Adrian - ŠPORT

Od nového roku som po zraneniach konečne začal pravidelne s tréningom. Volím zatiaľ však pomalšie tempo, aj keď kilometrov pribúda, snažím sa viac ako predtým oddychovať. Zatiaľ za 1. týždeň = 72 km. Vždy vyvediem nejakú hlúposť a inak tomu nebolo ani dnes. Aj keď sa snažím behať po rovine, dnes som vyrazil na 13 km trať. Stúpanie 6,5 km a 6,5 km späť. Čo je horšie, napadol sneh. A tí ktorí beháte po lesných cestách po čerstvom, sypkom 25 cm snehu viete o čom píšem. Navyše tých 6,5 km je celý čas stúpanie. Čas ktorý zvyčajne mávam na obrátke je okolo 38 min - závisí od počasia a stavu trate, späť dole z kopca 6,5 km sa už skotúľam obyčajne aj pod 24 min. Dnes som mal na obrátke čas 1:09:00. 25 cm čerstvého snehu urobilo svoje, keďže som so sebou nebral vodu, neostávalo mi nič iné len ochutnať kvalitu snehu. Už dávno som nebol tak zničený ako po dnešnom tréningu. Po obrátke som dúfal že to už pôjde lepšie, ale mýlil som sa. Ešte som to nezažil a to som už bol behať viackrát v snehu, nohy mi lietali sem - tam. O pulze radšej ani nepíšem. Chcel som to zabaliť, nie preto že by som nevládal ( pri návrate som vážil o 2 kg menej, po svojom 1. maratóne som vážil len o 1 kg menej ), bál som sa o predchádzajúce zranenie aby som to neprehnal. Na druhej strane, ak by som mal zastať či vrátiť sa stále pri nejakom probléme vždy by sa nejaký našiel. Určite to nie je vždy dobré pokračovať za každých okolností ale ja to riešim proste tak, nikdy to nevzdať. To, že som to prehnal je isté, no som rád že noha vydržala. Pri ceste zo svahu som musel niekoľkokrát zastať a rukami poodlamovať namrznutý sneh z nôh. Hneď sa mi bežalo ľahšie, na jednej nohe mohla byť váha tak 1 kg namrznutého snehu, no po pár metroch som nabral záťaž späť. Celkový čas na 13 km - 2:03:00. Neviem či by to nebolo rýchlejšie chôdzou. V súčasnosti riešim úplne opačný problém ako iní bežci, ktorí sa snažia prehovárať ku tréningu v tomto ročnom období a takomto počasí ako vládne teraz. Môj momentálny cieľ po dlhšom čase bez pravidelného tréningu zavineného zranením je prehovoriť sa, aby som to nepreháňal so záťažou. Samozrejme viem, že by som mal len postupne zvyšovať záťaž po zranení, po dnešnom tréningu si dám radšej deň - dva pokoj. Nerád by som bol, keby sa mi obnovilo zranenie.

• Ohybnosť je dôležitá pohybová schopnosť, ktorá vo väčšine športov limituje kvalitu osvojenia si racionálnej športovej techniky.
• Ohybnosť je schopnosť človeka vykonávať pohyby s veľkou amplitúdou a patrí medzi najdôležitejšie pohybové schopnosti športovca.
• Táto schopnosť limituje rozsah pohybov v jednotlivých kĺboch.
• U človeka môžeme vyčleniť dve základné formy prejavy ohybnosti: 1. ohybnosť pri pasívnych pohyboch, 2. ohybnosť pri aktívnych pohyboch.
• Pasívny pohyb sa uskutočňuje ako dôsledok pôsobenia vonkajších síl.
• Aktívny pohyb sa vykonáva pôsobením svalových skupín, ktoré pôsobia v danom kĺbe.
• Aktívna ohybnosť má pre prax najväčší význam, pretože sa v značnej miere využíva pri telesných cvičeniach.
• Pasívna ohybnosť tvorí základ pre zvýšenie aktívnej ohybnosti.
• Brzdenie zo strany kostí, svalov a väzivového aparátu podmieňuje: 1. rozdiel kĺbových povrchov spojujúcich sa kostí, 2. rozmery kostných výstupkov, 3. pasívny odpor naťahovaných svalov, puzdra a väzov kĺbu. Svalové brzdenie uskutočňujú svaly, ktoré sa nachádzajú na opačnej strane ako je smer pohybu.
• Pri takých druhoch športu ako je atletika, gymnastika, plávanie, ktoré kladú zvýšené nároky na ohybnosť, sa využíva iba 80 - 90 % anatomickej ohybnosti
• Aktívny pohyb v kĺbe vykonávajú svaly sinergisti, ktorých činnosti usmerňuje CNS
• Brzdenie aktívneho pohybu zabezpečujú svaly antagonisti.
• Väzivový aparát a ostatné prvky kĺbov sa pri aktívnych pohyboch na brzdiacej činnosti nezúčastňujú.
• V priebehu života sa u človeka značne mení veľkosť kĺbových plôch, elastičnosť svalov a väzivového aparátu, hrúbka medzistavcových platničiek a pevnosť kĺbového pôzdra. Zákonite s tým sa samozrejme mení aj rozsah pohybov v kĺboch.
• V dlhodobom pláne prípravy možno rozdeliť proces rozvoja ohybnosti športovcov na tri etapy: 1. Etapa “kĺbovej gymnastiky”, 2. Etapa špeciálneho rozvoja ohybnosti, 3. Etapa uržiavania ohybnosti na dosiahnutej úrovni.
• 1. Etapa “kĺbovej gymnastiky” - úlohou tejto etapy je nielen zvýšiť celkovú úroveň rozvoja aktívnej a pasívnej ohybnosti, ale aj dostatočne upevniť samotné kĺby
• 2. Etapa špeciálneho rozvoja ohybnosti - úlohou tejto etapy je dosiahnuť maximálnu amplitúdu v tých pohyboch, ktoré napomáhajú rýchlejšiemu osvojeniu športovej techniky a tým aj rastu športových výkonov.

Čas potrebný na rozvoj pasívnej ohybnosti ( do 90 % anatomických možností ):

Kĺb              počet dní

chrbtica      50 - 60

plecný         25 - 30

lakťový       25 - 30

zápästný    20 - 25

panvový      60 - 120

kolenný       25 - 30

členkový     25 - 30

• 3. Etapa udržiavania ohybnosti na dosiahnutej úrovni - ukazovatele ohybnosti sa nedajú dlhý čas udržovať na požadovanej úrovni. Ak cvičenia ohybnosti z tréningu vynecháme, tak úroveň ohybnosti sa postupne znižuje.
• Pre rozvoj pasívnej phybnosti sa využívajú cvičenia preťahujúceho charakteru, ktoré musia spĺňať tieto požiadavky: 1, cvičenia majú byť také, aby ich bolo možné vykonávať s hraničnou amplitúdou a stavali pred športovca konkrétny cieľ - dosiahnuť predmet a pod. 2, cvičenia musia byť pre trénujúcich dostupné a primerané.

Medzi cvičenia, ktoré napomáhajú rozvoju pasívnej ohybnosti patria:

1. pasívna pohyby vykonávané s dopomocou partnera

2. pasívne pohyby vykonávané so záťažou

3. pasívne pohyby vykonávané pomocou gumovej šnúry - expandrov

4. pasívne pohyby vykonávané s využitím vlasnej sily ( napr. priťahovať trup k rebrinám a pod. )

5. pasívne pohyby vykonávané na náradí ( ako záťaž sa využíva váha vlastného tela )

6. aktívne pohyby ( rozličné švihy, predklony a pod. ) vykonávané s maximálnym rozsahom pohybov bez náčinia a s náčiním

7. statické cvičenia ( udržanie končatín v krajnej polohe 3 - 4 sek. )

• Všetky tieto cvičenia zabezpečujú prírastok ohybnosti vplyvom zlepšenia elastičnosti svalového a väzivového aparátu.
• Bezprostredne vplývajú na kĺbové púzdro, svaly, väzy - upevňujú ich a zvyšujú ich elastičnosť.
• Čím väčší je rozdiel medzi aktívnou a pasívnou ohybnosťou, tým vo väčšej miere závisí amplitúda aktívnych pohybov od sily svalov.

Zvýšenie aktívnej ohybnosti v ľubovoľnom pohybe možno dvoma cestami :

1. zvýšením úrovne pasívnej ohybnosti

2. zvýšením úrovne maximálnej sily

• Správny počet cvičení a ich dávkovanie zabezpečí nielen potrebný rozvoj ohybnosti, ale aj jej zachovanie na potrebnej úrovni.
• Každý človek má svoju individuálnu krivku zmien amplitúdy pohybov v jednotlivých kĺboch pri vykonávaní cvičení ohybnosti.
• Hlavnou zásadou pri dávkovaní cvičení ohybnosti je dosiahnuť takú amplitúdu pohybov, prekročenie ktorej sťažuje pokračovanie v danom cvičení. Cvičenie v takomto prípade treba prerušiť, aj keď vplyvom vôle možno pocit únavy v pracujúcich svaloch ešte prekonať a pokračovať v cvičení.

Dávkovanie cvičení :

Kĺb             Športovci

chrbtica     90 - 100

panvový     60 - 70

plecný        50 - 60

zápästný    30 - 35

kolenný      20 - 25

členkový    20 - 25

• Všetky pohyby sa v prvých tréningových jednotkách vykonávajú 10 - 15 krát a potom sa počet opakovaní postupne zvyšuje až do hodnôt uvedených v tabuľke.
• S dávkovaním cvičení súvisí aj trvanie intervalov oddychu. Interval oddychu medzi tréningovými jednotkami musí byť taký, aby umožnil opakovanie tej istej práce bez zníženia amplitúdy pohybov.
• Pre rozvoj aktívnej ohybnosti postačujú dve tréningové jednotky za týždeň.
• Po dvojmesačnej prestávke v tréningu sa znižuje ohybnosť o 10 - 20 %.

Dávkovanie cvičení na etape udržovania dosiahnutej úrovne ohybnosti:

Kĺb             Dávkovanie

chrbtica     40 - 50

plecný        30 - 40

lakťový      20 - 25

zápästný    20 - 25

kolenný      20 - 25

členkový    10 - 15

• Základnou metodickou podmienkou, ktorú treba rešpektovať pri rozvoji ohybnosti, je dôkladné rozcvičenie pred absolvovaním cvičení ohybností.
• Rozcvičenie musí byť tým intenzívnejšie, čím nižšia je teplota vzduchu.
• Pri rozvoji ohybnosti sa uplatňuje prevažne opakovacia metóda.

• Všeobecná telesná príprava - príprava zameraná na rozvoj vegetatívnych funkcií organizmu, pohybových schopností a foriem tela, na osvojenie širokého okruhu pohybových návykov a na formovanie takej štruktúry osobnosti, ktorá je predpokladom úspešného vykonávania rozmanitej pohybovej činnosti. Preferuje sa najmä v športovej predpríprave detí a mládeže, pretože kladne vplýva na biologický rozvoj organizmu. Je východiskom pre špeciálnu telesnú prípravu.

