• Ontogenéza - individuálny vývoj organizmu od momentu oplodnenia vaječnej bunky po jeho zánik. Najdôležitejšia časť vývoja prebieha od narodenia do 19. - 20. roku. Vtedy sa končí biologický rozvoj organizmu, počas ktorého dochádza k zložitým zmenám morfologického, fyziologického a psychického charakteru.
  • Osifikácia - dlhotrvajúci proces okostenia, počas ktorého sa v kostiach ukladajú anorganické látky. Tým sa kosti stávajú tvrdšími a krehkejšími. U malých detí sa v kostiach väčšmi ukladá vápnik, u detí staršieho veku fosfor. Osifikácia kostí prebieha heterochrónne. Urýchľuje ju predčasné pohlavné dospievanie, zvýšenie funkcie hypofýzy, štítnej žľazy a kôry nadobličiek. Oneskoruje sa pri zníženej funkcii žliaz s vnútornou sekréciou, nedostatku vitamínov ( najmä D ). Tieto javy sa veľmi výrazne prejavujú vo veku 17 - 18 r. Osifikácia sa ukončuje zhruba vo  veku 18 - 22 r. Primerané a vhodné pohybové zaťaženie stimuluje rozvoj kostí. pri nedostatočnej osifikácii a nadmernom zaťažení môže dôjsť k poškodeniu oporného aparátu.
  • Padavý štart - spôsob štartu, pri ktorom bežec z pokojového postoja ( mierny stoj rozkročný čelný alebo bočný ) nechá voľne padať telo vpred a odrazí sa v okamihu, keď pocíti, že by ďalšie klesanie nezvládol. V zápätí krátkymi rýchlymi krokmi, s energickou prácou paží, prejde do šliapavého behu. Vhodný prostriedok na nácvik sklonu tela a postavenia panvy v štartovom rozbehu.
  • Pasívny oddych - spôsob regenerácie, obnovy výkonnosti po tréningovom alebo pretekovom zaťažení, pri ktorom športovec zotrváva v pokoji. ( Najvýhodnejšou polohou je ľah alebo sed, nohy sa kladú na vyvýšené miesto. Tento spôsob pasívneho oddychu je efektívny najmä po dlhotrvajúcej namáhavej tréningovej práci .) Medzi doplňujúce faktory pasívneho oddychu možno rátať spánok, divadelné, prípadne filmové predstavenie, sledovanie TV, hudbu, knihy, hru, besedy, spev.
  • Perspektívny plán športovej prípravy - rozvrh tréningovej činnosti na dlhšie obdobie ( 4 - 6 r. ), zameranej na dosiahnutie perspektívneho cieľa. Pre jednotlivé ročné cykly sa stanovujú čiastkové - postupné ciele. Pri zostavovaní perspektívneho plánu športovej prípravy sa vychádza z podrobnej analýzy a hodnotenia tréningu v predchádzajúcej etape, z dynamiky rastu športovej výkonnosti a úrovne rozhodujúcich pohybových schopností, ako aj z ostatných faktorov štruktúry šport. výkonu. Pre jednotlivé ročné cykly sa orientačne stanovuje hlavné zameranie tréningu, pomer medzi všeobecnou a špeciálnou prípravou, medzi jednotlivými zložkami tréningu, určuje sa veľkosť a zvyšovanie tréningových zaťažení, výber tréningových prostriedkov a metód, prognóza dynamiky šport. výkonu a ukazovateľov úrovne rozhodujúcich pohybových schopností, hlavné zameranie v oblasti formovania osobnosti apod. Perspektívny plán je podkladom na vypracovanie detailnejšieho ročného plánu prípravy.
  • Pohyb acyklického charakteru - variant pohybovej štruktúry, pri ktorej sa pohybové cykly neopakujú. Charakterizuje ho prípravná, hlavná a záverečná fáza, ako aj max. prejav sily a rýchlosti. ( napr. atletické skoky a hody ).
  • Pohybová reakcia - rýchlostná charakteristika, latentný čas reagovania. Rozlišujeme jednoduchú a zložitú pohybovú reakciu. V atletike sa uplatňuje predovšetkým jednoduchá pohybová reakcia, t.j. odpoveď organizmu vopred známym pohybom no vopred známy, ale neočakávaný signál. Rýchlosť pohybovej reakcie závisí predovšetkým od funkčného stavu analyzátorov, nervovo - svalového aparátu a dynamiky nervových procesov. Pohybová reakcia je geneticky značne podmienená. Dlhodobím systematickým tréningom možno dosiahnuť zlepšenie približne o 0,10 - 0,15 s. Čas pohybovej reakcie na zvukový signál býva u netrénovaných ľudí 0,17 - 0,27 s, no u popredných šprintérov iba 0,05 - 0,07 s. Účinným prostriedkom rozvoja pohybovej reakcie môžu byť niektoré pohybové hry.
  • Pohybová schopnosť - súbor vnútorných predpokladov na vykonanie pohybovej činnosti vyžadujúcej plnenie pohybových úloh. Nároky na pohybovú činnosť v športe sú veľmi rozdielne, preto musia byť rozdielne aj nároky na pohybové schopnosti pri realizácii pohybových úloh v tej - ktorej atletickej disciplíne. Úroveň pohybovej schopnosti je závislá od vrodených vlôh, ako aj dlhodobého pôsobenia prostredia a prostriedkov. V športovom tréningu sa pôsobenie prostriedkov zámerne vyberá a ich účinok riadi tak, aby dochádzalo k požadovaným zmenám úrovne pohybových schopností. Zmena vyžaduje dlhodobé pôsobenie prostriedkov, foriem a metód športového tréningu volených s ohľadom na vekové osobitosti a relatívnu stabilnosť súborov predpokladov u každého atléta. Pohybová schopnosť sa prejavuje rozličným spôsobom pri pohyboch, ktoré sú náročné na silu, rýchlosť, vytrvalosť a obratnosť. Z ďalších pohybových schopností má v atletike dôležitú úlohu pasívna, no najmä aktívna ohybnosť. Úroveň pohybových schopností podmieňuje výkon v každom športe, vo väčšine atletických disciplín výkon rozhodujúcim spôsobom ovlyvňuje dominujúca schopnosť. Dominujúca pohybová schopnosť je závislá od úrovne a skladby ostatných schopností, ktoré ju podmieňujú.
  • Pohybová zručnosť - súbor predpokladov na pohybovú činnosť ( získaný v procese učenia ), ktorá umožňuje správne, rýchlo a presne vykonávať pohybovú činnosť. Úzko súvisí s pohybovými schopnosťami. Pohybové zručnosti sú pomerne stále a možno ich tréningom rozvinúť. Okrem pohybových zručností rozlišujeme senzorické, rozumové a sociálne zručnosti.
  • Pohybový analyzátor - faktor pohybovej koordinácie. Od dokonalosti funkcie analyzátorov, predovšetkým pohybového, závisí kvalita pohybovej koordinácie. Pohybový analyzátor informuje CNS o stave pohybového aparátu - o skrátení a natiahnutí, napnutí a uvoľnení svalov, o rýchlosti, zrýchlení a dynamike pohybov, o vzájomnej polohe jednotlivých častí kĺbu, resp. polohe a zmenách polohy tela, o presnosti pohybov v priestore, o dynamike a čase, čo sa dopĺňa informáciou z ostatných analyzátorov. Racionálnym tréningom možno funkciu pohybového analyzátora zdokonaliť.