Adrian - ŠPORT

Tak, nakoniec som sa predsa rozhodol že sa zúčastním na maratóne. Aj keď som váhal, pretože ani nie pred 2 týždňami som bežal Visegrad maraton. Navyše som ho šiel naplno a zlepšil som si čas z minulého roka o 13 minút. Visegrad maraton nie je z tých najľahších, no to som ešte nevedel čo ma čaká v Maďarsku na Bükki hegyi maratóne.

Na registráciu som dorazil na čas a keďže som ešte nebol registrovaný vopred a videl som čo ma čaká, rozhodoval som sa medzi dĺžkou trate na ktorej pobežím. Bežal sa minimaratón, polmaratón, maratón a ultramaratón - 50 km. Rozhodoval som sa medzi maratónom a ultramaratónom. Bál som sa toho, či som už dosť oddýchnutý po Visegrad maratóne. Na registrácii som došiel na rad a ja som sa musel rozhodnúť. Nakoniec som zaškrtol ultramaraton - 50 km. Povedal som si, keď som už došiel, nech to stojí za to. Organizátor nepočítal s takou vysokou účasťou pretekárov na ultramaratóne a preto som už nedostal oranžové, ale zelené číslo. Zelené čísla mali účastníci minimaratónu, modré polmaratónu, červené maratónu a oranžové ultramaratónu. So štartom už ani nemohli lepšie vyčkať a dali ho na 10:30. Keď som si predstavil, že budem bežať okolo 5 hodín a malo byť 32°C, vedel som že to bude náročné. A keď sa mám priznať, trať som si doma ani veľmi nenaštudoval, vedel som len, že bude stúpanie na vrch kopca a potom klesanie až do cieľa. A tak som nevedel čo ma presne čaká a začal som opatrnejšie. Po štarte sa bežalo pár kilometrov po lesnej ceste a trať pokračovala po asfaltke tesne pod vrchol. Stúpanie bolo asi 15 kilometrov po asfaltke a pri 32°C. Šťastie bolo len vtedy, keď bol na trati nejaký tieň od okolitých stromov. A takýchto chvíľ bolo veľmi málo. Toho som sa najviac obával. Trénujem aj na rovine aj v kopcoch, aj na asfaltke aj na lesnej ceste, ale jedno čo nemám rád je horúčava. Tu som si ju na stúpaní fakt užil. K vrcholu viedla lesná cesta, kde chôdza bola rýchlejšia ako beh. Odtiaľ som už predpokladal že bude nasledovať len mierne klesanie. Skutočnosť bola iná, na trati neexistovala rovina, buď sa išlo hore, alebo dole. A až do cieľa sa striedali úseky lesnej cesty a asfaltky. Keďže som mal zelené číslo ktoré mali účastníci minimaratónu, usporiadatelia vždy na mňa pokrikovali či som sa nepomýlil, už dávno som mal byť v cieli s takým číslom. Akotak som im vysvetlil, že na štarte už nemali oranžové čísla. Asi po 20 km trasa ultramaratóncov odbočovala a tak sa maratónci a ultramaratónci na pár km oddelili. Čo však bolo horšie, aj keď bola trať dobre značená a na mnohých miestach boli pomocníci, asi na 25. km začala búrka, začali padať krúpy a ja som asi 40 minút bežal sám, nestretol som nikoho a len som dúfal, aby som neprehliadol značenie. Miestami bola taká búrka, že v lese bola tma akoby bol už večer. Skutočne, niekoľkokrát som už myslel, že som zablúdil. Najväčší lejak prešiel asi po hodinke, no o to horšie to bolo na trati, lesné cesty sa zmenili na blato a bolo treba dávať veľký pozor kde človek skočí. Až pár km pred cieľom nasledovalo dlhé klesanie a tesne pred cieľom asi kilometrové stúpanie. Nakoniec môj výsledný čas je 5:13:03. Došiel som celkom v pohode na to, čím som si prešiel. Veď keď niekto hovorí že Visegrad maraton je náročný, Bükki hegyi maraton bol niekoľkokrát ťažší a to som bežal ešte 50 km. Ale nič neľutujem, len si musím dať pár dní voľno na regeneráciu nech si telo už konečne poriadne oddýchne.

www.hegyimaraton.hu - stránka Bükki hegyi maratonu

Zajtra som mal ísť na Trans Fatra Run. Keďže sa pretek nekoná naplánoval som si vlastný program. Bývam len niekoľko km od Zádielskej doliny a tak som sa rozhodol pre beh práve tam. Celkovo som prebehol 34 km a aj slušné prevýšenie. Zvládol som to za 4 hodinky. Trať viedla z Drnavy cez Kováčovú, Lúčku, Bôrku do Zádielskej doliny a späť. Počasie našťastie vydržalo a tak som mal skvelý tréning. Po predchádzajúcich dažďoch to tam v súčasnosti nevyzerá najlepšie ale je to už lepšie. Tu sú aj nejaké fotky.