• Všeobecne rozvíjajúce cvičenie - prostriedok všeobecnej telesnej prípravy športovca. Rozsiahly a pestrý zásobník všeobecne rozvíjajúcich cvičení umožňuje efektívne riešiť úlohy všeobecnej telesnej prípravy: gymnastické cvičenia bez náčinia i s náčiním, cvičenie vo dvojici, na náradí, v sťažených, prípadne zľahčených podmienkach.

• Výbušný režim páce svalov - prejav maximálnej sily v minimálnom čase. V atletike sa uplatňuje najmä v skokoch a hodoch. Pre výbušný režim páce svalov je charakteristické rýchle natiahnutie svalov, ktoré predchádza pracovnej kontrakcii. Pracovný efekt podmieňuje rýchly prechod od natiahnutia k aktívnej kontrakcii svalov, čo sa označuje ako reaktívna schopnosť svalov.

• Vysoký poklus - striedavé kladenie chodidiel cez prsty nôh na päty za pomoci bežeckej práce paží ( došľap na pätu je mäkký, na vystretú nohu ). Stehno výšvihovej nohy sa dostáva do vodorovnej úrovne a paže v rozšvihu do krajných polôh. Nacvičuje sa ním intenzívny nápon odrazovej nohy, vedenie švihovej nohy v smere behu, práca paží, poloha trupu a panvy.

• Vytrvalosť - schopnosť človeka vykonávať dlhotrvajúcu pohybovú činnosť bez podstatného zníženia intenzity. Ak prebieha látková premena pri pohybovej činnosti za pomoci kyslíka, hovoríme o rovnovážnej ( aeróbnej ) vytrvalosti, ktorá je charakteristická pre behy na dlhé vzdialenosti. Ak prebieha látková premena za neprítomnosti kyslíka, ide o špeciálnu ( anaeróbnu ) vytrvalosť, ktorá je typická pre behy na krátke a stredné vzdialenosti, ale aj pre iné atletické disciplíny. Vytrvalosť rozvíja najmä srdcovo - cievny a dýchací systém, vnútorné orgány a psychické vlastnosti, ako je vôľa, húževnatosť, nepoddajnosť apod. Zvyšuje sa nepretržitým zaťažením ( dlhodobou, rovnomerne vykonávanou pohybovou činnosťou malej intenzity, resp. prerušovaným zaťažením krátkotrvajúcou, niekoľkokrát opakovanou činnosťou vyššej intenzity ). Aeróbnu čiže rovnovážnu vytrvalosť využívajú pretekári aj ako kompenzačný prostriedok po intenzívnom posilňovaní. Rovnovážna ( aeróbna ) vytrvalosť sa rozvíja v prípravnom období, špeciálna ( anaeróbna ) v predpretekovom období. Optimálny vek na začiatok rozvoja vytrvalosti je 12 - 14 r., najlepšie výkony sa dosahujú vo veku 22 - 30 r.

• Zameriavací tréning - záverečná 2 - 6 týždňová príprava na dôležité preteky. V prvej polovici sa absolvuje veľký objem tréningovej práce nižšej intenzity, v druhej sa objem postupne zmenšuje, ale intenzita stúpa. Po 1 - 2 dňoch odpočinku , 24 h pred pretekmi, sa absolvuje stimulačný tréning ( napr. primeraný objem silových cvičení strednej intenzity ).

• Záťaž - činka, spolucvičenec, vesta, opasok s olovom, manžeta, iné predmety, ktoré slúžia na zvýšenie účinnosti silových cvičení. Pri stanovovaní veľkosti záťaže sa prihliada na sledovaný cieľ, úroveň trénovanosti, pohlavie, charakter disciplíny apod.

• Záťaž malá - doplňujúca záťaž, ktorá neprevyšuje 50 % max. záťaže. Pri využití prvkov techniky ako tréningového prostriedku nemá malá záťaž prekročiť 3 - 5 % hmotnosti športovca, vtedy nenarúša štruktúru pohybov. Uplatnenie malej záťaže a veľkého počtu opakovaní vedie k rozvoju svalovej hmoty.

• Záťaž maximálna - doplňujúca záťaž ( činka ), ktorej hmotnosť sa rovná max. možnostiam športovca. Rozvíja schopnosť mobilizovať veľké množstvo motorických jednotiek.

• Záťaž nadhraničná - doplňujúca prekonávaná záťaž, ktorej hmotnosť prevyšuje doterajšie možnosti športovca. Vyžaduje max. mobilizáciu síl. V tréningu sa využíva len sporadicky, predovšetkým v závere prípravného obdobia.

• Záťaž stredná - doplňujúca záťaž ( činka, vrece apod. ), ktorých hmotnosť presahuje 50 - 65 % max. hodnoty.

• Záťaž veľká - doplňujúca záťaž ( činka ), ktorej hmotnosť dosahuje 80 - 95 % max. možnosti športovca. Uplatňuje sa najmä pri rozvoji výbušnej sily.

Najprv by som chcel popriať všetkým veľa šťastia, porozumenia, lásky, ale hlavne veľa zdravia, bežcom veľa kilometrov a aby sa každému splnili priania, ktoré si dávajú do tohto roka. Dúfam že aj ja sa už s príchodom roka 2008 zbavím zranení, ktoré má trápili ku koncu roku 2007.

So starým rokom som sa patrične rozlúčil a to v krásnom prostredí HOTELA HUNTER PSTRUŽNÉ. ( www.hotelhunter.sk ). Tu sú fotky.

 Pred hotelom

Po príchode do hotela

Naša izba, aj keď vďaka Silvestru len málo využitá

Heslo večera - čo neujde to musím zjesť ( a vypiť )

Nič nemôže lepšie padnúť ako pobyt vo wellnes

A už je tu Polnoc

A zábava

Silvester je za nami. Na Nový rok som radšej nepokúšal šťastie, dal som si ešte s behom pokoj a keďže aj vínka bolo dosť, radšej som sa poriadne vyspal a oddýchol si. Ale dnes - 2.1. som už nenechal nič na náhodu a vyrazil som na svoj prvý tohtoročný beh. Po dosť dlhom zranení a za dva posledné mesiace minimálne množstvo odbehnutých kilometrov som sa dnes zastavil až po odbehnutí 3 okruhov - 19 km. Našťastie ani koleno, ani palec nedali o sebe vedieť aj keď som nasadil na ne šokovú terapiu. Uvidím čo bude zajtra. Rád by som konečne začal už poriadne trénovať.

Tu je len príklad tratí, ktoré absolvujem najčastejšie. Pri zväčšení môžete vidieť, že v okolí Rožňavy a Drnavy je množstvo ďalších zaujímavých tratí, či už rovinaté alebo s veľkým prevýšením.

Počas pracovného týždňa absolvujem tréningové kilometre z Rožňavy.

červená - lesná cesta, pomerne veľké prevýšenie - 13 km

modrá - prevažná časť vedie po asfalte, na treťom km stúpanie, resp. klesanie do   Krasnohorského Podhradia - 15 km

zelená - 3 km vedie po asfalte, 5,3 km po poľnej ceste, náročné hlavne v letnom období, počas slnečných a horúcich dní, hlavne pri absolvovaní niekoľkých okruhoch - celkom má trať od Rožňavy 8,3 km

hnedá - začína v Rožňave modrou na ktorú nadväzuje, predtým okruh Malého Gemerského Maratónu, celá trať vedie po asfalte - 20,3 km

Počas víkendov, prázdnin a sviatkov behávam trate z Drnavy, kde výlučne behám po lesných cestách.

červená - od začiatku výrazné stúpanie až na vrchol - 5 km, celkom 10 km

modrá - jediná rovinatá trať dlhá 3,5 km, celkovo 7 km, často opakujem niekoľko kôl, podľa potreby kilometrov ( najčastejšie 3 - 5 kôl - hlavne počas dlhých víkendových behov )

hnedá - začína červenou, tam a späť celkovo 18 km, na začiatku pomerne veľké stúpanie, prechádza do miernejšieho avšak dlhšieho

zelená - začína červenou ( výrazné stúpanie ) , pokračuje prakticky po rovine, celkovo tam a späť 15 km

 Tu je ďalší príklad z môjho tréningového denníka, celková štatistika v tabuľkovej forme.

Blíži sa koniec roka, nastáva čas bilancovania, vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov v tomto roku. Ja používam tréningový denník David S. Hays, ale aj svoj vlastný tréningový denník ktorý som si vytvoril v exceli. Keďže si dávam postupné ciele, tu je príklad z môjho tréningového denníka, kde to mám v tabuľke. 

Dátum zadania cieľa           Cieľ                                                  

21.10.2006   V októbri 2006 odbehnúť 150 km - 27.10.2006 - splnené

21.10.2006   V novembri 2006 odbehnúť 120 km - 16.11.2006 - splnené

21.10.2006   V decembri 2006 odbehnúť 120 km - 11.12.2006 - splnené

24.10.2006   V roku 2007 odbehnúť priemerne 5 km/deň,celkom 1825 km za rok - 3.8.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť polmaratón - 24.3.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť maratón - 7.10.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 z 12 mesiacov aspoň 8 mesiacov odbehnúť min. 300 km - 28.10.2007 - splnené

11.3.2007   Furčiansky maratón, zúčastniť sa v štafete (polmaratón), dobehnúť do 1:40:00 - 24.3.2007 - splnené

12.10.2007   V roku 2008 odbehnúť polmaratón, čas do 1:30:00

28.10.2007   V roku 2008 odbehnúť maratón, čas do 3:30:00

V roku 2006 ešte počet kilometrov odbehnutých za mesiac nebol tak vysoký, až v roku 2007 som zvýšil počet kilometrov za mesiac na 300. Z počiatku sa dostavila únava, ale po 3 mesiacoch si už organizmus zvykol. Ďalší cieľ 5 km za mesiac, spolu za rok 1825 km som splnil už 3.8.2007. Podobne som sa chcel po prvýkrát zúčatniť na polmaratóne a maratóne.  Svoj prvý polmaratón som odbehol 24.3.2007 v čase 1:36. V tomto roku som sa zúčastnil aj na ďalšom 22.9.2007 - na Gemerskom polmaratóne s časom 1:31:31. Ďalší svoj cieľ - účasť na maratóne som absolvoval 7.10.2007 v Košiciach na MMM. Dosiahol som čas 3:34:25. Čo na premiéru beriem. Na rok 2008 mám zatiaľ cieľ, zlepšiť si čas na polmaratón, ale aj v maratóne. Keďže mám ešte momentálne zdravotné problémy ďalšie ciele si dám až po úplnom vyzdravení. Dúfam zdravotne už budem fit začiatkom budúceho roka a začnem s tréningom.

• Trénovanosť - výsledok systematickej a racionálnej športovej prípravy, komplexný prejav zdravia, funkčného stavu organizmu a úrovne telesnej, technickej i psychickej pripravenosti na dosahovanie vysokých športových výkonov v danej atletickej disciplíne. Zvyšovanie trénovanosti závisí od tréningových prostriedkov a metód, od uplatnených tréningových zaťažení a od kalendára pretekov. Neracionálne a neprimerané dávkovanie tréningových zaťažení vedie k pretrénovaniu.

