• Oddych aktívny - spôsob urýchlenia regeneračných procesov počas zaťaženia alebo po ňom, založený na zmene druhu práce. Dôležitú úlohu hrá i emocionálny oddych. Aktívny oddych umožňuje obnovu výkonnosti v oveľa kratšom čase a oveľa väčšej miere ako pasívny. Efektívny je najmä po malých a monotónnych tréningových aj pretekových zaťaženiach, ale nie vždy prináša kladný výsledok. Po veľmi malom, prípadne veľmi náročnom tréningovom zaťažení môže mať i negatívny vplyv ( po namáhavej tréningovej práci je efektívnejší pasívny oddych ). Efektívnosť aktívneho oddychu ovplyvňuje stupeň únavy, vek, úroveň trénovanosti a individuálne osobitosti organizmu športovca. V tréningovej praxi sa princíp aktívneho oddychu rešpektuje pri stavbe ročného tréningového cyklu ( prechodné obdobie ), mezo - a mikrocyklov, pri stavbe tréningových jednotiek ( často sa strieda charakter činnosti, výber prostriedkov apod.), ako aj pri počiatočných prejavoch pretrénovania. Prostriedky, ktoré tvoria náplň aktívneho oddychu, majú byť dostatočne známe a koordinačne nenáročné, majú mať emocionálne nízku intenzitu a mali by sa vyberať s prihliadaním na špecifický charakter danej atletickej disciplíny. Najčastejšie sa využíva turistika, plávanie, pohybové a športové hry, vychádzky a beh na lyžiach, korčuľovanie, tanec apod.
  • Odpočinkový interval - racionálne organizovaná súčasť tréningového procesu. Zabezpečuje úplné alebo čiastočné obnovenie výkonnosti po tréningovom zaťažení, je jedným z prostriedkov optimalizácie efektu zaťaženia. Ako zostávajúca fáza sa odpočinkový interval racionalizuje využívaním rozličných foriem ( aktívny, relatívny, pasívny ), uplatňovaním psychoregulačného tréningu, zotavujúce masáže apod. Od trvania odpočinkového intervalu, od intervalov medzi cvičeniami a od osobitostí jeho obsahu závisí účinnosť predchádzajúceho a pôsobenie nasledujúceho zaťaženia. Rýchlosť zotavovacích procesov neprebieha rovnomerne, spočiatku je rýchle, potom sa spomaľuje. Rozličné orgány a systémy organizmu sa zotavujú individuálne. V procese zotavovania nastávajú fázovité zmeny práceschopnosti a jednotlivých ukazovateľov, ktoré rezultujú v prevýšení počiatočnej úrovne akumuláciou nových energetických zdrojov. Účinnosť tréningov zameraných na rozvoj rýchlostných schopností, resp. nácvik a zdokonaľovanie techniky sa zvýši zaradením odpočinkového intervalu s takou dĺžkou, ktorá zabezpečuje úplné obnovenie práceschopnosti všetkých systémov organizmu. Uplatnenie systému striedania a odpočinku závisí od konkrétnych tréningových úloh, úrovne trénovanosti športovcov, ich vekových osobitostí, denného poriadku apod.