24.4. som absolvoval svoj druhý ultramaratón. Prvý môj ultramaratón bol tiež tento pretek, ale minulý rok, kedy som odbehol 56,5 km. Okrem 2 ultramaratónov mám za sebou 8 maratónov, kratšie trate ani nerátam. Na tie sa prihlasujem len na spestrenie. Na tohtoročnú 6-hodinovku som sa začal pripravovať už v novembri, kedy som odbehol 600 km a podobne to šlo aj v ďalších zimných mesiacoch. Na jar som si šiel otestovať formu na Furču, kde som si v maratóne zlepšil čas z minulého roka o 20 min. Celú svoju prípravu som smeroval k tomu, aby som dokázal v 6-hodinovom behu držať tempo 6 min/km. Aj keď počas maratónu dokážem držať rovnaké tempo celý pretek, 6-hodinovka je predsa len dlhšia a tak som si pred behom dal prvý cieľ, odbehnúť maratónsku vzdialenosť do 4 hodín. Mne sa to podarilo za 3:53, takže som už tušil, že hranica 60 km je na dosah. Mal som ešte 2 hodiny a 7 minút a pred sebou 18 km, aby som prekonal 60 km.

Jedno kolo na trati kde sme bežali malo 1600 m a tak som si pred behom vyrátal, že aspoň do 27. kola (vzdialenosť maratónu) musím dobehnúť každé kolo do 9 minút. To som celkom nezvládol, už v 19. kole som bežal o pár sekúnd pomalšie, ale nakoniec to dopadlo podľa očakávania a dokonca som v závere “zašprintoval” a prekonal aj hranicu 62 km. Presne 62,215 km a umiestnil som sa na 8. mieste. Spokojný som opäť nielen s dosiahnutou vzdialenosťou, ale aj s pocitom po dobehnutí. Opäť som bol v pohode, trápili ma len pľuzgiere na prstoch na ľavej nohe. Asi najhoršie je, ak človek venuje v príprave mnoho energie a nakoniec pretek nedopadne podľa jeho očakávania, našťastie mne sa moja snaha vyplatila a svoj cieľ som si splnil.

A ide sa ďalej… 

Absolvoval som celkovo svoj 8. maratón a 3. maratón na Furči. Pred 2. rokmi som zabehol za 3:59 a skončil som na 26. mieste. Minulý rok za 3:49 a skončil som na 23. mieste. Aj vďaka náročnej zimnej príprave som si veril a dúfal, že zabehnem čas medzi 3:30 a 3:40. Mal som trocha obavu z toho, že som ešte 5 dní pred maratónom bral antibiotiká. Takže posledné 2 týždne pred maratónom som toho veľa nenabehal, ale aj napriek tomu som si veril. Plánoval som bežať 6 kôl rovnakým tempom, každé kolo za 35 minút, čím by som dosiahol výsledný čas 3:30.

Po štarte som bežal v skupinke, kde som začul, že by chceli bežať maratón za 3:30, čo mi vyhovovalo a tak som sa držal s nimi. Prvé kolo sme dali za 34 minút, 2. kolo za 36 minút. V tom čase som bežal spolu už len s Tomášom a Gabrielom. V treťom kole sa mi zdalo, že poľavujú z tempa a tak som sa im vzdialil. Keď sa to tak vezme, trénujem vždy sám a tak mi beh osamote vyhovuje, sústredím sa len na tempo a to som aj držal a 3. kolo dal za 35 minút. Vo štvrtom kole ma dobehol Tomáš a spolu sme ho zabehli za 35 minút. V piatom kole Tomáš zrýchlil a ja som zaostal za ním pár metrov, ale 5. kolo som aj tak zabehol za 35 minút. Blížilo sa posledné kolo a ja som len čakal či mi neubudnú sily aj vďaka chrípke, ktorú som prekonal týždeň pred maratónom. Na obrátke v poslednom kole som zaostal za plánovaným časom o 1 minúto, ale všimol som si, že Tomáš bol predomnou asi 400 metrov a ďaľší  dvaja pretekári sú predomnou len pár desiatok metrov. Na obrátke som vypil svoj nápoj a povedal som si, že to skúsim a pokúsim sa ich ešte predbehnúť. Mal som pred sebou ešte 3,5 km. Počas celého maratónu som bežal medzi 150-160 pulzov/min. a tak som vedel, že mi zostali sily na záverečný finiš. Prvého z nich som predbehol po pár metroch a okolo druhého som preletel asi 1500 metrov pred cieľom. Keď som sa blížil k Tomášovi, asi 1000 metrov pred cieľom vedel som, že to zvládnem. Aj keď som zaostal o niečo viac ako minútu za plánovaným časom som spokojný, veď od minulého roku som si zlepšil čas z Furčianskeho maratónu takmer o 20 minút. A Furčiansky maratón zrovna nie je z tých najľahších. Opäť sa mi len potvrdilo, že ak nemám zdravotné problémy, som schopný držať rovnaké tempo počas celého preteku. Pár fotiek som pridal do zložky MOJE PRETEKY A VÝSLEDKY.

Je síce pravda, že dnes, deň po maratóne trocha cítim stehná, musel som však vybehnúť na pár km. A najbližší pretek? Začiatkom apríla strávim pár dní v Paríži a potom už príprava na 6-hodinovku v Nitre. 

