Mesiac nedopadol podľa mojich plánov a predstáv. Nabehal som nejakých 66 km. Aj keď je málo vecí pre ktoré som ochotný vynechať beh, niektoré sú predsa len dôležítejšie a tak napríklad nová strecha na dome určite je jedna z nich.
Medzitým dokončený skleník
a následná choroba mi prekazili plány zúčasniť sa na 6-hodinovom behu v Nitre. Takže posledné 3 týždne v apríli som vôbec nebehal. Snáď konečne v máji sa vrátim k svojim 300 kilometrom za mesiac.
Na začiatku mesiaca som si úspešne vyskúšal v tréningu 6-hodinový beh, hlavne čo sa týka toho zraneného kolena dopadlo to až nad očakávanie, odbehol som 60 km. A tak som sa rozhodol a absolvoval som svoj druhý maratón ( 22.3. Furčiansky maratón ). A stál za to. Nie je dôležitý čas - 3:59:06, dôležité je, že som to dokázal po zdravotných problémoch a minimálnej príprave. Dokonca tesne pred maratónom sme začali s rekonštrukciou domu a okolia. A tu je moja ” ideálna ” príprava na maratón - od pondelka do štvrtka kopanie základov na skleník, vozenie kameňov. Až keď som už ruky ťahal po zemi som si vo štvrtok popoludní a v piatok doprial oddych a v sobotu bežal maratón. Aj keď celý mesiac prebiehal ešte tréning v pomalom tempe, konečne sa mi po dlhej dobe podarilo odbehnúť 300 km/mesiac. A to som stihol ešte niekoľko dní pred koncom mesiaca. Aj keď v súčasnosti to s časom na tréning je stále horšie a horšie, rád by som si vyskúšal tento mesiac 6-hodinový beh v Nitre. No príprava je fakt mizerná a tak neviem. Hlavne čo mi najviac chýba sú kratšie behy v rýchlejšom tempe. Čo je ale najdôležitejšie, zranenie je už minulosťou a konečne môžem nielen behať pomalým tempom, ale aj zrýchliť.
22.3.2008 som sa zúčastnil na svojom 2. maratóne. No ani porovnať sa nedá s minuloročným košickým maratónom - mojim prvým. Okrem chladného počasia už od rána aj pršalo. Štart bol o 11:00 v tom čase bolo 2 °C. S počasím nemám problémy, ako som už písal v predchádzajúcich článkoch aj v tréningu sa snažím behávať aj v zlých podmienkach a zlom počasí. Na štarte som si prial, aby radšej snežilo ako pršalo. Aj sa to naplnilo, od 3. kola sa dážď postupne menil na sneženie. Keďže profil trate je dosť členitý - http://www.maratonfurca.sk/mapa.htm vedel som, že svoj čas z doposiaľ jediného maratónu neprekonám. Plánoval som dosiahnuť čas do 4 hodín. Keďže sa považujem za tempového bežca, dokážem bežať vo všetkých úsekoch trate rovnaký čas. Teraz som však chcel skúsiť zmenu. Furčiansky maratón sa beží na 6 kôl ( 1 kolo = 7 km ). Začal som rýchlejšie. Prvé kolo okolo 35 min., podobne druhé kolo. Tretie kolo som už tempo nedokázal udržať, dobehol som ho za 37 minút a vedel som, že 2. polovica maratónu nebude ľahká. 4. kolo 42 min., 5. kolo 42 min. a 6. kolo 47 minút. Celkový čas - 3:59:06. Dokázal by som si vypočítať a každé kolo dobehnúť v približne rovnakom čase, no chcel som skúsiť niečo iné a začať rýchlejšie. No po 4. kole mi nebolo všetko jedno, sily ubúdali a počasie sa zhoršovalo. Ani zďaleka neberiem prípravu na tento maratón ideálnu. Vďaka zraneniu kolena som v posledných mesiacoch behával len toľko, koľko mi to koleno dovolovalo. A preto s dosiahnutým časom som spokojný a verím, že už konečne po dostatočnom oddychu budem môcť trénovať tak ako si to predstavujem. Presvedčil som sa, že maratón už som schopný odbehnúť kedykoľvek a aj bez mimoriadnej prípravy pred ním.
Doteraz najdlhší oficiálne odbehnutý beh mám maratón v Košiciach. Neoficiálne odbehnutý, je pár týždňov po odbehnutí tohto maratónu, kedy som sa pokúsil odbehnúť 50 km. Čo sa mi aj 1.11.2007 podarilo v čase 4:40. Potom prišlo zranenie, ktoré pretrvávalo až do minulého mesiaca. Ako som už písal v predchádzajúcich článkoch, naplánoval som si na tento týždeň dlhší beh - okolo 5 hodín.