  • Ohybnosť - pohybová schopnosť, ktorá umožňuje vykonávať pohyby v potrebnom rozsahu. Podmieňuje športové techniky, prejav ostatných pohybových schopností a odolnosť svalového aparátu voči zraneniam. Každá atletická disciplína kladie na ohybnosť špecifické požiadavky. Úroveň ohybnosti limituje tvar a veľkosť plôch spojujúcich sa kostí, stav CNS, elastickosť svalstva, sila svalov a elastickosť šliach a väzivového aparátu. Ohybnosť chrbtice závisí od hrúbky a elastickosti medzistavcových platničiek, ako aj sagitálnych a frontálnych rozmerov stavcov. Úroveň ohybnosti zvyšuje rozohriatie, rozcvičenie, teplota prostredia, kladné emócie, znižuje ju chlad, únava, nedostatočné rozcvičenie. Na úroveň ohybnosti vplýva i vek, pohlavie ( u chlapcov býva o 20 - 30 % horšia ) ako aj denná doba. Rozlišujeme ohybnosť pasívnu, - ohybnosť aktívnu, - ohybnosť všeobecnú, - ohybnosť špeciálnu a - ohybnosť anatomickú. Aj keď je ohybnosť geneticky podmienená , možno ju systematickým tréningom rýchlo rozvinúť, no po prerušení tréningu sa rovnako rýchlo zhoršuje. Efektívnejšie je cvičiť častejšie, ale v menšom objeme, pred cvičením ohybnosti sa treba dôkladne rozohriať a rozcvičiť, cvičenia majú mať štruktúru pohybov blízku charakteru danej atletickej disciplíny, amplitúda pohybu v rérii ( 10 - 15 opakovaní ) sa má zväčšovať ibe postupne, pri pocitoch únavy a bolesti vo svaloch by sa mali cvičenia prerušiť, komplex cvičení má obsahovať 8 - 10 prostriedkov pasívneho i aktívneho charakteru, jednotlivé cvičenia ohybnosti treba kombinovať s cvičeniami na uvoľnenie, účinok cvičenia sa zvýši uplatnením reflexného uvoľnenia svalstva ( antagonistov ) po predchádzajúcom maximálnom napäti. Úroveň ohybnosti sa zisťuje kontrolnými cvičeniami ( predklon v stoji na vyvýšenom mieste, čelný a bočný rozštep, prekážkový sed, most, výkrut paží s tyčou a iné ) a uplatnením cyklografie, filmového záznamu, goniometrie či elektrogoniometrie. Optimálny vek na rozvoj ohybnosti je obdobie od 10 do 14 r. V tomto veku sa ohybnosť rozvíja takmer dvakrát efektívnejšie ako v staršom školskom veku. Po dosiahnutí potrebnej úrovne ohybnosti, sa športová príprava zameriava len na jej udržanie.
  • Ohybnosť altívna - maximálny rozsah pohybu v danom kĺbe, ktorá sa dosahuje pričinením svalov vykonávajúcich pohyb.
  • Ohybnosť anatomická - maximálny rozsah pohybov v danom kĺbe, ktorý je limitovaný anatomickou stavbou kĺbu. Zisťuje sa rontgenologicky. Hodnoty sú konštantné a slúžia ako informácia o celkových možnostiach zvýšenia rozsahu pohybov v jednotlivých kĺboch.
  • Ohybnosť pasívna - maximálny rozsah pohybu v danom kĺbe, ktorý sa dosahuje pričinením vonkajšej ( doplňujúcej ) sily ( hmotnosť tela, ťah gumovej šnúry, doplňujúca záťaž, tlak spolucvičenca a iné ).
  • Ohybnosť špeciálna - schopnosť vykonávať pohyby v potrebnom rozsahu v súlade s požiadavkami tej-ktorej atletickej disciplíny ( napr. pri hode oštepom a skoku do výšky flopom sa vyžaduje veľká ohybnosť chrbtice, pri trojskoku a prekážkovom behu rozsah pohybov v stehennom kĺbe apod. ).
  • Ohybnosť všeobecná - rozsah pohybov v jednotlivých kĺboch tela charakterizujúci úroveň všeobecnej pripravenosti športovca. Za integrálny ukazovateľ všeobecnej výkonnosti sa pokladá hĺbka predklonu v stoji spojnom ( na lavičke, vo vzťahu k podložke ).
  • Okamžitý tréningový efekt - zmena v stave organizmu vyvolaná tréningovou jednotkou v momente jej ukončenia. Po obsolvovaní dostatočne veľkého tréningového zaťaženia v rámci tréningovej jednotky okamžitý tréningový efekt charakterizuje dočasné zníženie výkonnosti, určitý stupeň vyčerpania energetických rezerv organizmu, ako aj funkčná aktivita orgánov a systémov zúčastňujúcich sa na obnovovacích procesoch v organizme.
  • Oneskorený tréningový efekt - stav organizmu, do ktorého sa transponuje momentálny efekt v závislosti od času, ktorý uplynie od absolvovanej tréningovej jednotky. Charakterizuje ho úplná obnova výkonnosti až na východiskovú úroveň, neúplná obnova výkonnosti alebo dosiahnutie vyššej výkonnosti v súlade so superkompenzáciou.