Trénovanosť - výsledok systematickej a racionálnej športovej prípravy, komplexný prejav zdravia, funkčného stavu organizmu a úrovne telesnej, technickej i psychickej pripravenosti na dosahovanie vysokých športových výkonov v danej atletickej disciplíne. Zvyšovanie trénovanosti závisí od tréningových prostriedkov a metód, od uplatnených tréningových zaťažení a od kalendára pretekov. Neracionálne a neprimerané dávkovanie tréningových zaťažení vedie k pretrénovaniu.
Únava - prirodzený ochranný fyziologický proces, dočasné zníženie výkonnosti v dôsledku intenzívnej a dlhotrvajúcej športovej činnosti. Prejavuje sa v zhoršení kvantitatívnych a kvalitatívnych funkcií organizmu ako dôsledok nastupujúceho útlmu nervového systému ( centrálneho aj periférneho ). Vo svaloch podporujú vznik únavy metabolity ( najmä kyselina mliečna ) a lokálne vyčerpanie energetických zásob vo svaloch. Statická práca vyvoláva únavu rýchlejšie ako dynamická. Stupeň únavy závisí od zdravotného stavu, úrovne trénovanosti, prostredia, druhu tréningovej práce, klimatických podmienok apod. Rozlišujeme únavu rozumovú, senzorickú, emocionálnu a telesnú. Podľa počtu svalov , ktoré sa na práci zúčastňujú, rozlišujeme úlohu lokálnu, regionálnu a globálnu. Únavu charakterizuje nedostatočná koordinovanosť pohybov a horšie zmyslové vnímanie, znížená reakčná schopnosť, rýchlosť a dynamika pohybov, narušená schopnosť myslenia, nenáležitá kontrola správania, zmena v mimike, dýchaní a farbe kože, bolesti vo svaloch apod.
Uvoľnenosť - stav po vedomom znížení nadmerného svalového tonusu. Na dosiahnutie uvoľnenosti sa využívajú špeciálne uvoľňovacie cvičenia, ktoré umožňujú športovcovi riadiť pohyby a korigovať svalový tonus.
Uzlová fáza - aktívna fáza pohybu, ktorá rozhoduje o celkovom výsledku lokomócie. Je to vždy oporová fáza, v ktorej reakcia opory a trenie umožňujú ovlyvniť posun ťažiska využitím akčných síl.
Vitálna kapacita pľúc - množstvo vzduchu, ktoré je človek schopný vydýchnuť ( pri max. nádychu ) po predchádzajúcom hlbokom nádychu, ukazovateľ určujúci funkčné možnosti dýchacieho systému. Zisťuje sa pomocou spirometra a uvádza sa v jednotkách objemu ( l, ml ). Na vitálnu kapacitu pľúc má vplyv pohlavie ( u mužov je vyššia ), vek, rozmery a hmotnosť tela, ako aj športová špecializácia. Hodnoty vitálnej kapacity pľúc zodpovedajúce rozmerom tela možno vytrvalostným tréningom zvýšiť o viac ako 30 %.
Vitamín - vysokoaktívna biologická látka, ktorá vplýva na látkovú premenu, zabezpečuje výkonnosť organizmu a zvyšuje jeho odolnosť voči chorobám. Spotreba vitamínov sa u športovcov zvyšuje úmerne celkovému výdaju energie. Medzi základné vitamíny ( z celkového počtu vyše 30 ) patria: vitamíny C, A, B, PP, D, E, K.
Vnútrosvalová koordinácia - stupeň aktívnosti a synchrónnosti motorických jednotiek danej skupiny svalov, jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o veľkosti prejavenej sily.
Vodoliečba - využívanie vodných procedúr na odstránenie únavy, zvýšenie funkčných schopností nervovo - svalového aparátu a odstránenie následkov športových zranení ( kúpele termálne, uhličité, vírivé, perličkové, kontrastné a iné ).
Vôľové vlastnosti - črty charakteru, ktoré sa prejavujú v tréningovej a pretekovej činnosti pri prekonávaní prekážok a ťažkostí ( vnútorných i vonkajších ). Formujú sa v priebehu života, v konkrétnej činnosti, a úzko súvisia s morálnymi vlstnosťami. Každá atletická disciplína kladie na vôľové vlastnosti osobitné požiadavky ( vzhľadom na podmienky, požiadavky a charakter činnosti). Medzi základné vôľové vlastnosti športovca patrí - cieľavedomosť, - rozhodnosť, - húževnatosť, - odvaha, - samostatnosť, - disciplinovanosť. K rozvoju vôľových vlastností významne prispieva tréningový preces ( prekonávanie prekážok, orientácia na dosiahnutie vytýčeného cieľa, vytváranie doplňujúcich ťažkostí, neočakávaných situácií a primeraného rizika, uplatnenie špeciálnych vôľových cvičení, náročnosť na zachovávanie základných zásad tréningu ) a sebavýchova. Pre rozvoj vôľových vlastností je rozhodujúci detský a dorastenecký vek.