Sobota - 1.3.2008
Keďže mám teraz týždeň prázdnin, rozhodol som sa pre tento beh práve teraz, aby som mal dostatočne dlhý čas na regeneráciu. Rozhodol som sa, že si to vyskúšam práve nasledujúci deň, v nedeľu. Všetko som si večer pripravil, no najhoršie to bolo s počasím. Malo podobne ako dnes, tak aj v nedeľu pršať. Ďalším limitujúcim faktorom bol nedeľný obed, keďže som ho chcel stihnúť, musel som sa rozhodnúť, či pôjdem behať pred, alo po ňom. Keďže sa teraz stmieva okolo 17:45, hneď po obede by som si musel dať pauzu a až tak ísť behať a to by som už nestihol. Tak neostávalo nič iné len to rozpočítať a vstať v nedeľu ráno o 6:15 tak aby som začal behať okolo 7:00, ale to len za predpokladu, že keď ráno vstanem nebude pršať. 5 hodín by som nerád behal v daždi, navyše aj teplota sa pohybuje oklo 5-10 °C. Keďže som to chcel brať ako prípravu na súťaž, prispôsobil som si podmienky. Keďže si ich nechcem zľahčovať ani v tréningu ešte večer po polnoci som bol hore. Nieže by mi to vadilo, keby som spal 8-10 hodín, ale pred pretekmi predsa len je nervozita a môže byť bežec rád ak poriadne spí 5-6 hodín. Budík som mal natiahnutý na 6:15
Nedeľa - 2.3.2008
Vstal som už o 6:00 a bežal som k oknu a dúfal som že nebude pršať. Našťastie obloha bola čistá čo ma prekvapilo, veď malo celý deň pršať. Naraňajkoval som sa - chlieb s maslom a medom a čaj. Zbalil som všetky potrebné veci a vyrazil som k trati, ktorú si môžete pozrieť v mojom článku Moje bežecké trasy v kategórii Beh a ja a je vyznačená modrou farbou, ktorá vedie z Drnavy, má 3 kilometre tam a 3 späť po tej istej trase, čiže jeden “okruh” má 6 km. Ako som už písal doteraz najviac som odbehol bez prestávky 50 km a to bolo práve na tejto trase, ktorú som absolvoval 8 krát + 2 km, trasa vedie cez les, čiže je to lesná cesta. Teraz som plánoval bežať minimálne 9 okruhov, čo by bolo 54 km a keďže jedno kolo som plánoval bežať za 36 minút čo je 6 min/km, spolu by som mal bežať 9 x 36 minút = 5 hodín, 24 minút. Keďže by som sa v apríli rád zúčastnil v Nitre na 6-hodinovke, nerád by som tam šiel bez vyskúšania. Keby som odbehol 9 kôl bolo by to 5 hodín, 24 minút, k vytúženým 6 hodinám to je práve ešte 1 okruh, takže 10 kôl. Všetko som aj tak naplánoval, občerstvovačky, keďže som behal po okruhu nemusel som nosiť všetko so sebou a rozložil som si to po trati. Jediné prerušenie som pripúšťal ak by boli problémy s kolenom.
Štart
1. kolo
Je presne 7 hodín nasadil som si na uši slúchadlá, zapol mp3 a vydal som sa na trať. Mal som už vopred pripravený plán, kedy použiť tekutiny či tekutú stravu. Na začiatku trate som nechal občerstvenie ( minerálnu vodu a zriedený iontový koncentrát-hypotonický nápoj-REGGE UNISPORT). No opačný koniec trate som počas prvého kola doniesol tekutú výživu ( 2x NUTRI DRINK, PIKAO A ENDURO SNACK ). ENDURO SNACK som sa nakoniec rozhodol, že ho budem mať pri sebe celý čas ako ” záchranné koleso “, keby prišla kríza. Prvé kolo prebehlo bez problémov, tu som ešte neplánoval občestvenie cítil som ešte raňajky.
2. kolo
Tu som mal naplánované len občerstvenie. Ráno bola ešte zima, tak som prvé 2 kolá bežal v rukaviciach. Ďalšie kolá už bez nich.
3. kolo
Ako tradične na začiatku som mal občerstvenie, podobne tak aj v každom nasledujúcom kole. No tu som už plánoval po dobehnutí na opačný koniec trasy, kde som zanechal tekutú stravu vypiť prvý NUTRI DRINK. Raňajky som už necítil tak to prišlo vhod.
4. kolo
Prebehla občerstvovačka a v pohode absolvované celé kolo bez problémov, hlavná obava bola pre mňa to moje koleno a potom počasie. Keby začalo pršať do 5. kola, možno by som beh prerušil, ak by začalo pršať v druhej polovici behu určite by som to už nezabalil.
5. kolo
Po občerstvovačke na opačnom konci čakala ďalšia ” pochúťka - PIKAO “, to som si rozdelil na 2 krát. Polovicu na toto kolo a polovicu na to ďalšie. Na konci tohto kola ( 30 km ) som bol už na trati približne 3 hodiny a začal som pociťovať mierne to koleno. Veru keď som si mal predstaviť, že som mal pred sebou ešte polovicu, rozmýšľal som čo s tým keď bolesť vzrastie. Rozhodol som sa počkať do ďalšieho kola.
6. kolo
Po občerstvovačke na začiatku som dojedol aj PIKAO. Koleno som cítil mierne viac, ale ani zďaleka nie tak, ako keď som nemohol behávať preto keď ma bolelo. Hoci aj počasie asi by bolo rado, keby som sa vybral už domov. Začalo mierne pršať, ale ja som sa rozhodol dať ešte aspoň 1 kolo a potom sa rozhodnem.
