Sila absolútna - maximum sily, ktorú môže človek prejaviť v statickom alebo dynamickom režime ( bez ohľadu na hmotnosť vlastného tela ). V disciplíne, kde je rozhodujúca sila ( vrh guľou, hod kladivom ), úsilie smeruje k zvýšeniu sily zväčšením svalovej hmoty. Ukazovateľom absolútnej sily môže byť napríklad výkon v drepe s činkou, nadhod činky, ako aj maximálne úsilie pri izometrickom cvičení.
Sila dynamická - schopnosť prejaviť silu pri izotonickej kontrakcii svalov v max. počte opakovaní. Meria sa počtom opakovaní pri prekonávaní hmotnosti vlastného tela ( zhyby, kľuky, drepy ap. ), prípadne sa zohľadňuje počet opakovaní cvičenia, v ktorom sa prekonáva hmotnosť alebo odpor submaximálnej hodnoty. Úroveň dynamickej sily ovplyvňujú motivačné a vôľové činitele. V štruktúre silových schopností pozitívne koreluje so silovou vytrvalosťou.
Sila relatívna - vzťah absolútnej sily športovca ( hmotnosť vzopretej činky ) k hmotnosti jeho tela. Má rozhodujúci význam v bežeckých a skokanských disciplínach. Stanovenie ukazovateľa relatívnej sily umožňuje objektívne porovnať úroveň silovej pripravenosti jednotlivých športov.
Sila statická - schopnosť človeka vyvinúť maximálnu silu pri izometrickej kontrakcii svalov ( dĺžka svalov sa nemení, zvyšuje sa iba napätie svalu, to znamená, že efektom nie je pohyb, ale udržanie určitého odporu ). Hodnota statickej sily sa zisťuje dynamometrom. Rozvíja sa izometrickou posilňovacou metódou.
Sila špeciálna - pohybová schopnosť ( prejavujúca sa najmä v štruktúre športovej techniky ), ktorá výrazne ovplyvňuje úroveň športového výkonu. Rozvíja sa špeciálnym cvičením, ktoré umožňuje jej rast v zhode s kinematickou a dynamickou štruktúrou športovej techniky. Táto zhoda sa môže týkať buď celého pohybu, alebo jeho jednotlivých fáz a prvkov.
Sila ustupujúca - sila, ktorú je športovec schopný vyvinúť v ustupujúcom režime práce svalov ( napr. pomalý prechod do drepu s činkou na pleciach, zoskok z vyvýšeného miesta apod. ). V atletike sa uplatnením ustupujúcej sily vytvárajú spravidla priaznivé podmienky na prejav prekonávajúcej sily.
Sila všeobecná - schopnosť človeka prekonávať vonkajší odpor svalovým úsilím. Určujúcimi faktormi všeobecnej sily sú: fyziologický prierez svalu, počet zapojených motorických jednotiek do pohybu, časové a priestorové usporiadanie napätia a uvoľnenia činných svalových jednotiek, ktoré sa zapájajú do pohybu a kt. zodpovedajú dynamickej štruktúre pohybu. Súvisí s ostatnými pohybovými schopnosťami. Všeobecnú silu rozdeľujeme podľa spôsobu prekonávania odporu na statickú, dynamickú ( ktorá sa ďalej člení na vytrvalostnú a výbušnú ) a kombinovanú. Vo vzťahu k športovému výkonu rozoznávame silu absolútnu, nezávislú od hmotnosti atléta ( vrhačské disciplíny ), a relatívnu, prejavujúcu sa v atletických disciplínach, ktorou sa prekonáva hmotnosť vlastného tela ( skoky ). Cieľavedomou športovou prípravou sa môže úroveň všeobecnej sily výrazne zvýšiť a udržať do vysokého veku.
Somatické predpoklady - telesné danosti umožňujúce dosiahnuť vysokú výkonnosť v tej-ktorej atletickej disciplíne. Ovplyvňujú prejav pohybových schopností, adaptáciu na zmeny vonkajšieho prostredia, obnovu výkonnosti po zaťažení, osvojenie racionálnej športovej techniky, celkovú výkonnosť organizmu. Každá atletická disciplína vyžaduje určité somatické predpoklady ( napr. v skoku do výšky je vhodná dostatočná výška tela a relatívne nízka hmotnosť, dolné končatiny dlhšie ako trup a predkolenie dlhšie ako stehno, zatiaľ čo v šprinte naopak - dlhšie stehno ako prodkolenie ). Medzi základné somatické predpoklady, ktoré nemožno tréningom výraznejšie ovplyvniť, patrí predovšetkým telesná výška, hmotnosť a telesné proporcie. Komplexne ich vyjadruje - somatotyp. Požadované somatické predpoklady ešte nie sú zárukou vysokej výkonnosti, no predstavujú jej priaznivý predpoklad, mali by však byť v súlade s biodynamickými zákonitosťami štruktúry pohybov danej atletickej disciplíny. Poznanie somatických osobitostí športovcov vysokej výkonnosti umožňuje vytvoriť somatický profil športovca zodpovedajúcej špecializácie, ktorá ovplyvňuje výber a individualizáciu športovej prípravy.
Somatotyp - vyjadrenie rozmerov a zloženia ľudského tela tromi číslami: prvé označuje endomorfiu ( tučnota, množstvo podkožného tuku ), druhé mezomorfiu ( stupeň úrovne svalstva a kostry ), tretie ektomorfiu ( štíhlosť, relatívna dĺžka končatín). Nízke číslo ( najnižšie je 0,5 ) znamená minimálnu prítomnosť príslušného znaku, vysoké ( 7 a viac ) označuje maximálnu prítomnosť znaku daného komponentu. Každé číslo sa ráta osobitne. Takto definoval somatotyp a opísal metódu jeho určenia W. H. Sheldon. V súčasnosti sa používa objektivizovaná Sheldonova metóda - podľa Heathovej - Cartera: somatotyp je doplnený údajom o telesnej výške a nazýva sa antropometrický somatotyp. Podľa tejto metódy možno každého jednotlivca zaradiť do určitej typologickej kategórie ( umiestnenie somatotypu je znázornené v somatografe ). Vysoká športová výkonnosť je podmienená okrem iného určitým somatotypom. Vrcholné výkony v príslušnom športe môže podávať spravidla len taký jednotlivec, ktorý nevybočuje z priemeru. Ukazuje sa, že vyšší stupeň mezomorfného komponentu je vo väčšine športov rozhodujúcim predpokladom dosiahnutia vysokej výkonnosti. Vyššia hodnota endomorfného komponentu ( najmä nad 4 ) má na výkonnosť nagatívny vplyv.
Spirometria - metóda zisťovania vitálnej kapacity pľúc pomocou špeciálneho prístroja, spirometra.