Pred pár rokmi som končil na vysokej škole v Prešove.

V tom čase som sa ešte nevenoval behu do takej miery ako teraz. V Prešove som takmer nebehával. V súčastnosti tam chodím pár krát do mesiaca a mám tam pár hodín voľno. A tak som si aj dnes zabalil bežecké oblečenie a o 8:00 som vyrazil na bežeckú trasu.

Včera som hľadal nejakú zaujímavú trasu niekde na internete. Našiel som len pár a najvhodnejšia na dnešný tréning sa mi zdala tá po cyklistickom chodníku od vysokej školy. Plánoval som takých 20 km. Tak som len dúfal že sa bude možné dostať až do Veľkého Šariša.

Nebyť tých pár križovatiek ktoré bolo treba prejsť bola by to pekná trasa. Našťastie počas behu ( 8:00 - 10:00 ) nebola hustá premávka a tak nebol problém ani cez križovatky. Škoda len toho studeného počasia a pomerne silného vetra, ale pri Toryse to je bežné. Myslel som, že stretnem oveľa viac bežcov. Stretol som len dvoch, ale pravdepodobne sú aj iné zaujímavejšie trasy v okolí Prešova. Ja som sa rozhodol pre túto, keďže je jar bál som sa že bude po lesných chodníkoch blato alebo nie najlepší terén. Ale aspoň som využil svoj voľný čas na tréning a odbehol som 18 km.

Už desiaty rok dochádzam do práce. Ešte do minulého roka to bolo 36 km ( 18 km tam a 18 km späť). Takmer každý pracovný deň som cestoval z Rožňavy do Plešivca. Minulý rok sme sa presťahovali do Drnavy a cesta do práce sa mi predĺžila na 56 km. Prvé roky keď som ešte býval v Rožňave som niekedy šiel do práce a z práce na bicykli, no odkedy som sa začal venovať behu, šetril som si sily na popoludňajší beh a dochádzal som autom. Keď som dochádzal do práce na bicykli pozerali na mňa viacerí kolegovia, ale aj iní ľudia veľmi divne. Veď niektorí sú ledva schopní zvládnuť svoju prácu a unavení sa odvezú domov a musia oddychovať. Málokto ma vedel pochopiť keď ráno a popoludní som sadol na bicykel a po hodine námahy sa dostal do práce či z práce domov. Pred 2 dňami ma tak napadlo, čo keby som to skúsil behom - aspoň z práce. Dnes som to skúsil a úspešne. V súčasnosti behávam mesačne okolo 400-600 km, priemerne za deň okolo 15-20 km.

Ráno som si zbalil veci a po pracovnej dobe o 13:45 som sa prezliekol a vybehol na svoju prvú cestu z práce pešo - behom. Vyrazil som z Plešivca cez Vidovú, Slavec, Brzotín, pred Rožňavou som odbočil a pokračoval na Jovice, Krásnohorskú Dlhú Lúku, Lipovník a po 2 hodinách a 34 minútach som dobehol domov. Má to pre mňa veľa výhod - nemusím ísť svojim autom do Plešivca (tam sa ráno nechám odviesť), auto nechám manželke a nemusíme sa popoludní v Rožňave čakať, “bežím za peniaze” - najlacnejší dopravný prostriedok, ale hlavne ušetrím čas. Inokedy som došiel domov okolo 15:00 ešte som sa pomotal a okolo 16:00 som vybehol na 15-20 km tréning. A prakticky bol večer. A dnes? 16:30 a už som doma, mám za sebou prácu, 28 km tréning a prakticky ešte popoludnie a večer pre rodinu. Nevravím že odteraz budem každý deň chodiť z práce behom, ale 3-4 x do týždňa sa to dá. Aj keď beh po hlavnej ceste (polovica trasy) nie je to najlepšie, ale čo už. Na priblblé poznámky iných som si už zvykol, ešte tak zbaviť sa voľne pobehujúcich psov po dedinách ktorí sa niekedy rozbehnú za mnou a ja len dúfam, že sa mi nezakúsnu do lýtka. Ale čo už, beh je droga a ja som od nej úplne závislý.

Košickým maratónom som ukončil tohtoročnú sezónu. Počas odpočinku som začal plánovať prípravu na novú sezónu. Minulý rok som takýto čas začínal pomýšľať na 6- hodinový beh. Ten sa mi aj podarilo odbehnúť v tomto roku. Po pre mňa úspešnej tohtoročnej sezóne pomýšľam na hlavné ciele v novej sezóne : 1. zlepšenie si času v maratóne ( pod 3:15 ). 2. zlepšenie si výkonu v 6 - hodinovom behu. 3. prípadná účasť na 12 - hodinovom behu.
A tak som si po absolvovaní maratónu v Košiciach dal prvý neľahký cieľ - odbehnúť v novembri 600 km. Ešte v októbri od 10.10. som odbehol 308 km a verím že aj cieľ v novembri bude splnený, dnes 29.11. mám 581 km takže na 19 km mám ešte posledný deň. Prakticky všetky kilometre som nabehal na páse až na 2 behy v nedeľu keď som konečne vybehol do prírody. A aj keď beh na páse je pohodlnejší s behom v prírode sa nedá porovnať. O to viac keď  stretnete iného bežca a môžete prehodiť pár viet. Už takmer pravidelné sú naše nedeľné behy so Štefanom na našej trase:

V tomto roku som si zlepšil čas v maratóne, ale hlavne sa mi podarilo splniť si svoj hlavný cieľ a zúčastniť sa na 6-hodinovom behu, kde som skončil na 6. mieste výkonom 56,5 km. Čo je ale dôležitejšie ako výkon je to, že som to zvládol prakticky bez problémov na to že to bol môj prvý ultramaratón.  Po posledných pretekoch v tomto roku - MMM v Košiciach a následnom odpočinku som začal s prípravou na novú sezónu. A nebol by som to ja keby som zase nevymyslel niečo nové. Maratón už zabehnem kedykoľvek, už aj bez akejkoľvek prípravy, zvládol som už aj 6-hodinovku a tak je predo mnou ďalší cieľ - 12 - hodinovka.

Aj keď ju plánujem absolvovať na jar, s prípravou som začal už 1. novembra. Keďže sa rád riadim heslom - “ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku”, stanovil som si prvý cieľ - nabehať v novembri 600 km. Kedysi som si myslel, že kto behá mesačne 300 km je už blázon. Podľa toho by som mal byť bláznom už dvojnásobným. A tak sa na to pozerá aj väčšina ľudí okolo. Málokto to chápe, hlavne každí sa zamýšľa nad tým čo ma na tom môže baviť keď denne viac ako 2 hodiny behávam. Aj mne sa niekedy počas dňa nie veľmi chce ísť na tréning, ale keď už bežím či v prírode, či na páse nikdy neľutujem že som sa premohol a šiel trénovať. Veľakrát som viac unavený pred behom ako po ňom. Kto sa venuje behu určite vie o čom píšem.

Pri vytrvalostnom behu musí začať beh u bežca v hlave, príjem stravy a trávenie prebieha v ťažkých podmienkach a ďalšou dôležitou vecou je dostať pohyb do nôh - zautomatizovanie pohybu. Ak čo i len jedna zložka zlyhá pri behu je zle. Čo sa týka mňa s prijímaním potravy či trávením počas preteku problémy nemám, čo sa týka hlavy a pevnej vôle tiež sa snažím vždy splniť to, čo si pred tréningom naplánujem. Nikdy nerobím kompromis, alebo nikdy si tréning neskrátim. Nech to je akokoľvek ťažké dokončím ho, vždy si vtedy poviem - síce nevládzem ale nech si to telo vyrieši ako chce, ja to však zvládnem. Ak raz povolím a zastanem, či to vzdám, telo príde na to že existuje táto možnosť. To sa však stať nemôže. Dôležité je dostať beh a pohyb do nôh. Preto podľa mňa základom je nabehať veľký počet km a rozvoj vôľových schopností a samozrejme pred pretekom znížiť objem a pridať na rýchlosti.

Našťastie nie som ten typ ktorý si dá nejaký cieľ a ak dosiahne cieľ, tak len s minimálnym úsilím. Nechápem tých ktorí píšu na rôzne stránky ako môže zabehnúť maratón po mesiaci či dvoch. Aj keď to možno dokážu skončia s nejakým zranením či odporom k behu keď zažili také trápenie a peklo. To všetko chce postupnosť, hlavne postupne navyšovať počet odbehnutých km a zaťaženie. A potom hneď vyzerá inak tréning či pretek. Aj keď nedosahujem vrcholné výkony s mojimi výsledkami som vcelku spokojný, veď sa plánujem venovať behu dlhšiu dobu a nielen odbehnúť nepripravený nejaký pretek a skončiť s behom.

Aj keď to bude určite náročné, je tu pre mňa nový cieľ 12 - hodinový beh. Keby to bolo také ľahké a jednoduché nešiel by som do toho.

Tento rok hádam posledné preteky. V tomto roku som absolvoval 4 maratóny, 6-hodinový beh, polmaratón a 10-km beh. Samozrejme, vrchol sezóny som plánoval na jeseň, na MMM v Košiciach. Ale po skúsenosti z minulého roka, keď som tiež plánoval vrchol na tento pretek, ochorel som minulý rok tesne pred pretekom a bolo po plánoch, pretek som dokončil len tak-tak.
Tento rok som plánoval vrchol na dvoch posledných maratónoch. Prvý pokus na Jazerný maratón ( zlepšil som sa o 10 min ) a druhý pokus na MMM v Košiciach ( tu som ubral ďalších 5 minút ). A tak momentálne mám najlepší čas na maratón 3:20:05.
Pred maratónom som nerobil nijakú mimoriadnu prípravu.
Na štarte som potreboval takmer minútu kým som sa dostal po odštartovaní len na štartovú čiaru a ešte takých 500 m to bola riadna tlačenica. Potom som už mohol bežať svojim tempom. Prvú polovicu som plánoval bežať za 1:40, čo sa mi aj podarilo, Druhú polku som chcel dať maximálne za  1:45. Keďže šlo všetko ako po masle podarilo sa mi zopakovať čas z prvého kola a zabehnúť výsledný čas 3:20:05. Spokojný som nielen s časom, ale opäť aj s tým ako som zvládol maratón, znova som sa vyhol akýmkoľvek krízam či problémom. Po maratóne som si dal predsavzatie že si dám niekoľko dní voľno a potom sa opäť vrhnem do ďalšej prípravy …