• Únava - prirodzený ochranný fyziologický proces, dočasné zníženie výkonnosti v dôsledku intenzívnej a dlhotrvajúcej športovej činnosti. Prejavuje sa v zhoršení kvantitatívnych a kvalitatívnych funkcií organizmu ako dôsledok nastupujúceho útlmu nervového systému ( centrálneho aj periférneho ). Vo svaloch podporujú vznik únavy metabolity ( najmä kyselina mliečna ) a lokálne vyčerpanie energetických zásob vo svaloch. Statická práca vyvoláva únavu rýchlejšie ako dynamická. Stupeň únavy závisí od zdravotného stavu, úrovne trénovanosti, prostredia, druhu tréningovej práce, klimatických podmienok apod. Rozlišujeme únavu rozumovú, senzorickú, emocionálnu a telesnú. Podľa počtu svalov , ktoré sa na práci zúčastňujú, rozlišujeme úlohu lokálnu, regionálnu a globálnu. Únavu charakterizuje nedostatočná koordinovanosť pohybov a horšie zmyslové vnímanie, znížená reakčná schopnosť, rýchlosť a dynamika pohybov, narušená schopnosť myslenia, nenáležitá kontrola správania, zmena v mimike, dýchaní a farbe kože, bolesti vo svaloch apod.

• Uvoľnenosť - stav po vedomom znížení nadmerného svalového tonusu. Na dosiahnutie uvoľnenosti sa využívajú špeciálne uvoľňovacie cvičenia, ktoré umožňujú športovcovi riadiť pohyby a korigovať svalový tonus.

• Uzlová fáza - aktívna fáza pohybu, ktorá rozhoduje o celkovom výsledku lokomócie. Je to vždy oporová fáza, v ktorej reakcia opory a trenie umožňujú ovlyvniť posun ťažiska využitím akčných síl.

•  Vitálna kapacita pľúc - množstvo vzduchu, ktoré je človek schopný vydýchnuť ( pri max. nádychu ) po predchádzajúcom hlbokom nádychu, ukazovateľ určujúci funkčné možnosti dýchacieho systému. Zisťuje sa pomocou spirometra a uvádza sa v jednotkách objemu ( l, ml ). Na vitálnu kapacitu pľúc má vplyv pohlavie ( u mužov je vyššia ), vek, rozmery a hmotnosť tela, ako aj športová špecializácia. Hodnoty vitálnej kapacity pľúc zodpovedajúce rozmerom tela možno vytrvalostným tréningom zvýšiť o viac ako 30 %.

• Vitamín - vysokoaktívna biologická látka, ktorá vplýva na látkovú premenu, zabezpečuje výkonnosť organizmu a zvyšuje jeho odolnosť voči chorobám. Spotreba vitamínov sa u športovcov zvyšuje úmerne celkovému výdaju energie. Medzi základné vitamíny ( z celkového počtu vyše 30 ) patria: vitamíny C, A, B, PP, D, E, K.

• Vnútrosvalová koordinácia - stupeň aktívnosti a synchrónnosti motorických jednotiek danej skupiny svalov, jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o veľkosti prejavenej sily.

• Vodoliečba - využívanie vodných procedúr na odstránenie únavy, zvýšenie funkčných schopností nervovo - svalového aparátu a odstránenie následkov športových zranení ( kúpele termálne, uhličité, vírivé, perličkové, kontrastné a iné ).

• Vôľové vlastnosti - črty charakteru, ktoré sa prejavujú v tréningovej a pretekovej činnosti pri prekonávaní prekážok a ťažkostí ( vnútorných i vonkajších ). Formujú sa v priebehu života, v konkrétnej činnosti, a úzko súvisia s morálnymi vlstnosťami. Každá atletická disciplína kladie na vôľové vlastnosti osobitné požiadavky ( vzhľadom na podmienky, požiadavky a charakter činnosti). Medzi základné vôľové vlastnosti športovca patrí - cieľavedomosť, - rozhodnosť, - húževnatosť, - odvaha, - samostatnosť, - disciplinovanosť. K rozvoju vôľových vlastností významne prispieva tréningový preces ( prekonávanie prekážok, orientácia na dosiahnutie vytýčeného cieľa, vytváranie doplňujúcich ťažkostí, neočakávaných situácií a primeraného rizika, uplatnenie špeciálnych vôľových cvičení, náročnosť na zachovávanie základných zásad tréningu ) a sebavýchova. Pre rozvoj vôľových vlastností je rozhodujúci detský a dorastenecký vek.

• Vrcholový tréning - vyvrcholenie dlhodobej športovej prípravy, zložitý tréningový proces zameraný na dosiahnutie maximálnych športových výkonov a utvorenie predpokladov na úspešnú reprezentáciu. Využíva najúčinnejšie tréningové prostriedky a metódy, veľké až nadhraničné tréningové zaťaženia, motivácia sa jednoznačne orientuje na dosiahnutie vrcholnej výkonnosti. Prísne sa rešpektuje individuálny prístup ku každému športovcovi.

• Tréningové zaťaženie - hlavná kategória športového tréningu, umele vytvorený a regulovaný podnet, ktorý vyvoláva v organizme požadované funkčné a morfologické zmeny. Označuje pohybovú činnosť, ktorou pôsobí na rozvoj telesných, psychických, a intelektuálnych predpokladov s cieľovým zameraním na max. športový výkon. Pri hodnotení tréningového zaťaženia sa vychádza z ukazovateľov, ktoré odzrkadľujú jeho vonkajšiu a vnútornú stránku: prvé predstavujú kvantitatívnu stránku vykonávanej tréningovej práce a posudzujú sa podľa vonkajších parametrov ( trvanie, počet opakovaní, rýchlosť a tempo pohybov, hmotnosť záťaže apod. ), druhé vyjadrujú stupeň mobilizácie funkčných možností organizmu športovca a charakterizuje ich veľkosť fyziologických, biochemických a iných zmien vo funkčnom stave organizmu ( zvýšenie pulzu a objemu pľúcnej ventilácie, príjem kyslíka, pulzový a minútový objem kyseliny mliečnej v krvi apod. ). Tieto ukazovatele sú dôležité pri hodnotení a zámernej regulácii tréningových zaťažení ( pritom treba prihliadať na koordinačnú zložitosť a psychickú náročnosť vykonávanej činnosti ). Tréningové zaťaženie charakterizuje objem, intenzita, koordinačná zložitosť a psychická náročnosť. Pri klasifikácii tréningového zaťaženia je určujúca jeho špecializovanosť ( špecifické a nešpecifické tréningové zaťaženie), zameranosť ( aeróbne, zmiešané, anaeróbno - glykolitické, anaeróbno - alaktátne tréningové zaťaženie ), koordinačná zložitosť ( vysoká, stredná, malá ) a veľkosť ( malé, stredné, veľké čiže maximálne a nadhraničné tréningové zaťaženie ). Uvedené znaky umožňujú posúdiť kvalitatívnu stránku vplyvu tréningového zaťaženia na organizmus športovca. Prvé dva ( špecializovanosť a zameranosť ) vieme určiť pomerne jednoznačne, no koordinačná zložitosť a veľkosť tréningového zaťaženia si v súčasnosti vyžaduje hlbšie preskúmanie a upresnenie. Efektívnosť tréningového zaťaženia závisí od viacerých vonkajších a vnútorných okolností - od úrovne telesného rozvoja, pripravenosti, vekových, pohlavných a individuálnych osobitostí, ako aj od stavu organizmu, ktorý naopak závisí od denného poriadku, pracovnej činnosti, hygienických, meteorologických a geografických podmienok. Okrem toho určujú efektívnosť tréningového zaťaženia psychické faktory, ako napríklad vzťah športovca k trénerovi a ostatným členom tréningovej skupiny, k divákom a podobne. Pri stanovení na všetky uvedené skutočnosti, na energetický výdaj organizmu, únavu a oddych. K pozitívnym zmenám v organizme dochádza iba pri uplatnení optimálneho tréningového zaťaženia, ktoré je v súlade s momentálnymi možnosťami športovca. Nedostatočné tréningové zaťaženie nevyvoláva v organizme požadované zmeny, nadmerné tréningové zaťaženie zas vedie k zápornej zmene - pretrénovaniu ( zníženie funkčných možností organizmu ).

• Tréningové zaťaženie malé - tréningová práca malého objemu a intenzity, ktorá nevyvoláva v organizme výrazné zmeny. Uplatňuje sa pri osvojovaní pohybových zručností a návykov športovej techniky a taktiky, ako aj pri zabezpečovaní aktívneho priebehu zotavovacích procesov ( oddych aktívny ). Športovec nepociťuje únavu, nedochádza k zníženiu výkonnosti a narušeniu pohybovej koordinácie.

• Trénigové zaťaženie stredné - tréningová práca, ktorej objemom ani intenzitou nevyvoláva zjavnú únavu. Po strednom tréningovom zaťažení sa výkonnosť podstatne neznižuje a nenarúša sa koordinácia pohybov. Prvými príznakmi únavy po strednom tréningovom zaťažení je výraznejšie sčervenanie pokožky, zvýšená frekvencia dýchania, potenie apod. Trénigové zaťaženie tohto druhu sa využíva na udržanie dosiahnutej úrovne pohybových schopností, respektíve zdokonaľovanie technických a taktických návykov.

• Tréningové zaťaženie veľké - tréningová práca, ktorej objem, intenzita, zložitosť a psychická náročnosť kladie na organizmus športovca požiadavky na hranici jeho možností. Využíva sa v prípravnom období na spevnenie funkčných možností, rozvoj pohybových schopností a upevnenie pohybových návykov. Vyvoláva - superkompenzáciu, pričom dochádza k dočasnému zníženiu výkonnosti, narúša sa koordinácia pohybov, dýchanie sa stáva povrchným, športovec sa nadmerne potí, vo svaloch sa vyskytujú bolesti. Do týždňového tréningového cyklu sa veľké tréningové zaťaženie zaraďuje maximálne dvakrát. Obnova výkonnosti po veľkom tréningovom zaťažení si vyžaduje 3 - 5 dní.

• Tréningový cyklus - séria na seba nadväzujúcich tréningových jednotiek, v ktorých sa riešia úlohy športovej prípravy, cyklicky sa opakujúci časový úsek, v ktorom pôsobí tréningové zaťaženie na organizmus športovca, pričom sa rešpektuje cyklický priebeh väčšiny životných funkcií. Efekt tréningového cyklu závisí od kontinuity vhodných tréningových zaťažení rozličného charakteru, objemu a intenzity, intervalov odpočinku a ich náplne. Podľa dĺžky trvania rozlišujeme - mikrocyklus, - mezocyklus, - makrocyklus.

• Tréningový denník atléta - zápisky športovca, ktorý si denníkovou formou vedie evidenciu a vyhodnocovanie športovej prípravy. Zvyčajne je rozpracovaný na jeden rok a obsahuje: rozdelenie ( periodizáciu ) ročného tréningového cyklu na jednotlivé obdobia: rámcový plán celoročnej prípravy s plánovaním počtu tréningových dní, jednotiek, ako aj objemu zaťaženia v hlavných ukazovateľoch, dokumentáciou každej tréningovej jednotky, záznamy o zdravotnom stave a výsledkoch lekársko - pedagogického sledovania, úlohy pre sebavýchovu, výsledky kontrolných testov trénovanosti, tabuľky so súčtami objemu tréningového zaťaženia v danom týždni, cykle, roku, prehľad výsledkov na pretekoch a i. Systematické vedenie tréningového denníka atléta umožňuje priebežne i celkovo hodnotiť športový vývoj pretekára a racionálne riadiť jeho výkonnostný rast.

