• Mikrocyklus - rad tréningových jednotiek, ktoré tvoria relatívne ukončený celok tréningového procesu. Pozostáva minimálne z dvoch tréningových jednotiek rozdielneho typu a obyčajne zahŕňa týždňový tréningový cyklus. Rozlišujeme rozvíjajúce, kontrolné, modelovo - pretekové a pretekové mikrocykly.
  • Model dlhodobej športovej prípravy - ideálny obraz dlhodobej športovej prípravy, ktorý obsahuje celú etapu vývoja športovca od výberu a začatia športovej prípravy až po vek optimálnych predpokladov na dosahovanie vrcholných športových výkonov. Zabezpečuje postupný rozvoj tých faktorov, ktoré podmieňujú športový výkon v optimálnom veku pri maximálnom využití tých vekových období, ktoré sú najpriaznivejšie na rozvoj daného faktora. Vyžaduje si to uplatniť najefektívnejšie tréningové prostriedky, metódy a formy, ako aj optimálne, progresívne sa zvyšujúce tréningové a pretekové zaťaženie s rešpektovaním vekových a individuálnych osobitostí organizmu. Prednosťou metódy dlhodobej športovej prípravy je to, že podáva skutočnosť v zjednodušenej forme, umožňuje sústrediť pozornosť na rozhodujúce, podstatné znaky a zanedbať detaily. Preto slúži ako vzor na vypracovanie plánov dlhodobej športovej prípravy, pričom sa rešpektujú individuálne osobitosti športovca, ich sociálne a materiálne podmienky apod. Kvalita metódy dlhodobej športovej prípravy závisí od úrovne a rozsahu poznatkov, ktoré sa využili pri jeho tvorbe. Vychádza sa predovšetkým z cieľov našej spoločnosti v oblasti výchovy a z dôkladného poznania faktorov štruktúry športového výkonu, vekovej dynamiky a možnosti rozvoja jednotlivých faktorov štruktúry športového výkonu, východiskovej situácie ( model talentovaného športovca ), cieľovej situácie ( model vrcholového športovca ), prognózy zvyšovania tréningových a pretekových zaťažení, dynamiky zvyšovania športového výkonu, ako aj ukazovateľov všeobecnej a špociálnej pripravenosti počas dlhodobej športovej prípravy.
  • Motivácia - súhrn motívov, ktoré stimulujú motorickú, intelektuálnu a vôľovú aktivitu človeka. V športe sa premieta do aktuálneho psychického stavu, ktorý rozhoduje o mobilizácii síl, teda aj o športovom výkone. Úlohou športovej prípravy je sformovať a upevniť takú motivačnú štruktúru, ktorá tvorí predpoklady na absolvovania náročnej športovej prípravy. Motiváciu ovplyvňuje prostredie, spoločnosť, rodina, ako aj výchovná práca. U mladého športovca sa postupne formujú a ustaľujú také motívy, ktoré sa stávajú rozhodujúcimi a ktoré sa podriaďujú všetky potreby a ostatné motívy. Postupne sa utvára určitá motivačná štruktúra, ktorú podmieňuje zameranosť osobnosti. Motívy sa môžu formovať už vo veku 7 - 12 rokov, no vtedy sú ešte nestále. Stálosť motívov sa objavuje vo veku 15 - 17 rokov.
  • Motorická jednotka - skupina svalových buniek s motorickým nervom, ktorý ich riadi. Najmenšiu motorickú jednotku tvorí 8 - 12 svalových vláken na jednu nervovú vetvu ( veľkú motorickú jednotku tvorí 400 - 500 svalových vláken ). Tréning umožňuje zapojiť do pohybovej činnosti väčšie množstvo motorických jednotiek.
  • Mŕtvy bod - stav, ktorý sa pociťuje ako vyčerpanosť ( zvyčajne v behoch nad 400 m ). Prejavuje sa dočasnou poruchou koordinácie, bolesťami a tuhnutím svalov, zrýchlením dýchania apod. ( výkon sa znižuje, pohyb sa vykonáva len s veľkým vypätím síl ). Prejavuje sa individuálne, u každého pretekára na inom úseku trate, priamoúmerne intenzite pohybu. Prekonávanie mŕtveho bodu závisí od trénovanosti a vôľových vlastností pretekára.
  • Myotonometria - metóda zisťovania svalového tonusu, ktorá využíva mechanické alebo elektrické myotonometre. Elektrická myotonometria je objektívnejšia ( zisťuje svalový tonus na základe zmien intenzity elektrického prúdu ). Zlepšenie funkčného stavu organizmu sa kladne odráža na ukazovateľoch svalového tonusu ( rozdiel tonusu napnutého a uvoľneného svalu ).
  • Nadhraničné tréningové zaťaženie - trénigová práca takého objemu a intenzity, ktorá kladie na organizmus športovca požiadavky prekračujúce jeho doterajšie maximálne možnosti. Vedie k hraničnej mobilizácii funkčných možností organizmu, pričom vyvoláva výrazné zníženie výkonnosti a zhoršenie kooordinácie pohybov, spôsobuje nadmerné potenie celého tela, bolesti vo svaloch, bolesti hlavy, zhoršenie vnímania ap. 
  • Nízky poklus - striedavé kladenie chodidiel cez prsty na päty. Špičky sa dvíhajú do výšky asi 30 - 35 cm, došľap na pätu je mäkký, na vystretú nohu, bez pomoci alebo s pomocou bežeckej práce paží. Účinný prostriedok nácviku frekvencie pohybov, polohy trupu, panvy, kladenia chodidiel ap.
  • Občerstvenie - dovolená pomoc pretekárovi v maratónskom behu a v chôdzi na trati dlhšej ako 20 km. Poskytuje sa na každom 5. km. Medzi dvoma občerstvovacími stanicami ( v chôdzi na 10 a viac km ) musia byť navyše zriadené osviežovacie stanice, kde je k dispozícii voda. Pretekár nesmie niesť ani prijať iné občerstvenie okrem toho, ktoré zabezpečili alebo schválili usporiadatelia, môže však v stanovenom čase a na určenom mieste odovzdať usporiadateľom také schválené občerstvenie, aké si praje, v tom prípade sa mu vydá v tej občerstvovacej stanici, ktorú si sám určí. Pretekár, ktorý prijme občerstvenie mimo občerstvovacej stanice zriadenej usporiadateľom, sa vylúči z pretekov.
  • Objem tréningu - komponent tréningového zaťaženia odzrkadľujúci kvantitatívnu stránku tréningovej práce. Predstavuje celkové množstvo vykonanej tréningovej práce za tréningovú jednotku alebo cyklus. Vyjadruje sa celkovým trvaním ( v min, prípadne hodinách ), absolvovanou vzdialenosťou ( metráž, kilometráž ), navzpieranou hmotnosťou ( tonáž ) a počtom opakovaní. V dlhodobej športovej príprave sa objem postupne zvyšuje. Hlavný význam má zvyšovanie ročného objemu najmä v príprave mladých atlétov 17 - 18 r. ( ročný prírastok v jednotlivých disciplínach môže dosiahnuť 100 - 150 % ). V tomto období prebieha intenzívny biologický rozvoj organizmu. Výskumy potvrdili, že prednostné zvyšovanie objemu kladne vplýva na biologický rozvoj organizmu a zároveň vytvára optimálne predpoklady na dosahovanie maximálnej športovej výkonnosti v optimálnom veku.