7. kolo
Tu som mal naplánovanú len občerstvovačku a dokonca aj toto kolo sa mi napokon podarilo dobehnúť do toho času, ktorý som si prepočítal, aby som to dokončil v stanovenom čase. Prvých 5 kôl som plánoval behať o minútu rýchlejšie od celkového priemeru, vedel som, že to po 5 kole už nebude také ľahké. Našťastie ešte aj toto som dobehol do 36 minút, ale len tak-tak. Na konci tohto kola som mal za sebou už vzdialenosť maratónu a preto som bol prekvapený že žiadna kríza, kŕče, žalúdočné problémy a ani nič vážne na netrápilo. Bolesť kolena bola rovnaká, ale zanedbateľná, nemala žiadny vplyv na beh ani nijak ma neobmedzovala. Keďže som sa plánoval rozhodnúť čo ďalej po tomto kole, z konca trate som vzal všetky prázdne fľašky v ktorých bola predtým tekutá strava a doniesol som ich na začiatok. Ostal mi už len jeden NUTRI DRINK. Dobehol som na koniec tohoto kola a na začiatok ďalšieho, občerstvil sa a pozrel som sa na jednu stranu ( 8. kolo ) a na druhú stranu ( cestu domov ). Odložil som fľašku s vodou a rozbehol som sa do 8. kola.
8. kolo
Po prebehnutí pár metrov som si uvedomil, že už bežím ultramaratón. Prekvapilo ma, že hneď od začiatku tohto kola som už absolútne necítil koleno. Na jednej strane rád, na druhej som čakal čo bude za tým. Zatiaľ som bežal najviac 50 km, to je 8 kôl + 2 km a to len raz. Čakal som čo bude nasledovať, vedel som, že tieto kolá a kilometre budú nekonečné. A veru môj stav sa mierne zhoršil a aj medzičas na opačnom konci kola nasvedčoval, že to už do 36 minút nestihnem, ale s tým som počítal. Našťastie som mal časovú rezervu z predchádzajúcich kôl. Ešte v priebehu tohto kola som dopil druhý a posledný NUTRI DRINK a tak mi ostal už len ENDURO SNACK v prípade, že by som bežal aj ďalšie kolo. Do tohto kola ak som sledoval pulzmeter ukazoval prijateľných do 150 pulzov, v tomto kole to šlo rýchlejšie nahor, na konci kola som mal pulz 159. Počas mojich tréningov som ešte nikdy nezažil žiadnu väčšiu krízu, kŕče či iné závažné problémy a preto som sa rozhodol s tým bojovať a vychutnať si všetky problémy, ktoré sa mi postavia do cesty. V tomto momente som už nepripúšťal to vzdať, nech by to bolo pre koleno, žalúdok, kŕče či čokoľvek iné. Zažíval som to, prečo sa ultramaratónec venuje ultramaratónu. Uvedomoval som si, že pre mňa začal tento beh v polovici tohto kola po 45 kilometroch, 4 hodinách a 30 minútach. Vzrušovala ma predstava, že som pomaly na konci so silami a pred sebou mám ešte 2,5 kola, 1 hodinu a 30 minút behu. Dokončil som toto kolo a vydal sa na ďalšie.
9. kolo
Tak, odteraz to bude pre mňa všetko nové, takúto vzdialenosť a taký čas som ešte nikdy nebežal. Na začiatku samozrejme občerstvenie a postupne mi stále ubúdali sily, ostávalo mi už len to moje “záchranné koleso - ENDURO SNACK “. Rozhodol som sa pre polovicu v tomto kole a druhú polku v kole ďalšom - poslednom, ak sa ho dožijem. Po užití ENDURO SNACK, neviem či to je vplyvom toho, pulz opäť poklesol pod 150, tak som vyriešil aspoň tento problém. No v priebehu tohto kola som prišiel na to, žeby som nedokázal ani zrýchliť, ale ani spomaliť. Zaujímavé. Keby som mal vyjadriť moju únavu po v tomto kole v percentách, bol som asi na 70 % so silami na dne. Najviac som túžil byť už na konci tohto kola. Ďalšie - posledné desiate už dám aj keby som sa mal dokotúľať do cieľa.
10. kolo
Posledné občerstvenie. Tieto posledné kolá už idem so stratou na 36 minút, ale mal som to rozrátané, stačilo by mi toto dobehnúť aj za 40 minút a zmestil by som sa do celkových 6 hodín na 60 kilometrov. No, keby som si mal ešte raz vybrať, radšej by som behal prvých 7 kôl = 42 km ako tieto 2 posledné. Ťažké, ale zvládol som to. Po dobehnutí som bol na 90 % zničený. Zničený, ale pochopil som, prečo je ultramaratón ultramaratónom a ultramaratónec ultramaratóncom. Konečne som prežil stav, kedy som sa už len pozeral na nohy, ako samé bežia. Je to neopísateľný stav. Keď človek prežije niečo tak ťažké, určite to už nebude viac skúšať. Ja už teraz viem, že si to nabudúce buď opäť sťažím, alebo pridám ešte pár kilometrov či hodín.
Štatistika behu:
Dátum behu: 2.3.2008
Vzdialenosť: 60 km
Čas: 5:56:34
1.kolo: 34:39
2.kolo: 34:37
3.kolo: 34:33
4.kolo: 34:41
5.kolo: 35:15
6.kolo: 35:41
7. kolo: 35:50
8.kolo: 36:26
9.kolo: 37:15
10.kolo: 37:37
Teplota: ráno o 7:00= 1°C, o 13:00=8°C
Pulz priemer: 143
Pulz max: 162
KCAL celkom: 4244
Užité tekutiny: 1,5 l - REGGE UNISPORT, 0,7 l minerálna voda
Užitá tekutá strava a doplnok výživy: NUTRI DRINK 2x 200 ml, PIKAO, ENDURO SNACK
Váha pred: 78 kg
Váha po: 77 kg
Budem rád, ak sa mi čo najviac ľudí vyjadrí k tomuto článku, hlavne čo som mohol urobiť lepšie.