• Tréningový efekt - zmeny v organizme športovca, ktoré sú výsledkom vplyvu tréningovej činnosti. Závisí od východiskového stavu organizmu športovca, absahu tréningových jednotiek, uplatnených tréningových prostriedkov a metód, dĺžky intervalov medzi tréningovými jednotkami a od správnej životosprávy. Rozoznávame - okamžitý tréningový efekt, - oneskorený tréningový efekt atléta - kumulatívny tréningový efekt.

• Tréningový plán - dokument obsahujúci vytýčenie cieľa a úloh športovej prípravy, výber tréningových prostriedkov a metód na určité časové obdobie, v ktorom sa má zvýšiť športová výkonnosť, resp. dosiahnuť plánovaný športový výkon. Okrem toho sa v ňom orientačne stanovuje veľkosť tréningových zaťažení ( počet tréningových jednotiek, počet pretekov, objem a intenzita zaťaženia v rozhodujúcich tréningových ukazovateľoch ) a spôsob priebežnej kontroly. Základ tréningového plánu tvorí dôkladná analýza predchádzajúcej prípravy a dosiahnutej úrovne trénovanosti športovca s prihliadnutím na časové možnosti a tréningové podmienky. Vypracúva ho tréner spolu so športovcom. Rozlišujeme perspektívny tréningový plán ( plán dlhodobej športovej prípravy, tzv. olymp. cyklus ), ročný tréningový plán a operatívny tréningový plán na určité obdobie, cyklus, tréningovú jednotku apod. Okrem toho sa tréningový plán delí na kolektívny ( pre tréningovú skupinu ) a individuálny ( pre jednotlivca, spravidla vrcholového športovca ).

• Tréningový podnet - dávkovaná pohybová činnosť zabezpečujúca dosiahnutie tréningového efektu. Vedie k rozvoju, upevneniu a zachovaniu trénovanosti.

• Tréningový prostriedok - pohybová činnosť, ktorej poslaním je pôsobiť na organizmus športovca s cieľom vyvolať adaptačné zmeny vedúce k zvýšeniu jeho športovej výkonnosti. Vo vzťahu k športovému výkonu rozlišujeme všeobecné tréningové prostriedky, špeciálne tréningové prostriedky a vlastnú atletickú disciplínu, podľa zamerania tréningového prostriedku telesnej, technickej, taktickej a psychologickej prípravy, prostriedky aktívneho odpočinku, regenerácie a kompenzačné prostriedky, podľa charakteru tréningového prostriedku rozvoja sily, vytrvalosti, rýchlosti, ohybnosti, koordinačných schopností apod. Výber tréningových prostriedkov sa uskutočňuje v súlade s cieľom a úlohami športovej prípravy, podľa pohlavia, veku, úrovne trénovanosti, etapy obdobia prípravy.

Dnes som pridal ďalších 10 kilometrov na skúšku či je všetko už v poriadku a vybral som si dosť náročný terén. Na začiatku behu nebolo počasie najlepšie aj keď bola teplota -7 °C problém mi to vôbec nerobí. Takto to vyzeralo na začiatku behu z Drnavy ( 382 m.n.m.).

Rozhodol som sa vybehnúť si pár kilometrov za lepším slnečným počasím do hôr. Po 5 kilometroch a ani nie pol hodine behu do kopca aj keď vcelku po prijateľnom teréne na toto ročné obdobie. No od zlomeniny palca na nohe ubehlo len 12 dní, ale bol som zvedavý ako to zvládne to koleno či už pri ceste hore, či späť pri behu z kopca. Po piatich kilometroch behu do kopca to vyzeralo takto.

( 746 m.n.m.)

Nebyť zranení, určite by som pokračoval v behu v slnečnom počasí a pridal ešte pár kilometrov. Behám v okolí Rožňavy, ale častejšie v okolí Drnavy, kde je kopcovitý terén, je tu množstvo lesných ciest z ktorých si vyberám či už rovinaté, alebo trať počas ktorej aj hodinu môžem behať do kopca.

Konečne po pár týždňoch liečenia zranení, jak zlomeniny palca, tak kolena som vyrazil na pár km. Aj keď som musel dávať hrozný pozor na každú nerovnosť, od zlomeniny palca na nohe prešlo len 11 dní, beh som si vcelku vychutnal. Na palci mám ešte stále fixačnú náplasť ale palec už pri chodení, ani behu nebolí. Viem, mal som šetriť nohu 3 týždne, ale nebol by som to ja aby som to neporušil. Chuť po behu bola väčšia. Aj keď to bolo “turistickým tempom”, som vcelku spokojný. Viac sa obávam toho kolena, nevidí sa mi to celkom. Ale čo už, viac ako mesiac som si dal voľno, do konca roka sa budem snažiť dostať do tempa a od budúceho roka navyšovať postupne objem kilometrov.  Nikdy som predtým nemal žiadne zdravotné problémy pre ktoré by som musel tréning prerušiť a teraz to bol mesiac. Aj keď pár km som sa snažil odbehnúť počas toho mesiaca, ale skôr to bolo trápenie než tréning. Odzrkadlilo sa to aj na dnešnom behu, keď som svoju trať odbehol v čase skoro 6 min/km a pulz bol o 10 vyšší na tempo ako by som to odbehol predtým. Takže dúfam od zajtra sa to bude zlepšovať a dúfam hlavne to bude bez zranení.

• Taktická príprava - zložka športového tréningu zameraná na získanie teoretických poznatkov z oblasti taktiky, na ich praktické osvojenie a cieľavedomé využitie. Zakladá sa na schopnosti rýchlo a správne hodnotiť danú situáciu, uvedomelo a samostatne prijímať optimálne rozhodnutia a realizovať ich v podmienkach športového boja. Hrá významnú úlohu vo všetkých atletických disciplínach, ale najmä v behu na stredné a dlhé vzdialenosti. Taktická príprava úzko súvisí s ostatnými zložkami športového tréningu. Zahŕňa vypracovanie najefektívnejšieho spôsobu a postupu vedenia boja, prípravu tréningových plánov, rozličných taktických variantov. V taktickej príprave sa uplatňuje štúdium literatúry, prednášky, besedy, pozorovanie a praktická taktická činnosť. Rozlišujeme všeobecnú taktickú prípravu ( proces zameraný na osvojenie vedomostí a taktických návykov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie úspechu v danom športe ) a špeciálnu taktickú prípravu ( proces zameraná na osvojenie vedomostí a taktických návykov potrebných na dosiahnutie úspechu v konkrétnych pretekoch).

• Technická príprava - zložka športového tréningu zameraná na osvojenie a stále zdokonaľovanie športovej techniky, dlhodobý proces prispôsobovania techniky individuálnym osobitostiam športovca, úrovni jeho telesnej a psychickej pripravenosti. Cieľom technickej prípravy je dosiahnuť úroveň technického majstrovstva, ktoré umožňuje športovcovi vykonávať jednotlivé pohyby a činnosti veľmi ekonomicky a efektívne. V technickej príprave sa využívajú rozličné zariadenia a metódy, ktoré zvyšujú jej efektívnosť.

• Telesná príprava - zložka tréningu zameraná na zvýšenie funkčných možností organizmu, na upevnenie jednotlivých orgánov, resp. systémov a na rozvoj pohybových schopností ( sily, rýchlosti, vytrvalosti, ohybnosti ) a koordinačných schopností. Rozlišujeme - všeobecnú telesnú prípravu a - špeciálnu telesnú prípravu. V prvých etapách dlhodobej športovej prípravy prevažuje všeobecná telesná príprava, ktorá najlepšie podporuje biologický rozvoj organizmu. Neskôr sa postupne zvyšuje podiel špeciálnej telesnej prípravy. Aj v ročnom tréningovom cykle prevažuje spočiatku všeobecná telesná príprava, no postupne sa dostáva do popredia špeciálna telesná príprava, zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne špeciálnych pohybových schopností, ktoré sú v danej atletickej disciplíne rozhodujúce pre dosahovanie vysokých športových výkonov. V telesnej príprave sa využíva široký okruh prostriedkov, ktoré sa vykonávajú bez náčinia i s náčiním, s doplňujúcou záťažou, s využitím náradia, prípadne špeciálnych zariadení, trenažérov apod. Na zisťovanie úrovne telesnej pripravenosti sa využívajú rozličné testy a funkčné skúšky špecifické pre jednotlivé atletické disciplíny.

• Telesná pripravenosť - výsledok telesnej prípravy, úroveň pohybových schopností, nadobudnutých pohybových návykov a zručností nevyhnutných na úspešné vykonávanie danej činnosti. Zisťuje sa pomocou špeciálnych funkčných skúšok, testov a kontrolných cvičení.

• Telesný rozvoj - zákonitý proces zmien prirodzených morfologických a funkčných vlastností organizmu v priebehu života. Charakterizuje ho nepretržitosť a nerovnomernosť. Najintenzívnejšie prebieha do 17. - 18. r., keď sa končí biologický rozvoj organizmu a nastáva obdobie relatívnej morfologicko - funkčnej stabilizácie. Výsledkom telesného rozvoja sú vonkajšie formy a rozmery tela, ktoré možno merať metódami antropometrie, biofotometrie apod. Za základné znaky telesného rozvoja pokladáme telesnú hmotnosť a výšku, aktívnu a pasívnu hmotu, vonkajšie formy jednotlivých segmentov tela. Jednotlivé atletické disciplíny kladú na úroveň telesného rozvoja osobitné požiadavky, ktoré sa rešpektujú pri výbere talentovaných športovcov.

• Teoretická príprava - zložka športového tréningu zameraná na získanie potrebných teoretických poznatkov. Teoretické poznatky utvárajú predpoklady uvedomelého prístupu športovca k športovej príprave, tvoria základ športovej prípravy a jej zdokonaľovania. Preto je potrebné, aby sa s telesným rozvojom, zvyšovaním psychickej i taktickej pripravenosti zvyšovala aj úroveň špeciálnych teoretických poznatkov, a to nielen z oblasti teórie telesnej kultúry či športového tréningu, ale aj z oblasti spoločenských a biologických vied, čo má význam najmä pri neskoršom prechode športovca na trénerskú prácu. Na teoretickú prípravu sa kladie dôraz predovšetkým v prechodnom období.

• Tréningová forma - zámerné usporiadanie pohybových prostriedkov a voľba prostredia vhodného na tréning s cieľom vzbudiť kladné pocity umožňujúce prekonávať prekážky či negatívne pocity, ktoré vyplývajú zo zvýšeného zaťaženia, telesnej alebo psychickej únavy. Kladné pocity môže vyvolať zmena štruktúry pohybu, prostredia, prípadne hrovo či súťaživo motivovaná pohybová činnosť. Na každú tréningovú formu úzko vplýva prostredie a vonkajšie usporiadanie pohybovej činnosti. V atletickom tréningu sa uplatňuje fartleková tréningová forma ( hra s rýchlosťou behu, prípadne inej činnosti ), kruhová tréningová forma ( rozlične usporiadaná pohybová činnosť na kruhovej dráhe s jednotlivými stanovištiami ), neprerušovaná vytrvalostná tréningová forma ( beh alebo chôdza ), resp. prerušovaná - intervalová tréningová forma, pričom sa zdôrazňuje poznatok, že pocit únavy možno oddialiť kladnými pocitmi, motivovanými vybranými formami pohybovej činnosti alebo pôsobením prostredia.

