Včera som sa rozhodol trénovať na atletickej dráhe v snahe vyhnúť sa veľkému snehu na lesných či poľných cestách. Ďalšia výhoda je možnosť behať aj po zotmení. Po príchode na dráhu som sa potešil, okruh bol udupaný. Avšak po pár kolách sa vytvorili jamy v snehu a opäť sa stával beh kolo za kolom namáhavejším. Ako-tak som odbehol 25 kôl = 10 km a bol som rád že to mám za sebou. Inak by som to bral ako dobrý namáhavý posilovací tréning, no po zranení je to posledné čo teraz potrebujem. A tak dnes som sa rozhodol oprášiť svoj stacionárny bicykel na ktorom som nesedel asi tak 2 roky. Odkedy sa behu viac venujem  aj na svojich bicykloch - horskom, či cestnom som sedel dosť málo. Preto som mal dnes obavu ako dopadne tréning. Som však prekvapený. Nastavil som si záťažový stupeň z 1-8 na 4 a roztočil som to. Od začiatku až po koniec som držal rýchlosť 26-30 km/hod. Nechcel som to prehnať. Zase nový druh záťaže na nohu po zranení. Bol som zvedavý na pulz, keďže pomerne veľa bežeckých tréningov v posledných 2 rokoch som mal zameraných na rozvoj všeobecnej vytrvalosti. V úvodných minútach som bol prekvapený pulz sa horko-ťažko vyšplhal na 110, aj to len pri rýchlosti 30 km/hod, až po 70 minútach konečne pulz miestami vystúpil nad 120. Celkovo priemer 113 pulzov/min. Odšlapal som 50 kilometrov za 1:47:06. A výsledok? Ako prechádzka, jedine podľa toho viem že som niečo robil že som sa trocha zapotil. Možno kedy som pravidelne bicykloval na stacionárnom bicykli aj za tie 2 roky čo som sa venoval behu, nevšimol by som si taký rozdiel v trénovanosti. Teraz po dvojročnej pauze od bicyklovania viem, že keď som predtým tiež bicykloval rýchlosťou 30 km/hod, vzdialenosti 20 - 50 km, bol som predtým pri rovnakej záťaži omnoho viac unavený po tréningu ako teraz . Možno fakt bicykel vytiahnem častejšie, aspoň ako doplnkový šport k behu.