6-hodinovka v Nitre
V sobotu 25.4.2009 som sa zúčastnil na svojom prvom ultramaratóne. Pred pretekom som plánoval odbehnúť okolo 58 km. Celkom som to nesplnil, odbehol som však 56,476 km a obsadil 6. miesto. Obával som sa prípadných kríz či iných problémov keďže to bol môj prvý ultramaratón. Aj keď sa behalo v parku, slnka bolo počas behu až-až. Ja behávam po lesných cestách a tak tento 6-hodinový beh na asfalte dal zabrať najviac mojim prstom na nohách. Na druhý deň po behu bolo pľuzgierov až-až. No celkovo som myslel pred pretekom že mi to dá viac zabrať a že sa na druhý deň nebudem vedieť ani postaviť na nohy. Aj keď som síce pociťoval únavu, svaly extra neboleli. Dokonca ani vydreté stehná som nemal, čo ma zatiaľ vždy trápilo po maratónoch. A ako som si tak všímal, každý zaradil do svojho behu chvíľku kedy šiel len chôdzou či sa zastavil. Ja okrem zastávok na občerstvovačkách som behal vkuse čo ma veľmi teší. Najviac som sa obával 4. a 5. hodiny, kedy som predpokladal krízy. Nakoniec najlepšie sa mi bežalo v 1., 4. a počas 5. hodiny. V 2. a 3. hodine som mal tak trocha čudný pocit, že inokedy keď behám maratón už taký čas pomaly myslím na cieľ keďže maratón zabehnem zatiaľ za 3:34. Tu som si však uvedomoval po 3 hodinách že som len v polovici. Poctivo som si stopoval aj kolá počas behu na svojom pulzmetre, chcel som zistiť po príchode domov a stiahnutí údajov do počítača ako som na tom bol v jednotlivých kolách. Na nešťastie som pulzmeter niekde stratil a tak je aj po údajoch. A môžem kupovať nový.
Za to, že som to zvládol tak ako som to zvládol vďačím najmä svojmu pomocníkovi Dušanovi ! ( veď sa mu ešte odvďačím v lete na dovolenke v Chorvátsku ). Ešte prvé 3 hodiny som ho ľutoval že sedí na lavičke a čaká kedy prebehnem ďalšie kolo. No v posledných 3 hodinách som mu čím ďalej tým viac závidel že sedí. Pozitívne na mňa zapôsobili aj slová Petra Pavúka s ktorým som prehodil pár slov niekedy počas 5. hodiny. Keď som mu hovoril že sa čudujem kedy príde kríza, že bežím svoj 1.ultramaratón a tá zatiaľ neprišla, on mi odpovedal: teraz už nepríde !
Pretek bol kvalitne organizovaný a pekne sa o nás starali a to nielen počas behu. Jediným nedostatkom z mojho pohľadu bolo to, že na mňa zabudli počas celého preteku. Neobjavoval som sa na tabuli aj keď som skončil na 6. mieste. A tak ostalo na 6. mieste po pretekoch prázde políčko. Na druhej strane kto vie ako by to bolo dopadlo ak by som sa tam videl počas preteku, možno by som sa chcel zbytočne hnať ešte vpred.
Pozdravujem aj Pefa ( Peťa Tichého ), ktorého som konečne mohol spoznať aj osobne.
Uložte si tento článek:
mapo 27. 04. 2009 v 15:15 #
Gratuluju Adriane 1. opravdový ultramaratonský “zářez”. Držím palce, aby tě to bavilo a ať Ti to běhá dál a ještě rychlejš :-))
Štefan 27. 04. 2009 v 20:43 #
Blahopřeji! Hezký výkon.
Pefo 27. 04. 2009 v 22:02 #
Ešte raz gratulujem k ultrabežeckej premiére a peknému výkonu. Tiež som rád, že sme mali možnosť spoznať sa osobne. Aj o tom je totiž beh a takéto podujatia.Držím palce a teším sa na ďaľšie stretnutia.
Dušan Harangozó 12. 07. 2009 v 22:21 #
Ahoj. Tvoju stránku som objavil celkom náhodou. Je to pekné čítať tie zážitky bežcov aspoň takto keď je po všetkom, lebo na mieste človek nemá vôbec čas prehodiť s každým zopár slov.
To prázdne 6. miesto vyzerá hrozne, ale žiaľ prišli sme na to až po domeraní vzdialeností že nám tam chýbaš a za to sa ospravedlňujem. Na druhej strane Vlado K. (pred tebou) mi vravel že v momente ako sa objavil na tabuli sa mu začalo úplne zle bežať - niečo sa zmenilo a pohodička bola fuč. Aj ja sa pridávam ku gratuláciám k 1. ultramaratónu. Dúfam že o rok opäť.
Dušan
adrian 14. 07. 2009 v 20:14 #
Ahoj Dušan.
Ďakujem pekne ku gratulácii, no nedosiahol som celkom to čo som chcel, ale bol to môj prvý ultramaratón a tak som rád aj s tým. Je to iné ako maratón. Dúfam že mi do toho o rok nič nepríde a budem sa môcť opäť zúčastniť.