V roku 2007 som bežal svoj prvý maratón - MMM v Košiciach. Dosiahol som čas 3:34 s ktorým som bol spokojný. V minulom roku som bežal dva maratóny. V marci na Furči a vrchol a zlepšenie času som plánoval opäť na MMM v košiciach. Aj keď som bol pripravený a mal som natrénované, tesne pred štartom som ochorel a aj keď som sa zúčastnil a dobehol, čas nestál za nič.

Keďže som si tento rok chcel zlepšiť čas v maratóne, plánoval som na tento rok 2 hlavné preteky. Prvý bol Jazerný maratón a druhý bude MMM v Košiciach. Tento rok som pridal v príprave a aj som sa zúčastnil na viac pretekoch. Prvým bol v marci maratón na Furči a v apríli 6-hodinový beh v Nitre. Potom nasledoval júnový Visegrad maraton. V lete po dovolenke posledná generálka - Beh údolím Idy ( 10km ).

30.8. som štartoval na 2. ročníku Jazerného maratónu v Košiciach. Už na Visegrad maratone som sa priblížil k svojmu najlepšiemu času a preto Jazerný maratón v Košiciach mal byť tento rok prvý, kde som plánoval zlepšenie svojho najlepšieho času. Počasie malo byť ideálne, malo byť pod mrakom, 22-24°C. Ráno bola však jasná obloha a aj teplota pred obedom bola okolo 26°C, ešteže fúkal slabý vietor. Dokonca aj keď so spánkom nemám nikdy problém pred pretekom, večer som nevedel zaspať a spal som možno tak 3 hodinky. Bežalo sa na 5 km okruhu a tak sme bežali 8 kôl + 2,2 km. Chcel som dosiahnuť čas po 3:30 a tak som musel dať kolo pod 25 minút.

Keď som sa postavil na štart, mal som pred sebou len jediné - prekonať svoj doteraz najlepší čas na maratón nech by ma po dobehnutí mali odtiahnuť domov. A tu je priebeh časov v jednotlivých kolách: 23:33, 23:10, 23:24, 23:24, 23:51, 24:43, takže 6 kôl som bežal až príliš v pohode. A keďže bolo na mňa príliš teplo, čakal som že to nebude také jednoduché až do konca. Po šiestom kole to začalo spomaľovať aj keď som dodržiaval pulz pri ktorom som bežal od štartu (160-170). Siedme kolo som sa vytrápil a dal za 26:15 a posledné za 27:03. Ostávalo ešte 2,2 km ktoré som už zvládol a celkový čas 3:25:56 bolo to, čo som chcel dosiahnuť pred štartom. O to viac ma teší celkové 7. miesto. Takže plán na tento rok mám splnený a to ma čaká ešte októbrový maratón v Košiciach. Ak bude chladnejšie ako pri tomto maratóne, môžem ešte ubrať z tohto času pár minút.

Na záver chcem ešte poďakovať Petrovi Bucovi a jeho manželke za kvalitne zorganizované preteky a pohostenie po maratóne a zároveň popriať Petrovi všetko najlepšie k jeho 50 - tke.

Už pred štartom bolo jasné že počasie nebude práve najlepšie. Od rána sa schyľovalo k dažďu a pár minút pred štartom aj začalo pršať. A pršalo počas celého maratónu. Štart bol v Podolinci. Aj keď už mám čo-to za sebou, obával som sa kopcovitého terénu, stúpania na Vabec a tak som aj začal opatrne. Chcel som dosiahnuť čas pod 4 hodiny. Prvú polovicu trate som odbehol za 1:55:38 a bol som na 140 mieste. Plánoval som ísť opatrne až po vrchol kopca (19km) a potom podľa síl prispôsobiť tempo. Počas prvej polovice trate som prehodil pár slov s Evou Seidlovou a Petrom Pavlom s ktorým som bežal prakticky celú trať. V stúpaní na Vabec som bol o niečo rýchlejší ako Peter, no ten ma pri klesaní dobehol a šli sme ďalej opäť spolu. Asi po 2 km klesania od vrchola sme boli v polovici trate. Na 24. kilometri sme dobehli skupinku okolo Petra Buca. A keďže viem z predchádzajúcich pretekoch, že ak som ho aj predbehol, tesne pred koncom ma stihol ešte predbehnúť. Keďže som sa cítil veľmi dobre, opýtal som sa Petra Pavla či ide so mnou, chcel som trocha pridať. Povedal som si : prečo by som mal dostať v cieli medajlu len za dobehnutie? A tak sme pridali a predbiehali jedného za druhým. Krízu som už nečakal, bál som sa len nech ma nechytí nejaký krč alebo niečo podobné. Už na Poľskej strane okolo 37. kilometra som ušiel aj Petrovi, predbehol aj Máriu Kleinovú a v pohode dobehol aj druhú polku maratónu. Tú som zabehol za 1:45 o 10 minút rýchlejšie ako prvú a predbehol 54 pretekárov. Škoda že som nedal do toho viac už od štartu. Prvú polovicu trate som mal priemerne 142 pulzov, v druhej polovici som mal 158 pulzov. Takže rezerva ešte bola, ale aspoň som si to užil. Skončil som celkove na 86. mieste, v kategórii na 9. mieste. Ale čo je najdôležitejšie, príprava sa oplatila a už len čakám na ľahší maratón a prekonanie svojho rekordu v maratóne. 