Na február som plánoval už odbehnúť tradičných 300 km. No ešte v prvej polovici mesiaca po väčšej záťaži ( behu 2-3 dni po sebe ) sa ozývalo koleno, aj keď už len minimálne. Tak som si musel dopriať vždy dlhší čas na regeneráciu ako obyčajne. Aj keď som veľmi chcel splniť počet odbehnutých kilometrov ( 300 ), musel som skôr bojovať s tým, aby som sa donútil urobiť si voľný deň, nechcel som riskovať preťaženie a návrat zranenia späť. Od polovice februára sa už bolesť neukázala ani pri väčšej záťaži ( 4 dni po sebe - 60 km ) . Plánovaný dlhý beh, okolo 5 hodín - ako prípravu na aprílovú 6 - hodinovku, som presunul na prvý marcový týždeň ( keďže mám celý voľný - prázdniny ). Celkovo som s mesiacom február spokojný, ako som už písal predtým, mal som problémy nie s tým aby som šiel behať, ale aby som si dal voľno, aby som dosiahol plné uzdravenie.
Čo sa týka cieľov na marec, tak vďaka tomu že máme do 11.3. prázdniny, chcel by som uskutočniť ten dlhý beh ( okolo 5 hod ) a celkovo by som už mohol dosiahnuť 300 km odbehnutých v mesiaci. Ak prvý týždeň dopadne tak ako má, hlavne bez bolesti kolena, bude reálnejší môj štart 22.3. v Košiciach na Furči. Dlhý 5 hodinový beh plánujem odbehnúť ako prípravu na aprílovú 6-hodinovku v Nitre a nie ako prípravu na maratón na Furči. Na maratón by mi stačilo robiť dlhé behy tak 25-30 km, no pri prípadnom úspešnom odbehnutí maratónu na Furči - 22.3. budem potrebovať čas na regeneráciu a po nej už nezostane čas na skúšobný 5-hodinový beh, keďže 6-hodinovka v Nitre je už v druhej polovici apríla.
Po 3 mesiacoch kedy som sa snažil niečo odbehnúť, sa po pár pokusoch o beh dostavovali neustále bolesti a tak som viac dní mal voľno a oddychoval som, ako mal riadny tréning. A keď sa počas behu objavili bolesti kolena, bol som z toho vždy znechutený. Koncom januára som si naplánoval na február už riadny tréning a dúfal, že zdravotne to bude už všetko OK. Na začiatku tohto mesiaca ma ešte po pár kilometroch pobolievalo koleno a tak som radšej vždy prerušil tréning. Až posledné 3 dni dúfam potvrdili, že už všetko bude OK. Utorok - 10 km, streda - 14 km, štvrtok - 10 km. Aj keď intenzita ešte nie je taká ako by mala byť aspoň som mal radosť z behu po dlhom čase.
Ďalšia pozitívna vec v tomto období je postupné predlžovanie dňa - denného svetla a vyššie teploty cez deň. Aj keď som plánoval behávať okolo 300 km / mesiac, tento mesiac to už radšej neskúšam dobehnúť, radšej zvolím postupný nárast odbehnutých kilometrov a plné uzdravenie. A reálna začína byť aj moja účasť na marcovom maratóne v Košiciach na Furči. Aj keď sa tam nebudem hnať za výborným časom, budem rád ak po tréningu od novembra vôbec dobehnem bez nejakých väčších ploblémov.
Vďaka viac času strávenému na inetnete zapríčinenému zranením som spoznal pár skvelých bežcov. A to nielen u nás v Európe ale dokonca v Austrálii. Vymenili sme si pár e-mailov s Vlastíkom či Rudolfom. Vlastíkovu stránku si môžte pozrieť - http://vlastiksrunforkids.bigblog.com.au/blog.do , on je z Tasmánie. Rudolf je z Melbourne. V roku 2005 v Colacu pomáhal Yiannisovi Kourosovi so všetkým (strava, physio, časove rozpisy, tempo atď) - Kouros tam vtedy zabehol svetový rekord na 6 dni = 1036 km. Podobne je v kontakte s Vlastimilom Dvoráčkom, ktorý bol vtedy v Colacu druhý za Kourosom.
Jak Vlastíkovi tak aj Rudolfovi prajem veľa zravia a splnenie všetkých nielen bežeckých cieľov.
Mojim cieľom v tomto mesiaci bolo odbehnúť 200 km. Keďže sa mi podarilo odbehnúť 264 km, som s počtom odbehnutých km spokojný. Koleno sa už ozýva len po obzvlášť veľkej záťaži. Keďže sa k tomu pridalo ešte prechladnutie, od 26.1. som beh už úplne vynechal. Tento čas som využil na dôkladnejšie vyšetrenie kolena - magnetická rezonancia. Našťastie výsledok vyšetrenia dopadol pre mňa dobre. Keďže vcelku s mesiacom január som spokojný, vo februári už plánujem trénovať naplno a prípravu prispôsobiť už na konkrétne súťaže. Pri trocha lepšom počasí vo februári plánujem odbehnúť beh v dĺžke trvania ( 5-6 ) hodín - príprava na aprílovú 6 - hodinovku v Nitre. Nerád by som sa zúčastnil na nejakej súťaži bez predchádzajúceho vyskúšania v tréningu. Ak to v tréningu zvládnem, určite mi to dodá sebavedomia. V prípade nezvládnutia, radšej svoj cieľ prehodnotím a možno sa radšej rozhodnem ešte odbehnúť pár maratónov a až tak sa zúčastniť podobného behu.