• Tréningová jednotka - základný prvok periodizácie športového tréningu. Zameranosť, veľkosť tréningového podnetu a dĺžka tréningovej jednotky sa prispôsobujú úlohám - športovej prípravy.

• Tréningová metóda - racionálny postup usporiadania pedagogických a pohybových podnetov zameraný na postupné dosahovanie cieľov a plnenie úloh tréningu. Vychádza z poznatkov o priebehu učenia, z poznatkov o formovaní vlastností osobnosti, o zvyšovaní funkčnej činnosti organizmu a o možnosti organických zmien. Pre tréningovú metódu je charakterisctické striedanie podnetu rozličnej náročnosti na pohybovú štruktúru a na psychiku športovca s rozličným druhom odpočinku. Jednotlivé tréningové metódy pozostávajú z metódy výcviku, z metódy rozvoja pohybových schopností, z metódy výchovy, resp. z metód pôsobiacich na zmenu psychických vlastností a sú neoddeliteľne spojené s pohybovými prostriedkami špecifickými pre príslušnú atletickú disciplínu. Racionálny postup striedania zaťaženia a odpočinku s formou usporiadania pohybových prostriedkov je charakteristický pre určitý typ tréningu. Metódy tréningu sa rozlišujú podľa toho, či neprerušovaná alebo prerušovaná pohybová činnosť vyvoláva zmenu zaťaženia zmenou objemu, intenzity, resp. zložitosti pohybových podnetov.

• Tréningové obdobie - časť - makrocyklu. Má špecifický cieľ a úlohy, preto sa v ňom uplatňujú špecifické prostriedky, formy a metódy prípravy, osobitné tréningové zaťaženia apod. Ročný cyklus ( makrocyklus ) delíme na - prípravné obdobie, - pretekové obdobie a - prechodné obdobie.

• Stimulačný tréning - pohybová činnosť zameraná na zvýšenie nervovo-svalového tonusu. Zaraďuje sa 24 h pred pretekmi a pozostáva z primeraného objemu silových cvičení s činkou strednej intenzity ( napr. 2500 - 3000 navzpieraných kg, priemerná hmotnosť činky do 60 % max. možností ).

• Superkompenzácia - fáza zvýšenej výkonnosti, súčasť adaptácie organizmu v čase odpočinku ( po tréningovom zaťažení ), kt. tvorí súčasť prípravy na nasledujúce zaťaženie. Ak sa tréningové zaťaženie pravidelne opakuje tak, že sa absolvuje vo fáze superkompenzácie, výkonnosť organizmu sa postupne zvyšuje. Veľkosť a trvanie superkompenzácie závisí predovšetkým od charakteru a veľkosti tréningového zaťaženia. V súčasnosti ešte nemožno jednoznačne presne určiť fázu superkompenzácie, pretože obnova výkonnosti jednotlivých orgánov a systémov organizmu po zaťažení prebieha heterochronne a závisí aj od charakteru tréningovej práce ( napr. po veľkom tréningovom zaťažení silového charakteru nastupuje fáza superkompenzácie až po 4 - 5 dňoch ).

• Svalové vlákno - základná stavebná jednotka svalu, bunka cylindrického tvaru obalená jemnou, elastickou blanou ( sarkolemnou ), vnútro tvorí bunková hmota ( sarkoplazma ), ktorá obsahuje mnoho jemných vláknitých kontraktílnych útvarov ( myofibríl ) a niekoľko jadier. Svalové vlákno charakterizuje vzrušivosť, vodivosť a kontraktilita, t.j. schopnosť sťahovať sa, meniť napätie pod vplyvom nervových impulzov. Vlákna sa spájajú do snopčekov, snopcov, svalových buniek a tvoria sval. Rozlišujeme červené a biele svalové vlákna: biele sú vhodnejšie na rýchlostnú, červené na vytrvalostnú prácu. Ich podiel vo svale je geneticky značne podmienený.

• Svalový tonus - stály stupeň mimovoľného napätia svalov. Zabezpečuje automaticky, bez aktívnej účasti vedomia, zachovanie viacerých polôh tela ( vzpriamená poloha trupu, hlavy apod. ) a udržuje stálu pripravenosť svalov na aktívnu činnosť. Pri aktívnej svalovej práci sa svalový tonus zvyšuje.

• Syntetická metóda - metodický postup, pri ktorom sa k základnej štruktúre pohybu postupne pridávajú ďalšie pohybové prvky, kým sa nezvládne pohybový celok ( technika disciplíny ). Uplatňuje sa najmä pri počiatočnom výcviku acyklických disciplín a tých disciplín, ktoré sú kombináciou cyklických a acyklických pohybov.

• Športová príprava - dlhodobý systém prípravy zameraný na formovanie osobnosti, osvojenie zručností a schopností podmieňujúcich atletickú výkonnosť. Pozostáva zo systému tréningovej prípravy a mimotréningovej prípravy.

• Športová psychológia - odvetvie psychológie zamerané na skúmanie vplyvu športovej činnosti na psychiku človeka, ako aj vplyvu psychiky na priebeh a efektívnosť športovej činnosti. Okrem diagnostiky poskytuje športová psychológia poznatky o metódach, vekových osobitostiach a dynamike rozvoja jednotlivých faktorov štruktúry osobnosti športovca.

• Športový tréning - dlhodobý pedagogický proces zameraný na formovanie osobnosti športovca a dosahovanie optimálnych športových výkonov vo vybranej atletickej disciplíne. Všeobecný výchovný a špeciálny športový cieľ sa dosahuje plnením úloh športového tréningu a úloh vytýčených v atletike. Formuje požadované vlasnosti osobnosti ( zameranie, charakter, temperament, jednotlivé pohybové schopnosti ), umožňuje osvojiť si racionálnu techniku danej atletickej disciplíny, rozvíjať pohybové schopnosti, získať poznatky a schopnosti nevyhnutné na úspešné súťaženie a správnu prípravu na súťaž. Úlohy športového tréningu sa realizujú v jednotlivých jeho zložkách, ktoré sú: výchova osobnosti, intelektuálna, technická a taktická príprava, pohybová príprava zameraná na rozvoj všeobecných a špeciálnych koordinačných schopností, telesná príprava zameraná na rozvoj sily, rýchlosti a ohybnosti, ako aj všeobecnej, ale najmä špeciálnej vytrvalosti. Priebeh a fungovanie športového tréningu ako otvoreného systému zabezpečujú jeho komponenty - tréner, atlét, projekt a tréningové podmienky - ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa ovplyvňujú, riadiacim komponentom je tréner. Úspešný priebeh športového tréningu predpokladá spoluúčasť atléta na riadení a kontrole tréningového procesu. Dlhodobý, viacročný športový tréning sa člení na ročný tréning, tréning v jednotlivých obdobiach a na týždňový cyklus. Pri riadení športového tréningu sa uplatňujú vedecké poznatky z príbuzných vedných disciplín, z teórie športového tréningu a zovšeobecnené poznatky z tréningovej praxe.

• Športový výkon - aktuálny prejav špecializovanej športovej výkonnosti, ktorej obsahom je uvedomená pohybová činnosť zameraná na riešenie úlohy vymedzenej športovými pravidlami, prvý cieľ a rozhodujúce kritérium efektívnosti športovej prípravy, prejav celej osobnosti športovca. V atletike sa športový výkon vyjadruje objektívnymi dĺžkovými a časovými jednotkami.

• Štruktúra športového výkonu - súbor faktorov a vzťahy medzi nimi, ktoré určujú výkonnosť v danej atletickej disciplíne. Vyznačuje sa veľkou dynamickosťou. V atletických disciplínach možno vyčleniť 4 základné okruhy faktorov: 1. somatické predpoklady, 2. motorické, 3. koordinačné predpoklady a športová technika, 4. osobnostné predpoklady. Z pedagogického hľadiska je dôležité poznať genetickú podmienenosť a vývojovú dynamiku jednotlivých faktorov, rozsah zmien, kt. možno dosiahnuť systematickým tréningom, najúčinnejšie prostriedky, metódy a formy rozvoja jednotlivých faktorov, ako aj najvhodnejšie. tzv. senzitívne etapy, keď organizmus najcitlivejšie reaguje na pôsobenie špecifického tréningového podnetu, a preto možno dosiahnuť najvýznamnejšie zmeny.

• Sila absolútna - maximum sily, ktorú môže človek prejaviť v statickom alebo dynamickom režime ( bez ohľadu na hmotnosť vlastného tela ). V disciplíne, kde je rozhodujúca sila ( vrh guľou, hod kladivom ), úsilie smeruje k zvýšeniu sily zväčšením svalovej hmoty. Ukazovateľom absolútnej sily môže byť napríklad výkon v drepe s činkou, nadhod činky, ako aj maximálne úsilie pri izometrickom cvičení.

• Sila dynamická - schopnosť prejaviť silu pri izotonickej kontrakcii svalov v max. počte opakovaní. Meria sa počtom opakovaní pri prekonávaní hmotnosti vlastného tela ( zhyby, kľuky, drepy ap. ), prípadne sa zohľadňuje počet opakovaní cvičenia, v ktorom sa prekonáva hmotnosť alebo odpor submaximálnej hodnoty. Úroveň dynamickej sily ovplyvňujú motivačné a vôľové činitele. V štruktúre silových schopností pozitívne koreluje so silovou vytrvalosťou.

• Sila relatívna - vzťah absolútnej sily športovca ( hmotnosť vzopretej činky ) k hmotnosti jeho tela. Má rozhodujúci význam v bežeckých a skokanských disciplínach. Stanovenie ukazovateľa relatívnej sily umožňuje objektívne porovnať úroveň silovej pripravenosti jednotlivých športov.

• Sila statická - schopnosť človeka vyvinúť maximálnu silu pri izometrickej kontrakcii svalov ( dĺžka svalov sa nemení, zvyšuje sa iba napätie svalu, to znamená, že efektom nie je pohyb, ale udržanie určitého odporu ). Hodnota statickej sily sa zisťuje dynamometrom. Rozvíja sa izometrickou posilňovacou metódou.

• Sila špeciálna - pohybová schopnosť ( prejavujúca sa najmä v štruktúre športovej techniky ), ktorá výrazne ovplyvňuje úroveň športového výkonu. Rozvíja sa špeciálnym cvičením, ktoré umožňuje jej rast v zhode s kinematickou a dynamickou štruktúrou športovej techniky. Táto zhoda sa môže týkať buď celého pohybu, alebo jeho jednotlivých fáz a prvkov.

• Sila ustupujúca - sila, ktorú je športovec schopný vyvinúť v ustupujúcom režime práce svalov ( napr. pomalý prechod do drepu s činkou na pleciach, zoskok z vyvýšeného miesta apod. ). V atletike sa uplatnením ustupujúcej sily vytvárajú spravidla priaznivé podmienky na prejav prekonávajúcej sily.