Keďže má manželka o niekoľko dní štátnu skúšku, najviac jej momentálne pomôžem ak ju neotravujem. A má to aj výhody, môžem sa venovať behu až do zblbnutia. A keďže praje aj počasie k dnešnému dňu - 9.5. mám odbehnutých tento mesiac 187 km. Aj dnes ráno som rozmýšľal kam vyrazím. Nebaví ma už večne sa točiť po 4-kilometrovom okruhu kde sa pripravujem na preteky. Zobral som mapu a rozhodol som sa pre CESTU SNP. Zobral som si vodu, tekutú stravu, nejaké carbosnack a samozrejme psa, ten by mi to neodpustil. Aj keď neviem či by si to nerozmyslel keby vedel čo ho bude čakať. Asi 4 km je to od nás k najbližšiemu miestu kde sa dá na CESTU SNP napojiť. Je to vo výške okolo 750 m. n. m. Takže najprv stúpanie niekoľko 100 m.n.m.

Hneď po vybehnutí sme zašli na ” občerstvovačku “

A vydali sme sa po červenej značke, kde asi po 13 km by sme mali doraziť do nášho cieľa.

Takmer na polceste, samozrejme smerom tam. Museli sme sa ešte vrátiť späť. Tu sme stretli nejakých turistov z Čiech ktorí šli opačným smerom. Zastavili nás a opýtali sa kam ideme my. Nakoniec sa ukázalo že ideme presne tam odkiaľ oni vyrazili. Im vraj bude celá cesta (18 km) trvať 5 hodín. Čudovať sa začali až keď som im povedal že ak dorazíme na koniec tak sa aj po tej istej ceste ešte vrátime späť. Čo je dvojnásobok ich trasy. My sme to zvládli nakoniec za 4 hodiny (35 km).

“Občerstvovačka č.2″

Zašiel som si z cesty odfotiť výhľad na Hrhovské rybníky. V pozadí už Maďarsko.

Pofotil som ešte pár zaujímavých vecí po ceste, veď som si chcel konečne užiť nielen beh ale aj okolitú prírodu.

Celkovo mi cesta trvala 4 hodiny, prebehol som okolo 35 km. Keď som dobehol domov viac sa mi zdalo že bol unavený môj pes ako ja. Aj keď som sa s ním po ceste poctivo delil jak s vodou tak aj s jedlom.

V sobotu 25.4.2009 som sa zúčastnil na svojom prvom ultramaratóne. Pred pretekom som plánoval odbehnúť okolo 58 km. Celkom som to nesplnil, odbehol som však 56,476 km a obsadil 6. miesto. Obával som sa prípadných kríz či iných problémov keďže to bol môj prvý ultramaratón. Aj keď sa behalo v parku, slnka bolo počas behu až-až. Ja behávam po lesných cestách a tak tento 6-hodinový beh na asfalte dal zabrať najviac mojim prstom na nohách. Na druhý deň po behu bolo pľuzgierov až-až. No celkovo som myslel pred pretekom že mi to dá viac zabrať a že sa na druhý deň nebudem vedieť ani postaviť na nohy. Aj keď som síce pociťoval únavu, svaly extra neboleli. Dokonca ani vydreté stehná som nemal, čo ma zatiaľ vždy trápilo po maratónoch. A ako som si tak všímal, každý zaradil do svojho behu chvíľku kedy šiel len chôdzou či sa zastavil. Ja okrem zastávok na občerstvovačkách som behal vkuse čo ma veľmi teší. Najviac som sa obával 4. a 5. hodiny, kedy som predpokladal krízy. Nakoniec najlepšie sa mi bežalo v 1., 4. a počas 5. hodiny. V 2. a 3. hodine som mal tak trocha čudný pocit, že inokedy keď behám maratón už taký čas pomaly myslím na cieľ keďže maratón zabehnem zatiaľ za 3:34. Tu som si však uvedomoval po 3 hodinách že som len v polovici. Poctivo som si stopoval aj kolá počas behu na svojom pulzmetre, chcel som zistiť po príchode domov a stiahnutí údajov do počítača ako som na tom bol v jednotlivých kolách. Na nešťastie som pulzmeter niekde stratil a tak je aj po údajoch. A môžem kupovať nový.