Na internete nenachádzam žiadnu termínovku bežeckých podujatí na Slovensku na tento rok, len pár behov na január či február. Koniec koncov, možno ich ani viac nie je, veď sezóna ešte len začne. Len ťažko si niečo viem naplánovať dopredu a pripravovať sa. Čo sa týka mojej termínovky na tento rok, počítam že by mohol byť pre mňa zaujímavý beh koncom marca - maratón na Furči v Košiciach. Ďalší zaujímavý termín 19.4. maratón v Michalovciach nie je pre mňa aktuálny. Našiel som ale na 26.4. v Nitre 6 - hodinový beh, keďže som zatiaľ najdlhší oficiálny beh mal maratón, je 6 - hodinový beh pre mňa nová výzva. Aj keď v tréningu som už dal aj 49 km - za nejakých 4:30, bolo to v lesnom teréne ale v celku pohode zvládnuté. Trocha sa obávam predošlého zranenia, je to dosť veľká záťaž. Pritom určite nepôjdem na súťaž na náhodu, ale minimálne vo februári si to dám tréningovo aby som to skúsil a potom sa uvidí či to zvládne aj to koleno. Veď už z vlastných skúseností viem, že na každý kilometer nad vzdialenosť maratónu sa človek nadrie minimálne 2x viac a podobne je to aj s únavou ak sa ultramaratónu bežec nevenuje dlhú dobu. Ale čo je pre mňa najdôležitejšie - môžem zistiť či som schopný zvládnuť aj túto hranicu, verím že nie poslednú.
V októbri po maratóne v Košiciach som si vypracoval tréningový plán s cieľom zlepšiť si čas na tohtoročný polmaratón v Košiciach na Furči pod 1:30:00. Minulý rok som dosiahol čas 1:36:00, bol to môj prvý súťažný polmaratón. V septembri minulého roku som mal v polmaratóne v Rožňave čas 1:31:31. Takže cieľ na tohtoročný polmaratón na Furči by bol reálny. Avšak v novembri prišlo zranenie, prerušenie tréningového plánu a liečenie. Keďže som v pláne od januára mal aj intervalový tréning, šprinty, zvážil som situáciu a po zranení radšej postupne zvyšujem objem miernym tempom ako by som mal v nie najlepších podmienkach venovať sa aj rýchlym behom. V prípade že by sa niekto našiel na štafetu do Košíc na Furču s časom okolo 1:30:00 snáď by som mohol ísť na polmaratón ( kontaktujte ma na môj e-mail, prípadne môžte nechať odkaz na mojej úvodnej stránke v knihe návštev ), inak sa pravdepodobne zúčastním maratónu.( www.maraton.furca.szm.sk ). Po tomto víkende môžem konečne konštatovať - konečne riadny tréning, v sobotu 20 km - 1:56, primer pulz - 145, nedeľa 20 km - 1:56, priemer pulz - 142. ( v sobotu o niečo vyšší pulz ako v nedeľu, zapríčinený horším terénom ). Konečne som pri behu necítil žiadne obmedzenia, žiadnu bolesť, podobne po behu. Konečne všetko tak ako má byť.
Včera som sa rozhodol trénovať na atletickej dráhe v snahe vyhnúť sa veľkému snehu na lesných či poľných cestách. Ďalšia výhoda je možnosť behať aj po zotmení. Po príchode na dráhu som sa potešil, okruh bol udupaný. Avšak po pár kolách sa vytvorili jamy v snehu a opäť sa stával beh kolo za kolom namáhavejším. Ako-tak som odbehol 25 kôl = 10 km a bol som rád že to mám za sebou. Inak by som to bral ako dobrý namáhavý posilovací tréning, no po zranení je to posledné čo teraz potrebujem. A tak dnes som sa rozhodol oprášiť svoj stacionárny bicykel na ktorom som nesedel asi tak 2 roky. Odkedy sa behu viac venujem aj na svojich bicykloch - horskom, či cestnom som sedel dosť málo. Preto som mal dnes obavu ako dopadne tréning. Som však prekvapený. Nastavil som si záťažový stupeň z 1-8 na 4 a roztočil som to. Od začiatku až po koniec som držal rýchlosť 26-30 km/hod. Nechcel som to prehnať. Zase nový druh záťaže na nohu po zranení. Bol som zvedavý na pulz, keďže pomerne veľa bežeckých tréningov v posledných 2 rokoch som mal zameraných na rozvoj všeobecnej vytrvalosti. V úvodných minútach som bol prekvapený pulz sa horko-ťažko vyšplhal na 110, aj to len pri rýchlosti 30 km/hod, až po 70 minútach konečne pulz miestami vystúpil nad 120. Celkovo priemer 113 pulzov/min. Odšlapal som 50 kilometrov za 1:47:06. A výsledok? Ako prechádzka, jedine podľa toho viem že som niečo robil že som sa trocha zapotil. Možno kedy som pravidelne bicykloval na stacionárnom bicykli aj za tie 2 roky čo som sa venoval behu, nevšimol by som si taký rozdiel v trénovanosti. Teraz po dvojročnej pauze od bicyklovania viem, že keď som predtým tiež bicykloval rýchlosťou 30 km/hod, vzdialenosti 20 - 50 km, bol som predtým pri rovnakej záťaži omnoho viac unavený po tréningu ako teraz . Možno fakt bicykel vytiahnem častejšie, aspoň ako doplnkový šport k behu.