• Sila všeobecná - schopnosť človeka prekonávať vonkajší odpor svalovým úsilím. Určujúcimi faktormi všeobecnej sily sú: fyziologický prierez svalu, počet zapojených motorických jednotiek do pohybu, časové a priestorové usporiadanie napätia a uvoľnenia činných svalových jednotiek, ktoré sa zapájajú do pohybu a kt. zodpovedajú dynamickej štruktúre pohybu. Súvisí s ostatnými pohybovými schopnosťami. Všeobecnú silu rozdeľujeme podľa spôsobu prekonávania odporu na statickú, dynamickú ( ktorá sa ďalej člení na vytrvalostnú a výbušnú ) a kombinovanú. Vo vzťahu k športovému výkonu rozoznávame silu absolútnu, nezávislú od hmotnosti atléta ( vrhačské disciplíny ), a relatívnu, prejavujúcu sa v atletických disciplínach, ktorou sa prekonáva hmotnosť vlastného tela ( skoky ). Cieľavedomou športovou prípravou sa môže úroveň všeobecnej sily výrazne zvýšiť a udržať do vysokého veku.

• Somatické predpoklady - telesné danosti umožňujúce dosiahnuť vysokú výkonnosť v tej-ktorej atletickej disciplíne. Ovplyvňujú prejav pohybových schopností, adaptáciu na zmeny vonkajšieho prostredia, obnovu výkonnosti po zaťažení, osvojenie racionálnej športovej techniky, celkovú výkonnosť organizmu. Každá atletická disciplína vyžaduje určité somatické predpoklady ( napr. v skoku do výšky je vhodná dostatočná výška tela a relatívne nízka hmotnosť, dolné končatiny dlhšie ako trup a predkolenie dlhšie ako stehno, zatiaľ čo v šprinte naopak - dlhšie stehno ako prodkolenie ). Medzi základné somatické predpoklady, ktoré nemožno tréningom výraznejšie ovplyvniť, patrí predovšetkým telesná výška, hmotnosť a telesné proporcie. Komplexne ich vyjadruje - somatotyp. Požadované somatické predpoklady ešte nie sú zárukou vysokej výkonnosti, no predstavujú jej priaznivý predpoklad, mali by však byť v súlade s biodynamickými zákonitosťami štruktúry pohybov danej atletickej disciplíny. Poznanie somatických osobitostí športovcov vysokej výkonnosti umožňuje vytvoriť somatický profil športovca zodpovedajúcej špecializácie, ktorá ovplyvňuje výber a individualizáciu športovej prípravy.

• Somatotyp - vyjadrenie rozmerov a zloženia ľudského tela tromi číslami: prvé označuje endomorfiu ( tučnota, množstvo podkožného tuku ), druhé mezomorfiu ( stupeň úrovne svalstva a kostry ), tretie ektomorfiu ( štíhlosť, relatívna dĺžka končatín). Nízke číslo ( najnižšie je 0,5 ) znamená minimálnu prítomnosť príslušného znaku, vysoké ( 7 a viac ) označuje maximálnu prítomnosť znaku daného komponentu. Každé číslo sa ráta osobitne. Takto definoval somatotyp a opísal metódu jeho určenia W. H. Sheldon. V súčasnosti sa používa objektivizovaná Sheldonova metóda - podľa Heathovej - Cartera: somatotyp je doplnený údajom o telesnej výške a nazýva sa antropometrický somatotyp. Podľa tejto metódy možno každého jednotlivca zaradiť do určitej typologickej kategórie ( umiestnenie somatotypu je znázornené v somatografe ). Vysoká športová výkonnosť je podmienená okrem iného určitým somatotypom. Vrcholné výkony v príslušnom športe môže podávať spravidla len taký jednotlivec, ktorý nevybočuje z priemeru. Ukazuje sa, že vyšší stupeň mezomorfného komponentu je vo väčšine športov rozhodujúcim predpokladom dosiahnutia vysokej výkonnosti. Vyššia hodnota endomorfného komponentu ( najmä nad 4 ) má na výkonnosť nagatívny vplyv.

• Spirometria - metóda zisťovania vitálnej kapacity pľúc pomocou špeciálneho prístroja, spirometra.

• Rýchlosť tempová - rýchlosť behu na zvolenom úseku zodpovedajúca behu na vzdialenosť o jeden stupeň kratšiu. Závisí od rozvoja rýchlostnej úrovne bežca. Pri rozvoji tempovej rýchlosti organizmus získava schopnosť pracovať v krajných hodnotách - kyslíkového dlhu.

• Rytmus behu - určený časový a dĺžkový pomer medzi pohybom ťažiska v oporovej fáze, vo fáze letu a v ďalších polohách cyklu bežeckého dvojkroku, pri striedaní aktívnej a pasívnej fázy. Odráža obsahovú stránku techniky behu. Zmeny v štruktúre bežeckého pohybu, ktoré sa javia ako neuvoľnené. málo plynulé. môže spôsobiť nerovnomerný rozvoj dolných končatín ( prejavujúci sa napr. v nerovnakom odraze pravou a ľavou nohou, v dĺžke kroku, v nerovnakej uvoľnenosti šliach kĺbov ), veľké úsilie pri max. pohybovej intenzite ap.

• Rytmus pohybu - striedanie pohybov v čase a priestore so zdôraznením určitých momentov. Rytmickú štruktúru pohybu charakterizuje jednota priestorovo - časových a dynamických parametrov. Rytmus sa prejavuje vo všetkých pohyboch človeka. Správny a účelný rytmus pohybu napomáha dosiahnutie vysokých výkonov, nesprávny a neúčelný výkonnosť znižuje.

• Senzorická schopnosť - schopnosť zmyslového orgánu umožňujúca pociťovať a vnímať podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Zmyslové orgány podmieňujú poznávacie procesy, ktoré sú predpokladom správneho riadenia reakcií a pohybov. V športovej činnosti hrajú významnú úlohu.

• Schopnosť kinesteticko - diferenciačná - koordinačná schopnosť umožňujúca riadiť pohyby v čase, priestore a dynamike, a tým dosiahnuť vysokú presnosť, jemnú súhru jednotlivých pohybových fáz, ako aj pohybových činností vcelku. Vyžaduje vedomé zosúladenie uvedených parametrov s pohybovou predstavou. Medzi špecifické prejavy kinesteticko - difereniačnej schopnosti patrí ” pocit pohybu “, ” pocit tempa “, ” pocit náčinia “, ” pocit latky ” apod.

• Schopnosť koordinačná - komplexný, relatívne samostatný predpoklad výkonovej regulácie pohybových činností, ktoré sa utvárajú a rozvíjajú v pohybových činnostiach na základe dominantných, zdedených neurofyziologických funkčných mechanizmov. Možno ju rozvíjať tréningom. Prejavuje sa rozličným stupňom zvládnutia pohybových činností, rýchlosťou a presnosťou osvojenia nových činností a zručností, prispôsobovaním osvojených pohybových programov meniacim sa podmienkam, adekvátnym uplatňovaním zručností, stupňom využitia pohybových schopností, ekonomickým využívaním energetického potenciálu, účelným a estetickým pohybom. Medzi najdôležitejšie koordinačné schopnosti patrí - reakčná, rovnováhová, rytmická, orientačná, kinesteticko - diferenciačná. Každý druh športu kladie na úroveň koordinačných schopností špecifické požiadavky. Na rozvoj koordinačnej schopnosti sa využívajú nové a koordinačne náročné cvičenia, resp. cvičenia jednoduché, pri ktorých sa koordinačná náročnosť dosahuje ich vhodnou obmenou, prípadne kombináciou. Medzi najúčinnejšie prostriedky rozvoja koordinačnej schopnosti patria pohybové a športové hry, akrobatické cvičenia, cvičenia na trampolíne, na gymnastickom náradí, cvičenia vo dvojiciach, prekonávanie prekážkových dráh apod. Za optimálny vek na rozvoj koordinačných schopností pokladáme obdobie medzi 7 - 11 r.

• Schopnosť orientačná - koordninačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase určiť a adekvátne zmeniť postavenie, pohyb tela v priestore a čase vzhľadom na vonkajšie prostredie ( napr. polohu tela vo vzťahu k latke pri skoku do výšky ).

• Schonosť reakčná - koordinačná schopnosť umožňujúca v čo najkratšom čase efektívne reagovať na určitý podnet ( akustický, optický, kinestetický ), prípadne na aktuálnu zmenu situácie krátkotrvajúcou pohybovou činnosťou ( štandardnou alebo neštandardnou ). Vyjadruje sa časom, ktorý uplynie od podnetu po odpoveď. Rozlišujeme jednoduchú a výberovú pohybovú reakciu. V atletike sa vyskytuje predovšetkým jednoduchá reakcia. Čas jednoduchej reakcie na zvukový signál dosahuje u vrcholových športovcov hodnoty 0,05 - 0,10 s, u nešportovcov 0,15 - 0,25 a viac.

• Schopnosť rovnováhová - koordinačná schopnosť umožňujúca zachovať, prípadne obnoviť rovnováhu tela v situáciách s náhlou a neočakávanou zmenou polohy. Pre zachovanie rovnováhy majú rozhodujúci význam informácie z vestibulárneho aparátu. Rozlišujeme statickú a dynamickú rovnovážnu schopnosť.

• Schopnosť rytmická - koordinačná schopnosť umožňujúca správne vnímať a reprodukovať rytmus pohybovej činnosti, resp. určený rytmus. Podmieňuje osobitnú rytmickú štruktúru pohybov každého športovca. Dôležitú úlohu hrajú vizuálne, kinestetické a akustické informácie. Rytmické charakteristiky pohybových činností sa dajú meniť iba veľmi ťažko. Optimálny vek na rozvoj rytmických schopností je 9 - 13 r.

Hrozné, také obdobie som ešte nemal ako teraz. Neviem vydržať ani dva dni bez behu a nie toľko ako teraz. A to bude ešte pokračovať minimálne do konca budúceho týždňa. Keďže pracujem v školstve ( učiteľ  TV ), budú prázdniny. Voľna bude až-až. Sviatky-nesviatky, už sa teším na to, ako dobehnem všetky kilometre, ktoré som ešte naplánoval tento rok. Samozrejme začať opartne, len pár km, rozbehať to. Ale aj v tomto stave som si našiel niečo pozitívne. Každý deň sa venujem strečingu, naťahovacím cvičeniam, ohybnosti. Bilancovať by som už aj mohol, plán na tento rok som si splnil, ale prečo nepridať keď sa bude dať? Musím čakať do konca týždňa, uvidím čo na to zlomený palec. Toto ničnerobenie ma zabíja, som zvyknutý minimálne hodinku denne behať a víkendy na doraz. Okrem iných športov. Tento víkend som bol akurát tak so psom na prechádzku v lese, ale asi ani ten nechápal čo sa robí, pozeral na mňa a ťahal ma za nohavice aby som sa rozbehol. Nie je zvyknutý prechádzať sa po lese, ale behať. Veď ani ja nemám veľmi pochopenie pre turistiku. Ďalšia ” výhoda ” toho že momentálne mám pauzu je čas a možnosť, že som vytvoril tieto stránky, určite by som pri behaní nemal toľko času sedieť pri počítači a ani chuť. Takže, už aby boli Vianoce.