Za to, že som to zvládol tak ako som to zvládol vďačím najmä svojmu pomocníkovi Dušanovi ! ( veď sa mu ešte odvďačím v lete na dovolenke v Chorvátsku ). Ešte prvé 3 hodiny som ho ľutoval že sedí na lavičke a čaká kedy prebehnem ďalšie kolo. No v posledných 3 hodinách som mu čím ďalej tým viac závidel že sedí. Pozitívne na mňa zapôsobili aj slová Petra Pavúka s ktorým som prehodil pár slov niekedy počas 5. hodiny. Keď som mu hovoril že sa čudujem kedy príde kríza, že bežím svoj 1.ultramaratón a tá zatiaľ neprišla, on mi odpovedal: teraz už nepríde !

Pretek bol kvalitne organizovaný a pekne sa o nás starali a to nielen počas behu. Jediným nedostatkom z mojho pohľadu bolo to, že na mňa zabudli počas celého preteku. Neobjavoval som sa na tabuli aj keď som skončil na 6. mieste. A tak ostalo na 6. mieste po pretekoch prázde políčko. Na druhej strane kto vie ako by to bolo dopadlo ak by som sa tam videl počas preteku, možno by som sa chcel zbytočne hnať ešte vpred.

Pozdravujem aj Pefa ( Peťa Tichého ), ktorého som konečne mohol spoznať aj osobne. 

Po nie najlepšom roku, kedy moje výsledky boli ovplyvňované nedostatočnou prípravov a nedostatkom času kvôli prestavbe, som konečne dosiahol v behu to, čo som si dal za cieľ. V minulom roku mi nevyšiel ani jeden pretek a tak som to radšej ku koncu roka ani nebilancoval. Nebolo čo. Túto zimu som si dal záležať na príprave, aspoň ako to dovoľoval čas. Vrcholila prestavba a začiatkom februára sme sa sťahovali. Takže v súčasnosti máme ťažkú prácu za sebou a ostáva mi viac času na prípravu a beh.

21.3.2009 som sa zúčastnil na Furčianskom maratóne(môj 4.maratón). Pred rokom som dosiahol čas 3:59. Tento rok som si dal za cieľ čas 3:50. Čo sa mi aj podarilo - 3:49. Pred maratónom som sa len obával ako som pripravený keďže som mal v zime kopu práce a veľakrát som šiel na tréning tak unavený ako som bol inokedy po tréningu. Našťastie sa mi podarilo splniť svoj cieľ a dokonca aj po dobehu som bol zatiaľ najmenej unavený po absolvovaní maratónu. Dal som si záležať a pred maratónom som v poslednom týždni dostatočne oddychoval. Dosiahnuté časy v jednotlivých kolách hovoria za všetko - 38:16, 38:16, 36:13, 37:35, 38:23, 38:36.  Celkové 23. miesto nie je pre mňa dôležité, dôležitý je dosiahnutý čas, že som si splnil cieľ a že mám chuť pridať v tréningu a zlepšovať sa. 

 Dúfam že budem mať viac času nielen na tréning, ale aj viac času prispievať na stránku. V minulom roku to bolo biedne. 

  Moje posledné výsledky dosiahnuté v behu boli ovplyvnené prácou na našom dome. Je ťažké po práci ešte niečo porobiť na dome a potom ísť dať pár km. Len dúfam že to už čoskoro skončí a budem sa môcť dôkladnejšie venovať behu. Veď aj posledné výsledky, či už v Gemerskom maratóne či Košickom MMM boli toho dôkazom.

Začiatkom septembra sa počasie riadne zhoršilo. Samozrejme pre bežca a o to viac vytrvalostného bežca počasie nehrá príliš veľkú rolu. Stačí vhodné oblečenie a je po probléme. V jedno septembrové popoludnie, keď by človek ani psa nevyhnal do toho počasia som sa vybral na tréning. Pri odchode z domu som radšej svojho psa nechal doma, aj keď sa všemožne domáhal aby som ho bral so sebou. Ja som ho naozaj ľutoval vyhnať na 2-3 hodinky do toho hustého dažďa. Ešte som sa poriadne ani nerozbehol a už mi zvonil mobil. Volala mi mama, vraj čo robím. Keď som jej povedal že behám opýtala sa či u nás neprší. Odpovedal som jej že prší aj u nás, mne to nevadí behať môžem aj v daždi. Vraj som blázon, mám ísť domov a že nemám rozum. Ale to všetko už poznám a nepočúvam to len od nej, ale čo už. Odložil som mobil a pokračoval v behu. O nejaké 2 hodinky mi opäť zvonil mobil. A zas: už si doma? Ja jej na to že ešte nie, ale už len pol hodinku. Zase som trocha popočúval a ja jej na to: ak tak veľmi chceš, kúp mi bežecký pás a ja budem môcť trénovať v teple a suchu aspoň pri takomto počasí.

… O pár dní na to mi kuriérska služba doručila bežecký pás - INSPORTLINE FIRE

Vďaka moja sponzorka. Po Košickom maratóne môj tréning naberie iné rozmery.

