných disciplínach. U bežcov na dlhé vzdialenosti dosahuje hodnoty 65 - 80 ml/kg/min. Ukazovateľ maximálnej spotreby kyslíka je značne podmienený geneticky. Systematickým a racionálnym tréningom ho možno zvýšiť o 20 - 30 %.
  • Metabolizmus - biologický proces charakteristický jednotou dvoch vzájomne sa podmieňujúcich procesov: asimilácie a disimilácie. Bezprostredne súvisí s nepretržitou tvorbou chemickej, elektrickej, mechanickej a tepelnej energie v organizme. Regulácia metabolizmu sa uskutočňuje prostredníctvom nervového a humorálneho systému. Základný metabolizmus predstavuje najnižšiu úroveň spotreby energie pri zachovaní základných životných funkcií organizmu. Na metabolizmus vplýva vek, pohlavie, teplota prostredia, ako aj charakter duševnej a pohybovej činnosti.
  • Metóda intervalového zaťaženia - tréningová metóda na rozvoj vytrvalosti a vytrvalosti v rýchlosti. Zvyšuje kardiovaskulárnu zdatnosť, podporuje fyziologické zväčšenie srdca, prehlbuje dýchanie, zlepšuje nervovú reguláciu a posilňuje svalstvo. Najúčinnejšia je v športoch s cyklickým charakterom cvičenia, najmä v behu na stredné a dlhé vzdialenosti, ale aj v športových hrách apod. Prednosťou metódy intervalového zaťaženia je väčšia emocionálnosť, rýchlejší rast výkonnosti, lepší pocit tempa a možnosť trénovať na menšom priestore. Tréning metódy intervalového zaťaženia obsahuje určitý počet rovnakých, krátko trvajúcich úsekov vykonávaných opakovane za sebou predpísanou rýchlosťou s určenými intervalmi oddychu. Zaťaženie určuje dĺžka, rýchlosť a počet prebehnutých úsekov, ako aj dĺžka a spôsob oddychu. Pri prerušovanom ( intervalovom ) spôsobe behu sa práca vykonáva ľahšie, spotrebuje sa menšie množstvo kyslíka, vytvorí sa menej kyslích produktov látkovej premeny a zotavenie je rýchlejšie. Dôležitú úlohu v metóde intervalového tréningu hrá najmä fáza oddychu, ktorá má intenzívnejší fyziologický účinok ako vlastné pracovné zaťaženie. Pri intervalovom tréningu sa väčšmi upevňuje rytmus behu. Bežecké úseky sa musia vykonať aspoň 70 - percentným úsilím, aby bol účinok na organizmus dostatočný. Tréning metódy intervalového zaťaženia je najúčinnejší, ak na konci každého prebehnutého úseku pulzová frekvencia dosahuje približne 180 úderov/min a na konci intervalu pred ďalším zaťažením 120 - 140 úderov/min. Intervalová metóda sa má uplatniť až po získaní dostatočnej úrovne rovnovážnej vytrvalosti.
  • Metóda spojeného účinku - postup, ktorý umožňuje zdokonaľovať techniku ( alebo jej prvky ) a súčasne rozvíjať rozhodujúce pohybové schopnosti. Spočíva vo vykonávaní techniky alebo jej prvkov v podmienkach, ktoré vyžadujú max. prejav pohybových schopností ( napr. pre skokanov imitačné cvičenia odrazu pre oštepárov hody rozličným náčiním ap. ). Takéto cvičenia stimulujú rozvoj pohybových schopností a pritom nenarúšajú štruktúru pohybov.
  • Metóda striedavého zaťaženia - systém rozvíjania pohybových schopností, pri ktorých sa strieda zaťaženie väčšej intenzity s aktívnym alebo relatívnym oddychom.