• Rehabilitácia - obnova zdravia a špeciálnej trénovanosti športovca po prekonaní choroby, zranenia a iných patologických stavov. V procese rehabilitácie sa okrem bežných  prostriedkov a metód využívajú špeciálne komplexy liečebnej telesnej výchovy a cvičenia závislé od osobitosti alebo zranenia, ako aj charakteru športu.

• Relaxácia - proces zameraný na zníženie madmerného nervového a svalového napätia. Prostriedkami relaxácie sú špeciálne cvičenia, autogénny trénning a farmakologické prípravky.

• Relaxačné cvičenie - cvičenie zamerané na odstránenie nadmerného nervového a svalového napätia v priebehu pretekov alebo tréningu, prípadne po ich skončení. Vyžaduje koncentráciu pozornosti.

• Riadenie tréningového procesu - usmerňovania tréningového procesu s cieľom previesť riadený systém ( športovca ) z jedného stavu do druhého ( z východiskového do cieľového ) pôsobením riadiaceho systému ( trénera ). Tréner pritom musí poznať cieľ riadenia ( požadované zmeny riadeného systému ), východiskový stav ( úroveň rozvoja funkčných predpokladov, pohybových schopností, techniky a osobnostných vlastností ), priebeh požadovaných zmien a odchýlky od cieľov formovania ( rozhodujúcu úlohu hrajú objektívne briebežné informácie ), ako aj prostriedky a formy pôsobenia na riadený systém ( športovca ), zabezpečujúce cieľavedomosť riadenia. Akékoľvek nerešpektovanie týchto zákonitostí, nesúlad medzi riadiacim a riadeným systémom, nevyhnutne vedie k zníženiu efektívnosti riadenia, znižuje najmä jeho účinnosť pri formovaní osobnosti športovca. Na riadenie tréningového procesu sa v súčasnosti okrem trénera a športovca zúčastňuje aj lekár, psychológ, vedecký pracovník, biochemik, masér a i. Svoju úlohu zohráva i sociálne prostredie.

• Ročný tréningový plán - projekt ročného cyklu prípravy. Vychádza z plánu dlhodobej športovej prípravy. Obsahuje detailne rozpracovanú prípravu. Rozpracovanie ročného tréningového plánu sa zakladá na podrobnej analýze predchádzajúcej prípravy, výsledkov pedagogickej a lekárskej kontroly, rešpektuje kalendár súťaží a zákony periodizácie ročného cyklu. Ročný cyklus sa spravidla delí na - prípravné obdobie, - pretekové obdobie a - prechodné obdobie. Disciplíny, ktoré sú zaradené do programu halových pretekov majú odlišnú periodizáciu. U začiatočníkov má ročný tréningový plán charakter prípravného obdobia.

• Rozcvičenie - komplex telesných cvičení vykonávaných bezprostredne pred tréningom alebo pretekmi. Úlohou rozcvičenia je všestranne mobilizovať funkcie organizmu a pripraviť ho na nastávajúcu činnosť. V priebehu rozcvičenia sa intenzifikuje činnosť srdcovo - cievneho a dýchacieho systému, zvyšuje sa pulzová frekvencia, zásobovanie svalov krvou a vzrušivosť CNS. Rozcvičenie má tri fázy: - rozohriatie, - všeobecnú a špeciálnu časť. Dĺžka a intenzita rozcvičenia závisí od charakteru disciplíny, úrovne trénovanosti, klimatických podmienok a predštartovného stavu športovca.

• Rozohriatie - prvá časť rozcvičenia, ktorej úlohou je rozohriať organizmus ( beh šport. a pohybové hry, prípadne jednoduché gymnastické cvičenia vykonávané do mierneho zapotenia ).

• Rýchlosť - schopnosť vykonať v daných podmienkach a v čo najkratšom čase určitý pohyb. Z kvality rýchlostných schopností sa vyčleňuje rýchlosť jednoduchej a zložitej reakcie, rýchlosť jednotlivých pohybových aktov, rýchlosť v tempe pohybov. Rozsah vzájomného prenosu rýchlostných schopností je ohraničený. Často nenachádzame súvislosť nielen medzi zjavne odlišnými formami rýchlosti, ale ani ich zhodnými vonkajšími prejavmi ( napr. akceleračná a traťová rýchlosť v šprintérskom behu ). Predpokladom prejavu rýchlostných schopností je absencia únavy pred ich realizáciou a v jej priebehu. Ak sa prejaví únava pri lokomočných pohyboch, hovoríme o vytrvalosti v rýchlosti. Rýchlostné výkony závisia od stupňa zvládnutia športovej techniky a na ich realizáciu je potrebné max. vôľové úsilie. Rozvoj rýchlostných schopností si vyžaduje submax. až max. silu krátkotrvajúcich podnetov ( do 7 - 8 s ) v optimálnej frekvencii, t.j. s dlhšími intervalmi odpočinku ( 2 - 5 min ). Pod vplyvom rýchlostného tréningu dochádza v organizme k niekoľkým zmenám. Prispôsobuje sa štruktúra svalov ( sú bledšie, ich priečne pruhovanie je hustejšie ), kt. obsahujú viac aktomyozinu a glykogénu. Zvyšuje sa dráždivosť neuromuskulárnych tkanív, znižuje sa prah ich dráždivosti a skracuje sa chronaxia, preto je reakcia rýchlejšia a efektívnejšia, zrýchľuje a skvalitňuje sa i priebeh psychických procesov. Rozvoj rýchlostných schopností je zdĺhavý proces a jeho výsledky sú väčšmi obmedzené ako výsledky v rozvoji iných pohybových schopností. Podmieňuje to ich vysoká genetická determinovanosť.

• Rýchlosť cyklického pohybu - komplexná forma prejavu rýchlostných schopností, schopnosť športovca pohybovať sa cyklickým pohybom čo najväčšou rýchlosťou. Dosiahnutie hraničnej rýchlosti si vyžaduje predchádzajúce max. zrýchlenie. Predpokladom lokomočnej rýchlosti je zodpovedajúca nervová činnosť vyvolávajúca napätie a uvoľnenia svalov, riadiaca a koordinujúca pohyby, kt. závisí od dokonalosti športovej techniky, sily a elasticity svalov a kĺbovej pohyblivosti. Z biochemického hľadiska ju limituje zásoba energeticky bohatých fosfátov vo svaloch. Vysoká intenzita pohybov vyvoláva veľký kyslíkový dlh. Medzi disciplíny vyžadujúce rýchlosť cyklických pohybov patria atletické šprinty, ako aj rozbehy v atletických skokoch. V mnohých iných športových odvetviach a disciplínach je beh s max. intenzitou dôležitým tréningovým prostriedkom.

• Rýchlosť jednorazového pohybu - jedna z foriem prejavu rýchlosti. Prejavuje sa prevažne v rýchlostno - silových disciplínach. Zvýšenie rýchlosti pohybu podmieňuje rozvoj svalovej sily a schopnosti prejaviť veľkú silu v rýchlych pohyboch. Dosahuje sa to opakovaním cvičení s doplňujúcou záťažou v rámci zákl. pohybového nácviku ( hody, resp. vrhy ťažším náčiním, skoky s posilňovacou vestou ap. ). Doplňujúcu záťaž možno uplatniť iba po dokonalom zvládnutí techniky daného pohybu. Využíva sa i cvičenie v zľahčených podmienkach ( hod ľahkým náčiním ) a metóda kontrastu ( napr. skokan vykonáva preskoky ponad prekážky najprv s posilňovacou vestou, neskôr bez záťaže ). Rýchlostné schopnosti sú značne podmienené geneticky a ich zvýšenie sa dosahuje rozvojom silových a rýchlostno - silových schopností, zvíšením vytrvalosti v rýchlosti a zdokonalením techniky pohybov.

• Princíp športového tréningu - uplatnenie teoreticko - praktických poznatkov odrážajúcich všeobecné zákonitosti športového tréningu. Medzi základné princípy športového tréningu patrí: - princíp špecializácie, - princíp všestrannosti, - princíp uvedomelosti, - princíp postupnosti, - princíp opakovania, - p. názornosti, - p. individualizácie, - p. primeranosti a dostupnosti.

• Princíp uvedomelosti - uvedomelý prístup športovca k riešeniu konfliktov a prekonávaniu ťažkostí v športovej príprave. Poznanie cieľa športovej prípravy, aktívna účasť na plánovaní, hodnotení a riadení športovej prípravy, samostatnosť, schopnosť orientovať sa v zložitých situáciách a podmienkach utvára predpoklady na uvedomelý prístup k riešeniu úloh športovej prípravy a podstatne zvyšuje jej efektívnosť.

• Princíp všetrannosti - zabezpečenie všestranného rozvoja športovca, ktorý je najdôležitejšou podmienkou dosiahnutia špeciálnej telesnej pripravenosti a technického majstrovstva. Vyplýva z celistvosti organizmu, telesnej závislosti jednotlivých jeho orgánov a systémov, ako aj psychických procesov a fyziologických funkcií.

• Prípravné obdobie - časť ročného tréningového cyklu ( 5 - 6 mesiacov ), v ktorom sa vytvárajú základné predpoklady športovej formy. V ročnom cykle, ktorý sa delí na zimné a letné pretekové obdobie, sú dve prípravné obdobia: prvé je spravidla o niečo dlhšie ( 3 - 4 mesiace ) a prechádza do zimného pretekového obdobia, druhé je kratšie ( 6 - 8 týždňov ). Cieľom je zvýšiť celkovú úroveň funkčných možností organizmu, zabezpečiť všestranný rozvoj pohybových schopností a rozšíriť fond pohybových návykov a zručností. Uplatňuje sa široký okruh dostupných tréningových prostriedkov, metód a foriem, pričom sa postupne zvyšuje tréningové zaťaženie. V prvej polovici prípravného obdobia prevládajú všeobecné tréningové prostriedky, v druhej špeciálne tréningové prostriedky. Týždňový cyklus pozostáva z 6 - 7 tréningových dní. Všeobecným kritériom optimálnosti prípravy je športový výkon, ktorý dosiahne športovec na konci prípravného obdobia: má byť vyšší, prípadne aspoň rovnaký ako v predchádzajúcom ročnom cykle.

• Prognóza výkonu - vedecká predpoveď športového výkonu založená na poznaní trendov vývoja výkonnosti v danej disciplíne alebo u jednotlivca. V niektorých disciplínach sa vypracúva na základe analýzy vývoja svetového trendu, prípadne viacerých vrcholových výkonov. Do úvahy sa berie vývoj v poslednom období, ako aj podmienky, ktoré ho ovplyvňujú. Prognóza výkonu jednotlivca je založená na poznaní štruktúry športového výkonu a individuálnych predpokladov športovca. Presnosť sa viaže na časový faktor.