Od nového roku som po zraneniach konečne začal pravidelne s tréningom. Volím zatiaľ však pomalšie tempo, aj keď kilometrov pribúda, snažím sa viac ako predtým oddychovať. Zatiaľ za 1. týždeň = 72 km. Vždy vyvediem nejakú hlúposť a inak tomu nebolo ani dnes. Aj keď sa snažím behať po rovine, dnes som vyrazil na 13 km trať. Stúpanie 6,5 km a 6,5 km späť. Čo je horšie, napadol sneh. A tí ktorí beháte po lesných cestách po čerstvom, sypkom 25 cm snehu viete o čom píšem. Navyše tých 6,5 km je celý čas stúpanie. Čas ktorý zvyčajne mávam na obrátke je okolo 38 min - závisí od počasia a stavu trate, späť dole z kopca 6,5 km sa už skotúľam obyčajne aj pod 24 min. Dnes som mal na obrátke čas 1:09:00. 25 cm čerstvého snehu urobilo svoje, keďže som so sebou nebral vodu, neostávalo mi nič iné len ochutnať kvalitu snehu. Už dávno som nebol tak zničený ako po dnešnom tréningu. Po obrátke som dúfal že to už pôjde lepšie, ale mýlil som sa. Ešte som to nezažil a to som už bol behať viackrát v snehu, nohy mi lietali sem - tam. O pulze radšej ani nepíšem. Chcel som to zabaliť, nie preto že by som nevládal ( pri návrate som vážil o 2 kg menej, po svojom 1. maratóne som vážil len o 1 kg menej ), bál som sa o predchádzajúce zranenie aby som to neprehnal. Na druhej strane, ak by som mal zastať či vrátiť sa stále pri nejakom probléme vždy by sa nejaký našiel. Určite to nie je vždy dobré pokračovať za každých okolností ale ja to riešim proste tak, nikdy to nevzdať. To, že som to prehnal je isté, no som rád že noha vydržala. Pri ceste zo svahu som musel niekoľkokrát zastať a rukami poodlamovať namrznutý sneh z nôh. Hneď sa mi bežalo ľahšie, na jednej nohe mohla byť váha tak 1 kg namrznutého snehu, no po pár metroch som nabral záťaž späť. Celkový čas na 13 km - 2:03:00. Neviem či by to nebolo rýchlejšie chôdzou. V súčasnosti riešim úplne opačný problém ako iní bežci, ktorí sa snažia prehovárať ku tréningu v tomto ročnom období a takomto počasí ako vládne teraz. Môj momentálny cieľ po dlhšom čase bez pravidelného tréningu zavineného zranením je prehovoriť sa, aby som to nepreháňal so záťažou. Samozrejme viem, že by som mal len postupne zvyšovať záťaž po zranení, po dnešnom tréningu si dám radšej deň - dva pokoj. Nerád by som bol, keby sa mi obnovilo zranenie.
Najprv by som chcel popriať všetkým veľa šťastia, porozumenia, lásky, ale hlavne veľa zdravia, bežcom veľa kilometrov a aby sa každému splnili priania, ktoré si dávajú do tohto roka. Dúfam že aj ja sa už s príchodom roka 2008 zbavím zranení, ktoré má trápili ku koncu roku 2007.
So starým rokom som sa patrične rozlúčil a to v krásnom prostredí HOTELA HUNTER PSTRUŽNÉ. ( www.hotelhunter.sk ). Tu sú fotky.
Pred hotelom
Po príchode do hotela
Naša izba, aj keď vďaka Silvestru len málo využitá
Heslo večera - čo neujde to musím zjesť ( a vypiť )
Nič nemôže lepšie padnúť ako pobyt vo wellnes
A už je tu Polnoc
A zábava
Silvester je za nami. Na Nový rok som radšej nepokúšal šťastie, dal som si ešte s behom pokoj a keďže aj vínka bolo dosť, radšej som sa poriadne vyspal a oddýchol si. Ale dnes - 2.1. som už nenechal nič na náhodu a vyrazil som na svoj prvý tohtoročný beh. Po dosť dlhom zranení a za dva posledné mesiace minimálne množstvo odbehnutých kilometrov som sa dnes zastavil až po odbehnutí 3 okruhov - 19 km. Našťastie ani koleno, ani palec nedali o sebe vedieť aj keď som nasadil na ne šokovú terapiu. Uvidím čo bude zajtra. Rád by som konečne začal už poriadne trénovať.
Tu je len príklad tratí, ktoré absolvujem najčastejšie. Pri zväčšení môžete vidieť, že v okolí Rožňavy a Drnavy je množstvo ďalších zaujímavých tratí, či už rovinaté alebo s veľkým prevýšením.
Počas pracovného týždňa absolvujem tréningové kilometre z Rožňavy.
červená - lesná cesta, pomerne veľké prevýšenie - 13 km
modrá - prevažná časť vedie po asfalte, na treťom km stúpanie, resp. klesanie do Krasnohorského Podhradia - 15 km
zelená - 3 km vedie po asfalte, 5,3 km po poľnej ceste, náročné hlavne v letnom období, počas slnečných a horúcich dní, hlavne pri absolvovaní niekoľkých okruhoch - celkom má trať od Rožňavy 8,3 km
hnedá - začína v Rožňave modrou na ktorú nadväzuje, predtým okruh Malého Gemerského Maratónu, celá trať vedie po asfalte - 20,3 km
Počas víkendov, prázdnin a sviatkov behávam trate z Drnavy, kde výlučne behám po lesných cestách.
