Ešte 16.11.2007 po tradičnom tréningu, odbehnutí 13 km som urobil drep, keď som sa chcel postaviť niečo mi ruplo v ľavom kolene. Povedal som si - veď čože dnes už mám tréning za sebou, do zajtra sa to spraví. Na druhý deň sa mi podarilo odbehnúť akurát 100 metrov a musel som to zabaliť, lepšie je to neprehnať. Pritom za celý čas čo behám som sa vrátil z trate alebo zastal len raz - a to keď som šiel behať po prvýkrát ( pred 2 rokmi ) a stretol som pána, mohol mať tak 60 a svoju trať odbehol bez zastávky. Ja som si vtedy musel dať pauzu tak po 4 km pri stúpaní do kopca, kde ten pán vyletel jak strela, vtedy som si povedal, že sa to už nikdy nezopakuje a radšej nech ma odnesú ako by som mal ešte raz zažiť takú hanbu. Odvtedy, nech to už je trať akokoľvek dlhá a aj problémy akékoľvek, nikdy som nezastavil a ani nikdy nezastanem. Pravda, toto je iný prípad, zranenie je zranenie. Na tom by ešte nebolo nič, to koleno som sa snažil ” vyliečiť=vybehaním ” ešte týždeň, avšak bolesť ustupovala len mierne. Po týždni prišla ďalšia pohroma - bolesť hrdla, to som mal už skutočne všetkého dosť. Ale aj v tom som sa snažil násť niečo pozitívne, povedal som si aspoň sa dá to koleno do poriadku. Po pár dňoch a nažhavení na beh som 3 dni po sebe dal po nejakých 10 km, koleno som ešte mierne cítil, nebolo to ešte vyliečené. V sobotu 8.12. som šiel pozrieť basket Rožňava - Viktória Košice, po zápase nasledovala oslava a tam som zas cítil, že nie je niečo v poriadku ba čo viac, nasledujúce ráno - zaseknutý hrudníkový stavec a ledva som sa vedel postaviť alebo zodvihnúť pravú ruku. Tak toto už bolo skutočne dosť. Koleno, chrbtica a stav po bolesti hrdla ma ani tak nazastavilo a behal som ďalej, aj keď menšie vzdialenosti. Bez behu vydržím, ale maximálne tak 2 dni, potom už ma nič nezaujíma a myslím len na to ako ísť si vybehnúť aj keď len na pár km. Zdalo sa, že už mám smolu za sebou, nebyť dnešok. S tými všetkými trápeniami som sa vybral reprezentovať ( ako správny športovec ) svoj okres na Vianočnom turnaji vo futbale v Strážskom. Obával som sa hlavne kolena, ale čiastočne aj chrbtice, hrdlo už bolo v pohode. Toto všetko vydržalo, no pri strete s protihráčom nevydržal palec na pravej nohe a po príchode domov nasledovala prvá cesta do nemocnice. Výsledok - zlomený palec na pravej nohe a teraz 3 týždne bez behu. Treba ešte viac smoly? Z toho všetkého plynie poučenie - keď telo potrebuje oddych, ak mu ho človek nedožičí postará sa o to samo. Teraz si už skutočne od behu dám na pár dní pokoj. Tak oddychuj !!!!!