• Psychologická príprava - zložka športového tréningu, ktorej úlohou je formovať osobnosť športovca v súlade s požiadavkami atletických disciplín, naučiť ho regulovať svoje psychické stavy, správne sa orientovať i konať v zložitých podmienkach pretekov a rozvíjať vlastné morálne a vôľové vlastnosti. Na psychologickej príprave sa zúčastňuje tréner - pedagóg, psychológ, tréningový kolektív a sám športovec. Rozlišujeme dlhodobú psychologickú prípravu a krátkodobú psychologickú prípravu. Psychologická príprava tvorí súčasť ostatných zložiek šport. tréningu.

• Pulzová frekvencia - počet úderov srdca za určitý časový úsek, jednoduchý a dostatočne informatívny ukazovateľ funkčného stavu srdcovo - cievneho systému. Zisťuje sa palpačne ( hmatom ) alebo pomocou prístroja ( elektrokardiograf, fonokardiograf ). Pri palpačnej metóde sa pulz odpočíta na artérii v oblasti zápästia, spánkov, krku alebo priamo srdca. Obyčajne sa zráta počet úderov za 10 s, vynásobením sa získa pulzová frekvencia za minútu. Pulzová frekvencia závisí od veku, pohlavia a intenzity tréningovej práce. Porovnanie absolvovaného tréningového zaťaženia v bežeckých disciplínach so subjektívnymi pocitmi športovca, výsledkami pedagogického sledovania s hodnotami pulzovej frekvencie umožňuje získať objektívnu predstavu o vplyve tréningu na organizmus športovca. Okrem toho sa pulzová frekvencia využíva pri zisťovaní úrovne pripravenosti organizmu na opakovanú tréningovú prácu a na stanovenie fyziologickej krivky tréningovej jednotky. Pri činnosti zameranej na rozvoj všeobecnej vytrvalosti pracuje organizmus v tzv. rovnovážnom stave - pulzová frekvencia dosahuje hodnoty 120 - 140 úderov/min. Pri behu strednej intenzity je to 140 - 165, zatiaľ čo pri vysokej intenzite až 180 - 190 i viac úderov/min.

• Reaklimatizácia - procesy, ktoré prebiehajú v organizme pri prechode z oblasti s vysokou do oblasti s nízkou nadmorskou výškou, resp. opačne, pričom môže dôjsť k dočasnému zníženiu výkonnosti, narušeniu koordinácie pohybov, malátnosti, poruchám spánku, bolestiam hlavy, spomaleniu priebehu regeneračných procesov apod. Optimálny funkčný stav a dobrú športovú výkonnosť možno dosiahnuť približne po dvoch týždňoch tréningu v novom prostredí. Zvýšenú výkonnosť organizmu po pobyte vo vysokohorskom prostredí možno zachovať asi 2 - 3 mesiace.

• Reaktívna schopnosť svalov - špecifická schopnosť nervovo - svalového aparátu prejaviť intenzívne svalové úsilie ihneď po mechanickom natiahnutí svalov, t.j. pri rýchlom prepnutí z ustupujúceho na prekonávajúci režim práce svalov v momente max. dynamického zaťaženia.

• Regenerácia - biologický proces, ktorého úlohou je odstrániť prechodný pokles funkčných schopností jednotlivých orgánov, systémov i organizmu ako celku. Cieľom regenerácie je nielen obnoviť, ale aj povzniesť systém životných funkcií na novú, vyššiu úroveň energetických možností. Intenzifikácia tréningového procesu predpokladá uplatnenie efektívneho systému regenerácie. Na dĺžku a efektívnosť regenerácie vplýva viacero faktorov: denný režim, psychické faktory, vhodná pohybová činnosť, vplyv vonkajšieho prostredia, fyzioterapeutické postupy, výživa, vitamíny a iné.

• Pohybový aparát - periférne orgány ľudského tela zabezpečujúce lokomóciu človeka. Rozlišujeme pasívnu ( kosti ) a aktívnu časť pohybového aparátu ( svaly ). Jednotlivé atletické disciplíny kladú na pohybový aparát zvýšené požiadavky.

• Predkopávanie - aktívny, hrabavý došľap švihovej nohy pred priesečníkom ťažnice. Prostriedok nácviku došľapu pri frekvenčnej technike behu.

• Prechodné obdobie - časť ročného tréningového cyklu, v ktorom sa má zabezpečiť aktívny odpočinok športovca, zlepšiť a upevniť jeho zdravie a pripraviť organizmus na nasledujúci ročný cyklus prípravy. Trvá 3 - 4 týždne. Využíva sa pasívny oddych ( max. 5 - 7 dní ) a aktívny oddych. V prechodnom období sa mení celkový charakter prípravy ( prednosť dostávajú prostriedky všeobecnej prípravy, športové hry a doplňujúce disciplíny ) a tréningové prostredie ( les, telocvičňa, voda ). Celkový objem a intenzita sa podstatne znižuje, pričom počet tréningových jednotiek v týždennom cykle sa spravidla nemení. Celkový charakter a veľkosť tréningového zaťaženia závisí od veku, výkonnostnej úrovne a stupňa pripravenosti.

• Preteková metóda tréningu - využitie rozličných foriem pretekov a súťaží na zvýšenie úrovne špeciálnej pripravenosti. Cieľom je dosiahnuť max. výkon v podmienkach blízkych pretekovým.

• Pretekové obdobie - časť ročného tréningového cyklu zameraná  na dosiahnutie max. športových výkonov, trvá spravidla šesť mesiacov. V pretekovom období sa má zvýšiť úroveň špeciálnych pohybových schopností a morálno - vôľových vlastností, zdokonaliť a upevniť technika i taktika, nadobudnúť pretekárska skúsenosť, zachovať dosiahnutá úroveň všeobecnej telesnej pripravenosti, ako aj špeciálneho pohybového potenciálu a zvýšiť úroveň teoretickej pripravenosti. Príprava v pretekovom období nadobúda špeciálny charakter, znižuje sa celkové tréningové zaťaženie ( zmenšuje sa objem zvyšuje intenzita ) a v týždňových cykloch sa uplatňuje väčšie obmieňanie tréningového zaťaženia. Príprava smeruje k načasovaniu optimálnej výkonnosti na vopred vybraté preteky, trvá 1,5 až 2,5 mesiaca. Využíva sa i - zameriavací tréning a - modelovaný tréning.

• Princíp individualizácie - prispôsobenie cieľov a úloh športovej prípravy, tréningových prostriedkov, metód a foriem, ako aj veľkosti uplatňovaných tréningových zaťažení individuálnym možnostiam športovca. Odráža sa v individuálnych plánoch, ktoré sa uplatňujú predovšetkým v etape špeciálnej a vrcholovej športovej prípravy.

• Princíp opakovania - základná zásada športového tréningu. Vychádza zo zákonitosti fyziológie, ktorá zdôrazňuje, že na vytvorenie a upevnenie podmienených reflexov, na dosiahnutie požadovanej prestavby, na zdokonalenie orgánov, systémov a ich funkcií sú nevyhnutné opakované podnety. Väčšina úloh športovej prípravy sa rieši formou opakovaných cvičení, činností, tréningových a pretekových zaťažení tréningových jednotiek a cyklov rozličnej dňlžky. Opakovanie umožňuje upevniť pohybové návyky, stabilizovať techniku a športové výkony, osvojiť si prvky techniky, rozvinúť vôľové vlastnosti, získať potrebné skúsenosti. Optimálne opakovanie sa dosahuje správnym striedaním telesnej práce a odpočinku.

• Princíp postupnosti - zásada postupného zvyšovania náročnosti tréningového procesu. Rešpektuje sa vo všetkých tréningových cykloch, ako aj v dlhodobej športovej príprave, pričom sa postupuje od jednoduchého k zložitému, od známeho k neznámemu, od ľahšieho k náročnému.

• Princíp primeranosti a dostupnosti - prispôsobenie tréningových požiadaviek pohlaviu a veku, zdravotnému stavu, úrovni trénovanosti, schopnosti organizmu regenerovať svoje sily apod.

• Princíp špecializácie - uplatnenie špeciálnych prostriedkov a metód umožňujúcich dosiahnuť v organizme špecifické zmeny, ktoré ovplyvňujú podávanie vrcholných výkonov. Vo vrcholovom športe je špecializácia prvým predpokladom úspešnosti, východiskom je dostatočný všestranný základ.

Ešte 16.11.2007 po tradičnom tréningu, odbehnutí 13 km som urobil drep, keď som sa chcel postaviť niečo mi ruplo v ľavom kolene. Povedal som si - veď čože dnes už mám tréning za sebou, do zajtra sa to spraví. Na druhý deň sa mi podarilo odbehnúť akurát 100 metrov a musel som to zabaliť, lepšie je to neprehnať. Pritom za celý čas čo behám som sa vrátil z trate alebo zastal len raz - a to keď som šiel behať po prvýkrát ( pred 2 rokmi ) a stretol som pána, mohol mať tak 60 a svoju trať odbehol bez zastávky. Ja som si vtedy musel dať pauzu tak po 4 km pri stúpaní do kopca, kde ten pán vyletel jak strela, vtedy som si povedal, že sa to už nikdy nezopakuje a radšej nech ma odnesú ako by som mal ešte raz zažiť takú hanbu. Odvtedy, nech to už je trať akokoľvek dlhá a aj problémy akékoľvek, nikdy som nezastavil a ani nikdy nezastanem. Pravda, toto je iný prípad, zranenie je zranenie. Na tom by ešte nebolo nič, to koleno som sa snažil ” vyliečiť=vybehaním ” ešte týždeň, avšak bolesť ustupovala len mierne. Po týždni prišla ďalšia pohroma - bolesť hrdla, to som mal už skutočne všetkého dosť. Ale aj v tom som sa snažil násť niečo pozitívne, povedal som si aspoň sa dá to koleno do poriadku. Po pár dňoch a nažhavení na beh som 3 dni po sebe dal po nejakých 10 km, koleno som ešte mierne cítil, nebolo to ešte vyliečené. V sobotu 8.12. som šiel pozrieť basket Rožňava - Viktória Košice, po zápase nasledovala oslava a tam som zas cítil, že nie je niečo v poriadku ba čo viac, nasledujúce ráno - zaseknutý hrudníkový stavec a ledva som sa vedel postaviť alebo zodvihnúť pravú ruku. Tak toto už bolo skutočne dosť. Koleno, chrbtica a stav po bolesti hrdla ma ani tak nazastavilo a behal som ďalej, aj keď menšie vzdialenosti. Bez behu vydržím, ale maximálne tak 2 dni, potom už ma nič nezaujíma a myslím len na to ako ísť si vybehnúť aj keď len na pár km. Zdalo sa, že už mám smolu za sebou, nebyť dnešok. S tými všetkými trápeniami som sa vybral reprezentovať ( ako správny športovec ) svoj okres na Vianočnom turnaji vo futbale v Strážskom. Obával som sa hlavne kolena, ale čiastočne aj chrbtice, hrdlo už bolo v pohode. Toto všetko vydržalo, no pri strete s protihráčom nevydržal palec na pravej nohe a po príchode domov nasledovala prvá cesta do nemocnice. Výsledok - zlomený palec na pravej nohe a teraz 3 týždne bez behu. Treba ešte viac smoly? Z toho všetkého plynie poučenie - keď telo potrebuje oddych, ak mu ho človek nedožičí postará sa o to samo. Teraz si už skutočne od behu dám na pár dní pokoj. Tak oddychuj !!!!!