červená - od začiatku výrazné stúpanie až na vrchol - 5 km, celkom 10 km
modrá - jediná rovinatá trať dlhá 3,5 km, celkovo 7 km, často opakujem niekoľko kôl, podľa potreby kilometrov ( najčastejšie 3 - 5 kôl - hlavne počas dlhých víkendových behov )
hnedá - začína červenou, tam a späť celkovo 18 km, na začiatku pomerne veľké stúpanie, prechádza do miernejšieho avšak dlhšieho
zelená - začína červenou ( výrazné stúpanie ) , pokračuje prakticky po rovine, celkovo tam a späť 15 km
Blíži sa koniec roka, nastáva čas bilancovania, vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov v tomto roku. Ja používam tréningový denník David S. Hays, ale aj svoj vlastný tréningový denník ktorý som si vytvoril v exceli. Keďže si dávam postupné ciele, tu je príklad z môjho tréningového denníka, kde to mám v tabuľke.
Dátum zadania cieľa Cieľ
21.10.2006 V októbri 2006 odbehnúť 150 km - 27.10.2006 - splnené
21.10.2006 V novembri 2006 odbehnúť 120 km - 16.11.2006 - splnené
21.10.2006 V decembri 2006 odbehnúť 120 km - 11.12.2006 - splnené
24.10.2006 V roku 2007 odbehnúť priemerne 5 km/deň,celkom 1825 km za rok - 3.8.2007 - splnené
5.10.2006 V roku 2007 odbehnúť polmaratón - 24.3.2007 - splnené
5.10.2006 V roku 2007 odbehnúť maratón - 7.10.2007 - splnené
5.10.2006 V roku 2007 z 12 mesiacov aspoň 8 mesiacov odbehnúť min. 300 km - 28.10.2007 - splnené
11.3.2007 Furčiansky maratón, zúčastniť sa v štafete (polmaratón), dobehnúť do 1:40:00 - 24.3.2007 - splnené
12.10.2007 V roku 2008 odbehnúť polmaratón, čas do 1:30:00
28.10.2007 V roku 2008 odbehnúť maratón, čas do 3:30:00
V roku 2006 ešte počet kilometrov odbehnutých za mesiac nebol tak vysoký, až v roku 2007 som zvýšil počet kilometrov za mesiac na 300. Z počiatku sa dostavila únava, ale po 3 mesiacoch si už organizmus zvykol. Ďalší cieľ 5 km za mesiac, spolu za rok 1825 km som splnil už 3.8.2007. Podobne som sa chcel po prvýkrát zúčatniť na polmaratóne a maratóne. Svoj prvý polmaratón som odbehol 24.3.2007 v čase 1:36. V tomto roku som sa zúčastnil aj na ďalšom 22.9.2007 - na Gemerskom polmaratóne s časom 1:31:31. Ďalší svoj cieľ - účasť na maratóne som absolvoval 7.10.2007 v Košiciach na MMM. Dosiahol som čas 3:34:25. Čo na premiéru beriem. Na rok 2008 mám zatiaľ cieľ, zlepšiť si čas na polmaratón, ale aj v maratóne. Keďže mám ešte momentálne zdravotné problémy ďalšie ciele si dám až po úplnom vyzdravení. Dúfam zdravotne už budem fit začiatkom budúceho roka a začnem s tréningom.
Dnes som pridal ďalších 10 kilometrov na skúšku či je všetko už v poriadku a vybral som si dosť náročný terén. Na začiatku behu nebolo počasie najlepšie aj keď bola teplota -7 °C problém mi to vôbec nerobí. Takto to vyzeralo na začiatku behu z Drnavy ( 382 m.n.m.).
Rozhodol som sa vybehnúť si pár kilometrov za lepším slnečným počasím do hôr. Po 5 kilometroch a ani nie pol hodine behu do kopca aj keď vcelku po prijateľnom teréne na toto ročné obdobie. No od zlomeniny palca na nohe ubehlo len 12 dní, ale bol som zvedavý ako to zvládne to koleno či už pri ceste hore, či späť pri behu z kopca. Po piatich kilometroch behu do kopca to vyzeralo takto.
( 746 m.n.m.)
Nebyť zranení, určite by som pokračoval v behu v slnečnom počasí a pridal ešte pár kilometrov. Behám v okolí Rožňavy, ale častejšie v okolí Drnavy, kde je kopcovitý terén, je tu množstvo lesných ciest z ktorých si vyberám či už rovinaté, alebo trať počas ktorej aj hodinu môžem behať do kopca.
Konečne po pár týždňoch liečenia zranení, jak zlomeniny palca, tak kolena som vyrazil na pár km. Aj keď som musel dávať hrozný pozor na každú nerovnosť, od zlomeniny palca na nohe prešlo len 11 dní, beh som si vcelku vychutnal. Na palci mám ešte stále fixačnú náplasť ale palec už pri chodení, ani behu nebolí. Viem, mal som šetriť nohu 3 týždne, ale nebol by som to ja aby som to neporušil. Chuť po behu bola väčšia. Aj keď to bolo “turistickým tempom”, som vcelku spokojný. Viac sa obávam toho kolena, nevidí sa mi to celkom. Ale čo už, viac ako mesiac som si dal voľno, do konca roka sa budem snažiť dostať do tempa a od budúceho roka navyšovať postupne objem kilometrov. Nikdy som predtým nemal žiadne zdravotné problémy pre ktoré by som musel tréning prerušiť a teraz to bol mesiac. Aj keď pár km som sa snažil odbehnúť počas toho mesiaca, ale skôr to bolo trápenie než tréning. Odzrkadlilo sa to aj na dnešnom behu, keď som svoju trať odbehol v čase skoro 6 min/km a pulz bol o 10 vyšší na tempo ako by som to odbehol predtým. Takže dúfam od zajtra sa to bude zlepšovať a dúfam hlavne to bude bez zranení.
