Od nového roku som po zraneniach konečne začal pravidelne s tréningom. Volím zatiaľ však pomalšie tempo, aj keď kilometrov pribúda, snažím sa viac ako predtým oddychovať. Zatiaľ za 1. týždeň = 72 km. Vždy vyvediem nejakú hlúposť a inak tomu nebolo ani dnes. Aj keď sa snažím behať po rovine, dnes som vyrazil na 13 km trať. Stúpanie 6,5 km a 6,5 km späť. Čo je horšie, napadol sneh. A tí ktorí beháte po lesných cestách po čerstvom, sypkom 25 cm snehu viete o čom píšem. Navyše tých 6,5 km je celý čas stúpanie. Čas ktorý zvyčajne mávam na obrátke je okolo 38 min - závisí od počasia a stavu trate, späť dole z kopca 6,5 km sa už skotúľam obyčajne aj pod 24 min. Dnes som mal na obrátke čas 1:09:00. 25 cm čerstvého snehu urobilo svoje, keďže som so sebou nebral vodu, neostávalo mi nič iné len ochutnať kvalitu snehu. Už dávno som nebol tak zničený ako po dnešnom tréningu. Po obrátke som dúfal že to už pôjde lepšie, ale mýlil som sa. Ešte som to nezažil a to som už bol behať viackrát v snehu, nohy mi lietali sem - tam. O pulze radšej ani nepíšem. Chcel som to zabaliť, nie preto že by som nevládal ( pri návrate som vážil o 2 kg menej, po svojom 1. maratóne som vážil len o 1 kg menej ), bál som sa o predchádzajúce zranenie aby som to neprehnal. Na druhej strane, ak by som mal zastať či vrátiť sa stále pri nejakom probléme vždy by sa nejaký našiel. Určite to nie je vždy dobré pokračovať za každých okolností ale ja to riešim proste tak, nikdy to nevzdať. To, že som to prehnal je isté, no som rád že noha vydržala. Pri ceste zo svahu som musel niekoľkokrát zastať a rukami poodlamovať namrznutý sneh z nôh. Hneď sa mi bežalo ľahšie, na jednej nohe mohla byť váha tak 1 kg namrznutého snehu, no po pár metroch som nabral záťaž späť. Celkový čas na 13 km - 2:03:00. Neviem či by to nebolo rýchlejšie chôdzou. V súčasnosti riešim úplne opačný problém ako iní bežci, ktorí sa snažia prehovárať ku tréningu v tomto ročnom období a takomto počasí ako vládne teraz. Môj momentálny cieľ po dlhšom čase bez pravidelného tréningu zavineného zranením je prehovoriť sa, aby som to nepreháňal so záťažou. Samozrejme viem, že by som mal len postupne zvyšovať záťaž po zranení, po dnešnom tréningu si dám radšej deň - dva pokoj. Nerád by som bol, keby sa mi obnovilo zranenie.