• Rýchlosť tempová - rýchlosť behu na zvolenom úseku zodpovedajúca behu na vzdialenosť o jeden stupeň kratšiu. Závisí od rozvoja rýchlostnej úrovne bežca. Pri rozvoji tempovej rýchlosti organizmus získava schopnosť pracovať v krajných hodnotách - kyslíkového dlhu.
  • Rytmus behu - určený časový a dĺžkový pomer medzi pohybom ťažiska v oporovej fáze, vo fáze letu a v ďalších polohách cyklu bežeckého dvojkroku, pri striedaní aktívnej a pasívnej fázy. Odráža obsahovú stránku techniky behu. Zmeny v štruktúre bežeckého pohybu, ktoré sa javia ako neuvoľnené. málo plynulé. môže spôsobiť nerovnomerný rozvoj dolných končatín ( prejavujúci sa napr. v nerovnakom odraze pravou a ľavou nohou, v dĺžke kroku, v nerovnakej uvoľnenosti šliach kĺbov ), veľké úsilie pri max. pohybovej intenzite ap.
  • Rytmus pohybu - striedanie pohybov v čase a priestore so zdôraznením určitých momentov. Rytmickú štruktúru pohybu charakterizuje jednota priestorovo - časových a dynamických parametrov. Rytmus sa prejavuje vo všetkých pohyboch človeka. Správny a účelný rytmus pohybu napomáha dosiahnutie vysokých výkonov, nesprávny a neúčelný výkonnosť znižuje.
  • Senzorická schopnosť - schopnosť zmyslového orgánu umožňujúca pociťovať a vnímať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Zmyslové orgány podmieňujú poznávacie procesy, ktoré sú predpokladom správneho riadenia reakcií a pohybov. V športovej činnosti hrajú významnú úlohu.
  • Schopnosť kinesteticko - diferenciačná - koordinačná schopnosť umožňujúca riadiť pohyby v čase, priestore a dynamike, a tým dosiahnuť vysokú presnosť, jemnú súhru jednotlivých pohybových fáz, ako aj pohybových činností vcelku. Vyžaduje vedomé zosúladenie uvedených parametrov s pohybovou predstavou. Medzi špecifické prejavy kinesteticko - difereniačnej schopnosti patrí ” pocit pohybu “, ” pocit tempa “, ” pocit náčinia “, ” pocit latky ” apod.
  • Schopnosť koordinačná - komplexný, relatívne samostatný predpoklad výkonovej regulácie pohybových činností, ktoré sa utvárajú a rozvíjajú v pohybových činnostiach na základe dominantných, zdedených neurofyziologických funkčných mechanizmov. Možno ju rozvíjať tréningom. Prejavuje sa rozličným stupňom zvládnutia pohybových činností, rýchlosťou a presnosťou osvojenia nových činností a zručností, prispôsobovaním osvojených pohybových programov meniacim sa podmienkam, adekvátnym uplatňovaním zručností, stupňom využitia pohybových schopností, ekonomickým využívaním energetického potenciálu, účelným a estetickým pohybom. Medzi najdôležitejšie koordinačné schopnosti patrí - reakčná, rovnováhová, rytmická, orientačná, kinesteticko - diferenciačná. Každý druh športu kladie na úroveň koordinačných schopností špecifické požiadavky. Na rozvoj koordinačnej schopnosti sa využívajú nové a koordinačne náročné cvičenia, resp. cvičenia jednoduché, pri ktorých sa koordinačná náročnosť dosahuje ich vhodnou obmenou, prípadne kombináciou. Medzi najúčinnejšie prostriedky rozvoja koordinačnej schopnosti patria pohybové a športové hry, akrobatické cvičenia, cvičenia na trampolíne, na gymnastickom náradí, cvičenia vo dvojiciach, prekonávanie prekážkových dráh apod. Za optimálny vek na rozvoj koordinačných schopností pokladáme obdobie medzi 7 - 11 r.
  • Schopnosť orientačná - koordninačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase určiť a adekvátne zmeniť postavenie, pohyb tela v priestore a čase vzhľadom na vonkajšie prostredie ( napr. polohu tela vo vzťahu k latke pri skoku do výšky ).
  • Schonosť reakčná - koordinačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase efektívne reagovať na určitý podnet ( akustický, optický, kinestetický ), prípadne na aktuálnu zmenu situácie krátkotrvajúcou pohybovou činnosťou ( štandardnou alebo neštandardnou ). Vyjadruje sa časom, ktorý uplynie od podnetu po odpoveď. Rozlišujeme jednoduchú a výberovú pohybovú reakciu. V atletike sa vyskytuje predovšetkým jednoduchá reakcia. Čas jednoduchej reakcie na zvukový signál dosahuje u vrcholových športovcov hodnoty 0,05 - 0,10 s, u nešportovcov 0,15 - 0,25 a viac.
  • Schopnosť rovnováhová - koordinačná schopnosť umožňujúca zachovať, prípadne obnoviť rovnováhu tela v situáciách s náhlou a neočakávanou zmenou polohy. Pre zachovanie rovnováhy majú rozhodujúci význam informácie z vestibulárneho aparátu. Rozlišujeme statickú a dynamickú rovnovážnu schopnosť.
  • Schopnosť rytmická - koordinačná schopnosť umožňujúca správne vnímať a reprodukovať rytmus pohybovej činnosti, resp. určený rytmus. Podmieňuje osobitnú rytmickú štruktúru pohybov každého športovca. Dôležitú úlohu hrajú vizuálne, kinestetické a akustické informácie. Rytmické charakteristiky pohybových činností sa dajú meniť iba veľmi ťažko. Optimálny vek na rozvoj rytmických schopností je 9 - 13 r.