Hrozné, také obdobie som ešte nemal ako teraz. Neviem vydržať ani dva dni bez behu a nie toľko ako teraz. A to bude ešte pokračovať minimálne do konca budúceho týždňa. Keďže pracujem v školstve ( učiteľ TV ), budú prázdniny. Voľna bude až-až. Sviatky-nesviatky, už sa teším na to, ako dobehnem všetky kilometre, ktoré som ešte naplánoval tento rok. Samozrejme začať opartne, len pár km, rozbehať to. Ale aj v tomto stave som si našiel niečo pozitívne. Každý deň sa venujem strečingu, naťahovacím cvičeniam, ohybnosti. Bilancovať by som už aj mohol, plán na tento rok som si splnil, ale prečo nepridať keď sa bude dať? Musím čakať do konca týždňa, uvidím čo na to zlomený palec. Toto ničnerobenie ma zabíja, som zvyknutý minimálne hodinku denne behať a víkendy na doraz. Okrem iných športov. Tento víkend som bol akurát tak so psom na prechádzku v lese, ale asi ani ten nechápal čo sa robí, pozeral na mňa a ťahal ma za nohavice aby som sa rozbehol. Nie je zvyknutý prechádzať sa po lese, ale behať. Veď ani ja nemám veľmi pochopenie pre turistiku. Ďalšia ” výhoda ” toho že momentálne mám pauzu je čas a možnosť, že som vytvoril tieto stránky, určite by som pri behaní nemal toľko času sedieť pri počítači a ani chuť. Takže, už aby boli Vianoce.
Ešte 16.11.2007 po tradičnom tréningu, odbehnutí 13 km som urobil drep, keď som sa chcel postaviť niečo mi ruplo v ľavom kolene. Povedal som si - veď čože dnes už mám tréning za sebou, do zajtra sa to spraví. Na druhý deň sa mi podarilo odbehnúť akurát 100 metrov a musel som to zabaliť, lepšie je to neprehnať. Pritom za celý čas čo behám som sa vrátil z trate alebo zastal len raz - a to keď som šiel behať po prvýkrát ( pred 2 rokmi ) a stretol som pána, mohol mať tak 60 a svoju trať odbehol bez zastávky. Ja som si vtedy musel dať pauzu tak po 4 km pri stúpaní do kopca, kde ten pán vyletel jak strela, vtedy som si povedal, že sa to už nikdy nezopakuje a radšej nech ma odnesú ako by som mal ešte raz zažiť takú hanbu. Odvtedy, nech to už je trať akokoľvek dlhá a aj problémy akékoľvek, nikdy som nezastavil a ani nikdy nezastanem. Pravda, toto je iný prípad, zranenie je zranenie. Na tom by ešte nebolo nič, to koleno som sa snažil ” vyliečiť=vybehaním ” ešte týždeň, avšak bolesť ustupovala len mierne. Po týždni prišla ďalšia pohroma - bolesť hrdla, to som mal už skutočne všetkého dosť. Ale aj v tom som sa snažil násť niečo pozitívne, povedal som si aspoň sa dá to koleno do poriadku. Po pár dňoch a nažhavení na beh som 3 dni po sebe dal po nejakých 10 km, koleno som ešte mierne cítil, nebolo to ešte vyliečené. V sobotu 8.12. som šiel pozrieť basket Rožňava - Viktória Košice, po zápase nasledovala oslava a tam som zas cítil, že nie je niečo v poriadku ba čo viac, nasledujúce ráno - zaseknutý hrudníkový stavec a ledva som sa vedel postaviť alebo zodvihnúť pravú ruku. Tak toto už bolo skutočne dosť. Koleno, chrbtica a stav po bolesti hrdla ma ani tak nazastavilo a behal som ďalej, aj keď menšie vzdialenosti. Bez behu vydržím, ale maximálne tak 2 dni, potom už ma nič nezaujíma a myslím len na to ako ísť si vybehnúť aj keď len na pár km. Zdalo sa, že už mám smolu za sebou, nebyť dnešok. S tými všetkými trápeniami som sa vybral reprezentovať ( ako správny športovec ) svoj okres na Vianočnom turnaji vo futbale v Strážskom. Obával som sa hlavne kolena, ale čiastočne aj chrbtice, hrdlo už bolo v pohode. Toto všetko vydržalo, no pri strete s protihráčom nevydržal palec na pravej nohe a po príchode domov nasledovala prvá cesta do nemocnice. Výsledok - zlomený palec na pravej nohe a teraz 3 týždne bez behu. Treba ešte viac smoly? Z toho všetkého plynie poučenie - keď telo potrebuje oddych, ak mu ho človek nedožičí postará sa o to samo. Teraz si už skutočne od behu dám na pár dní pokoj. Tak oddychuj !!!!!