Vrcholový tréning - vyvrcholenie dlhodobej športovej prípravy, zložitý tréningový proces zameraný na dosiahnutie maximálnych športových výkonov a utvorenie predpokladov na úspešnú reprezentáciu. Využíva najúčinnejšie tréningové prostriedky a metódy, veľké až nadhraničné tréningové zaťaženia, motivácia sa jednoznačne orientuje na dosiahnutie vrcholnej výkonnosti. Prísne sa rešpektuje individuálny prístup ku každému športovcovi.
Tréningové zaťaženie - hlavná kategória športového tréningu, umele vytvorený a regulovaný podnet, ktorý vyvoláva v organizme požadované funkčné a morfologické zmeny. Označuje pohybovú činnosť, ktorou pôsobí na rozvoj telesných, psychických, a intelektuálnych predpokladov s cieľovým zameraním na max. športový výkon. Pri hodnotení tréningového zaťaženia sa vychádza z ukazovateľov, ktoré odzrkadľujú jeho vonkajšiu a vnútornú stránku: prvé predstavujú kvantitatívnu stránku vykonávanej tréningovej práce a posudzujú sa podľa vonkajších parametrov ( trvanie, počet opakovaní, rýchlosť a tempo pohybov, hmotnosť záťaže apod. ), druhé vyjadrujú stupeň mobilizácie funkčných možností organizmu športovca a charakterizuje ich veľkosť fyziologických, biochemických a iných zmien vo funkčnom stave organizmu ( zvýšenie pulzu a objemu pľúcnej ventilácie, príjem kyslíka, pulzový a minútový objem kyseliny mliečnej v krvi apod. ). Tieto ukazovatele sú dôležité pri hodnotení a zámernej regulácii tréningových zaťažení ( pritom treba prihliadať na koordinačnú zložitosť a psychickú náročnosť vykonávanej činnosti ). Tréningové zaťaženie charakterizuje objem, intenzita, koordinačná zložitosť a psychická náročnosť. Pri klasifikácii tréningového zaťaženia je určujúca jeho špecializovanosť ( špecifické a nešpecifické tréningové zaťaženie), zameranosť ( aeróbne, zmiešané, anaeróbno - glykolitické, anaeróbno - alaktátne tréningové zaťaženie ), koordinačná zložitosť ( vysoká, stredná, malá ) a veľkosť ( malé, stredné, veľké čiže maximálne a nadhraničné tréningové zaťaženie ). Uvedené znaky umožňujú posúdiť kvalitatívnu stránku vplyvu tréningového zaťaženia na organizmus športovca. Prvé dva ( špecializovanosť a zameranosť ) vieme určiť pomerne jednoznačne, no koordinačná zložitosť a veľkosť tréningového zaťaženia si v súčasnosti vyžaduje hlbšie preskúmanie a upresnenie. Efektívnosť tréningového zaťaženia závisí od viacerých vonkajších a vnútorných okolností - od úrovne telesného rozvoja, pripravenosti, vekových, pohlavných a individuálnych osobitostí, ako aj od stavu organizmu, ktorý naopak závisí od denného poriadku, pracovnej činnosti, hygienických, meteorologických a geografických podmienok. Okrem toho určujú efektívnosť tréningového zaťaženia psychické faktory, ako napríklad vzťah športovca k trénerovi a ostatným členom tréningovej skupiny, k divákom a podobne. Pri stanovení na všetky uvedené skutočnosti, na energetický výdaj organizmu, únavu a oddych. K pozitívnym zmenám v organizme dochádza iba pri uplatnení optimálneho tréningového zaťaženia, ktoré je v súlade s momentálnymi možnosťami športovca. Nedostatočné tréningové zaťaženie nevyvoláva v organizme požadované zmeny, nadmerné tréningové zaťaženie zas vedie k zápornej zmene - pretrénovaniu ( zníženie funkčných možností organizmu ).
Tréningové zaťaženie malé - tréningová práca malého objemu a intenzity, ktorá nevyvoláva v organizme výrazné zmeny. Uplatňuje sa pri osvojovaní pohybových zručností a návykov športovej techniky a taktiky, ako aj pri zabezpečovaní aktívneho priebehu zotavovacích procesov ( oddych aktívny ). Športovec nepociťuje únavu, nedochádza k zníženiu výkonnosti a narušeniu pohybovej koordinácie.
Trénigové zaťaženie stredné - tréningová práca, ktorej objemom ani intenzitou nevyvoláva zjavnú únavu. Po strednom tréningovom zaťažení sa výkonnosť podstatne neznižuje a nenarúša sa koordinácia pohybov. Prvými príznakmi únavy po strednom tréningovom zaťažení je výraznejšie sčervenanie pokožky, zvýšená frekvencia dýchania, potenie apod. Trénigové zaťaženie tohto druhu sa využíva na udržanie dosiahnutej úrovne pohybových schopností, respektíve zdokonaľovanie technických a taktických návykov.
