Princíp športového tréningu - uplatnenie teoreticko - praktických poznatkov odrážajúcich všeobecné zákonitosti športového tréningu. Medzi základné princípy športového tréningu patrí: - princíp špecializácie, - princíp všestrannosti, - princíp uvedomelosti, - princíp postupnosti, - princíp opakovania, - p. názornosti, - p. individualizácie, - p. primeranosti a dostupnosti.
Princíp uvedomelosti - uvedomelý prístup športovca k riešeniu konfliktov a prekonávaniu ťažkostí v športovej príprave. Poznanie cieľa športovej prípravy, aktívna účasť na plánovaní, hodnotení a riadení športovej prípravy, samostatnosť, schopnosť orientovať sa v zložitých situáciách a podmienkach utvára predpoklady na uvedomelý prístup k riešeniu úloh športovej prípravy a podstatne zvyšuje jej efektívnosť.
Princíp všetrannosti - zabezpečenie všestranného rozvoja športovca, ktorý je najdôležitejšou podmienkou dosiahnutia špeciálnej telesnej pripravenosti a technického majstrovstva. Vyplýva z celistvosti organizmu, telesnej závislosti jednotlivých jeho orgánov a systémov, ako aj psychických procesov a fyziologických funkcií.
Prípravné obdobie - časť ročného tréningového cyklu ( 5 - 6 mesiacov ), v ktorom sa vytvárajú základné predpoklady športovej formy. V ročnom cykle, ktorý sa delí na zimné a letné pretekové obdobie, sú dve prípravné obdobia: prvé je spravidla o niečo dlhšie ( 3 - 4 mesiace ) a prechádza do zimného pretekového obdobia, druhé je kratšie ( 6 - 8 týždňov ). Cieľom je zvýšiť celkovú úroveň funkčných možností organizmu, zabezpečiť všestranný rozvoj pohybových schopností a rozšíriť fond pohybových návykov a zručností. Uplatňuje sa široký okruh dostupných tréningových prostriedkov, metód a foriem, pričom sa postupne zvyšuje tréningové zaťaženie. V prvej polovici prípravného obdobia prevládajú všeobecné tréningové prostriedky, v druhej špeciálne tréningové prostriedky. Týždňový cyklus pozostáva z 6 - 7 tréningových dní. Všeobecným kritériom optimálnosti prípravy je športový výkon, ktorý dosiahne športovec na konci prípravného obdobia: má byť vyšší, prípadne aspoň rovnaký ako v predchádzajúcom ročnom cykle.
Prognóza výkonu - vedecká predpoveď športového výkonu založená na poznaní trendov vývoja výkonnosti v danej disciplíne alebo u jednotlivca. V niektorých disciplínach sa vypracúva na základe analýzy vývoja svetového trendu, prípadne viacerých vrcholových výkonov. Do úvahy sa berie vývoj v poslednom období, ako aj podmienky, ktoré ho ovplyvňujú. Prognóza výkonu jednotlivca je založená na poznaní štruktúry športového výkonu a individuálnych predpokladov športovca. Presnosť sa viaže na časový faktor.
Psychologická príprava - zložka športového tréningu, ktorej úlohou je formovať osobnosť športovca v súlade s požiadavkami atletických disciplín, naučiť ho regulovať svoje psychické stavy, správne sa orientovať i konať v zložitých podmienkach pretekov a rozvíjať vlastné morálne a vôľové vlastnosti. Na psychologickej príprave sa zúčastňuje tréner - pedagóg, psychológ, tréningový kolektív a sám športovec. Rozlišujeme dlhodobú psychologickú prípravu a krátkodobú psychologickú prípravu. Psychologická príprava tvorí súčasť ostatných zložiek šport. tréningu.
Pulzová frekvencia - počet úderov srdca za určitý časový úsek, jednoduchý a dostatočne informatívny ukazovateľ funkčného stavu srdcovo - cievneho systému. Zisťuje sa palpačne ( hmatom ) alebo pomocou prístroja ( elektrokardiograf, fonokardiograf ). Pri palpačnej metóde sa pulz odpočíta na artérii v oblasti zápästia, spánkov, krku alebo priamo srdca. Obyčajne sa zráta počet úderov za 10 s, vynásobením sa získa pulzová frekvencia za minútu. Pulzová frekvencia závisí od veku, pohlavia a intenzity tréningovej práce. Porovnanie absolvovaného tréningového zaťaženia v bežeckých disciplínach so subjektívnymi pocitmi športovca, výsledkami pedagogického sledovania s hodnotami pulzovej frekvencie umožňuje získať objektívnu predstavu o vplyve tréningu na organizmus športovca. Okrem toho sa pulzová frekvencia využíva pri zisťovaní úrovne pripravenosti organizmu na opakovanú tréningovú prácu a na stanovenie fyziologickej krivky tréningovej jednotky. Pri činnosti zameranej na rozvoj všeobecnej vytrvalosti pracuje organizmus v tzv. rovnovážnom stave - pulzová frekvencia dosahuje hodnoty 120 - 140 úderov/min. Pri behu strednej intenzity je to 140 - 165, zatiaľ čo pri vysokej intenzite až 180 - 190 i viac úderov/min.
Reaklimatizácia - procesy, ktoré prebiehajú v organizme pri prechode z oblasti s vysokou do oblasti s nízkou nadmorskou výškou, resp. opačne, pričom môže dôjsť k dočasnému zníženiu výkonnosti, narušeniu koordinácie pohybov, malátnosti, poruchám spánku, bolestiam hlavy, spomaleniu priebehu regeneračných procesov apod. Optimálny funkčný stav a dobrú športovú výkonnosť možno dosiahnuť približne po dvoch týždňoch tréningu v novom prostredí. Zvýšenú výkonnosť organizmu po pobyte vo vysokohorskom prostredí možno zachovať asi 2 - 3 mesiace.
Reaktívna schopnosť svalov - špecifická schopnosť nervovo - svalového aparátu prejaviť intenzívne svalové úsilie ihneď po mechanickom natiahnutí svalov, t.j. pri rýchlom prepnutí z ustupujúceho na prekonávajúci režim práce svalov v momente max. dynamického zaťaženia.
Regenerácia - biologický proces, ktorého úlohou je odstrániť prechodný pokles funkčných schopností jednotlivých orgánov, systémov i organizmu ako celku. Cieľom regenerácie je nielen obnoviť, ale aj povzniesť systém životných funkcií na novú, vyššiu úroveň energetických možností. Intenzifikácia tréningového procesu predpokladá uplatnenie efektívneho systému regenerácie. Na dĺžku a efektívnosť regenerácie vplýva viacero faktorov: denný režim, psychické faktory, vhodná pohybová činnosť, vplyv vonkajšieho prostredia, fyzioterapeutické postupy, výživa, vitamíny a iné.