Začiatkom septembra sa počasie riadne zhoršilo. Samozrejme pre bežca a o to viac vytrvalostného bežca počasie nehrá príliš veľkú rolu. Stačí vhodné oblečenie a je po probléme. V jedno septembrové popoludnie, keď by človek ani psa nevyhnal do toho počasia som sa vybral na tréning. Pri odchode z domu som radšej svojho psa nechal doma, aj keď sa všemožne domáhal aby som ho bral so sebou. Ja som ho naozaj ľutoval vyhnať na 2-3 hodinky do toho hustého dažďa. Ešte som sa poriadne ani nerozbehol a už mi zvonil mobil. Volala mi mama, vraj čo robím. Keď som jej povedal že behám opýtala sa či u nás neprší. Odpovedal som jej že prší aj u nás, mne to nevadí behať môžem aj v daždi. Vraj som blázon, mám ísť domov a že nemám rozum. Ale to všetko už poznám a nepočúvam to len od nej, ale čo už. Odložil som mobil a pokračoval v behu. O nejaké 2 hodinky mi opäť zvonil mobil. A zas: už si doma? Ja jej na to že ešte nie, ale už len pol hodinku. Zase som trocha popočúval a ja jej na to: ak tak veľmi chceš, kúp mi bežecký pás a ja budem môcť trénovať v teple a suchu aspoň pri takomto počasí.
… O pár dní na to mi kuriérska služba doručila bežecký pás - INSPORTLINE FIRE

Vďaka moja sponzorka. Po Košickom maratóne môj tréning naberie iné rozmery.