Tréningové zaťaženie veľké - tréningová práca, ktorej objem, intenzita, zložitosť a psychická náročnosť kladie na organizmus športovca požiadavky na hranici jeho možností. Využíva sa v prípravnom období na spevnenie funkčných možností, rozvoj pohybových schopností a upevnenie pohybových návykov. Vyvoláva - superkompenzáciu, pričom dochádza k dočasnému zníženiu výkonnosti, narúša sa koordinácia pohybov, dýchanie sa stáva povrchným, športovec sa nadmerne potí, vo svaloch sa vyskytujú bolesti. Do týždňového tréningového cyklu sa veľké tréningové zaťaženie zaraďuje maximálne dvakrát. Obnova výkonnosti po veľkom tréningovom zaťažení si vyžaduje 3 - 5 dní.
Tréningový cyklus - séria na seba nadväzujúcich tréningových jednotiek, v ktorých sa riešia úlohy športovej prípravy, cyklicky sa opakujúci časový úsek, v ktorom pôsobí tréningové zaťaženie na organizmus športovca, pričom sa rešpektuje cyklický priebeh väčšiny životných funkcií. Efekt tréningového cyklu závisí od kontinuity vhodných tréningových zaťažení rozličného charakteru, objemu a intenzity, intervalov odpočinku a ich náplne. Podľa dĺžky trvania rozlišujeme - mikrocyklus, - mezocyklus, - makrocyklus.
Tréningový denník atléta - zápisky športovca, ktorý si denníkovou formou vedie evidenciu a vyhodnocovanie športovej prípravy. Zvyčajne je rozpracovaný na jeden rok a obsahuje: rozdelenie ( periodizáciu ) ročného tréningového cyklu na jednotlivé obdobia: rámcový plán celoročnej prípravy s plánovaním počtu tréningových dní, jednotiek, ako aj objemu zaťaženia v hlavných ukazovateľoch, dokumentáciou každej tréningovej jednotky, záznamy o zdravotnom stave a výsledkoch lekársko - pedagogického sledovania, úlohy pre sebavýchovu, výsledky kontrolných testov trénovanosti, tabuľky so súčtami objemu tréningového zaťaženia v danom týždni, cykle, roku, prehľad výsledkov na pretekoch a i. Systematické vedenie tréningového denníka atléta umožňuje priebežne i celkovo hodnotiť športový vývoj pretekára a racionálne riadiť jeho výkonnostný rast.
Tréningový efekt - zmeny v organizme športovca, ktoré sú výsledkom vplyvu tréningovej činnosti. Závisí od východiskového stavu organizmu športovca, absahu tréningových jednotiek, uplatnených tréningových prostriedkov a metód, dĺžky intervalov medzi tréningovými jednotkami a od správnej životosprávy. Rozoznávame - okamžitý tréningový efekt, - oneskorený tréningový efekt atléta - kumulatívny tréningový efekt.
Tréningový plán - dokument obsahujúci vytýčenie cieľa a úloh športovej prípravy, výber tréningových prostriedkov a metód na určité časové obdobie, v ktorom sa má zvýšiť športová výkonnosť, resp. dosiahnuť plánovaný športový výkon. Okrem toho sa v ňom orientačne stanovuje veľkosť tréningových zaťažení ( počet tréningových jednotiek, počet pretekov, objem a intenzita zaťaženia v rozhodujúcich tréningových ukazovateľoch ) a spôsob priebežnej kontroly. Základ tréningového plánu tvorí dôkladná analýza predchádzajúcej prípravy a dosiahnutej úrovne trénovanosti športovca s prihliadnutím na časové možnosti a tréningové podmienky. Vypracúva ho tréner spolu so športovcom. Rozlišujeme perspektívny tréningový plán ( plán dlhodobej športovej prípravy, tzv. olymp. cyklus ), ročný tréningový plán a operatívny tréningový plán na určité obdobie, cyklus, tréningovú jednotku apod. Okrem toho sa tréningový plán delí na kolektívny ( pre tréningovú skupinu ) a individuálny ( pre jednotlivca, spravidla vrcholového športovca ).
Tréningový podnet - dávkovaná pohybová činnosť zabezpečujúca dosiahnutie tréningového efektu. Vedie k rozvoju, upevneniu a zachovaniu trénovanosti.
Tréningový prostriedok - pohybová činnosť, ktorej poslaním je pôsobiť na organizmus športovca s cieľom vyvolať adaptačné zmeny vedúce k zvýšeniu jeho športovej výkonnosti. Vo vzťahu k športovému výkonu rozlišujeme všeobecné tréningové prostriedky, špeciálne tréningové prostriedky a vlastnú atletickú disciplínu, podľa zamerania tréningového prostriedku telesnej, technickej, taktickej a psychologickej prípravy, prostriedky aktívneho odpočinku, regenerácie a kompenzačné prostriedky, podľa charakteru tréningového prostriedku rozvoja sily, vytrvalosti, rýchlosti, ohybnosti, koordinačných schopností apod. Výber tréningových prostriedkov sa uskutočňuje v súlade s cieľom a úlohami športovej prípravy, podľa pohlavia, veku, úrovne trénovanosti, etapy obdobia prípravy.