Dňa 20.9. sa konal v Rožňave Gemerský polmaratón. Zatiaľ môj najrýchlejší čas na polmaratón som dosiahol práve na Gemerskom polmaratóne pred rokom - 1:31:31. Tento rok som plánoval zlepšiť čas a pokúsiť sa zabehnúť pod 1:30. V príprave som v auguste nabehal 406 kilometrov a september som zameral na kratšie vzdialenosti s rýchlejším tempom. Ráno v deň preteku bolo 8 °C čo nie je zrovna najlepšie a naviac fúkal vietor. Zatiaľ na každom mojom preteku, či to bol polmaratón či maratón som volil po štarte pomalšie tempo a postupne som zrýchloval, prípadne udržiaval tempo. Tentokrát som plánoval od štartu vybehnúť rýchlejším tempom a potom sa uvidí. Bol som prekvapený, po 3 kilometroch som mal čas tesne nad 11 minút. Ešte aj 4 kilometre som zvládol v čase pod 4 min. na kilometer, ale potom pri pohlade na pulzmeter mi bolo jasné že to nemôžem vydržať, pulzmeter ukazoval 183 pulzov za min. A tak mi neostávalo nič iné ako zvolniť tempo aby som dosiahol slušný čas. Dosiahol som napokon čas 1:31:42. Cieľ som si nesplnil ale som skúsil aj to, čo nemám príliš rád - rýchly štart. Teraz je jasné že som štart prepálil, ale je to aspoň pre mňa ďalšia skúsenosť.  Aj keď sa postupne orientujem na maratónsky či ultramaratónsky tréning rád si skúsim aj polmaratón.

Konečne po dlhšej dobe som si našiel čas a môžem niečim prispieť na moju stránku. Po júlovej svadbe a dovolenke som si dal celkovo 3 týždne voľno od behu. Behať som začal až po príchode z dovolenky posledný júlový týždeň. Začiatkom tohto roku som vážil 79 kg. Po príchode z dovolenky som vážil 82 kg !!! Takže hlavný cieľ som si dal zhodiť prebytočné kg. Dnes je 17.8. a tak ako som plánoval aj som to dokázal a mám opäť 79 kg. Hneď sa behá ľahšie. A tak využívam posledné prázdninové dni a popri prestavbe domu “oddychujem” pri behu.

Po marcovej 60-tke som sa pokúsil opäť o niečo podobné 15.augusta. Chcel som ešte pridať niekoľko kilometrov, alebo zrýchliť čas. Nakoniec kto vie aké bolo počasie mi určite nebude závidieť. Vybral som si najteplejší deň, okolo obeda teplota dosahovala 34 °C. Našťastie trať na ktorej som bežal 60 km je v lese a tak je tam chladnejšie o pár stupňov. Bežal som na 4-kilometrovom okruhu 15 kôl. Celkový čas - 6:23:50. Čas dosiahnutý v jednotlivých kolách: 22:34, 24:17, 23:58, 23:51, 25:15, 22:58, 25:48, 24:50, 25:32, 26:37, 25:47, 27:34, 28:54, 28:08, 27:47. Bez vážnejších komplikácií som v pohode odbehol v tréningu svoju ďalšiu 6-hodinovku. Najväčší problém bol terén po predchádzajúcich dažďoch keď som musel obchádzať či preskakovať mláky. Ďalší problém bola teplota  34°C a množstvo mušiek a komárov ktoré ma sprevádzali a otravovali po celej trati. Dobehol som však v pohode a najbližšie snáď dám konečne tie 2 maratóny = 84 km !  

21.6. som sa zúčastnil na polmaratóne Košice - Seňa. Keďže v súčasnosti mám málo voľného času a neviem si prakticky naplánovať žiadnu súťaž, aj na tejto som sa zúčastnil len ako spestrenie. Prakticky len 2 dni pred pretekom som zaslal prihlášku a tak bez špeciálnej prípravy som sa vydal na štart. Aj keď posledné 2 mesiace sa mi celkom darí nabehať kilometre, chýbajú mi krátke behy, šprinty. Ale po pretekoch na 5000 m zo začiatku júna sa snažím aspoň 1x týždenne venovať krátkym šprintom. Pred polmaratónom Košice - Seňa som tajne dúfal, že by som mohol prekonať svoj najlepší čas na polmaratón. Chel som bežať na čas okolo 1:30. Po 10 kilometroch som mal čas 42:30 a zdalo sa že by som sa k tomuto času mohol priblížiť. Nanešťastie počasie 30°C urobilo svoje nielen s ostatnými pretekármi, ale aj so mnou a v druhej časti som spomalil a dosiahol výsledný čas 1:35:12 a skončil celkovo na 38. mieste. Bol to síce pekný, rovinatý beh, ale to teplo urobilo svoje a vytiahlo zo mňa všetku energiu a tak 2 dni oddychu po pretekoch padlo vhod.

Dnes-7.6.2008 som sa zúčastnil v Levoči na olympiáde školských pracovníkov. Z bežeckých disciplín sa bežalo - 100m, 200m, 400m, 800m, 1500m, 3000m (ženy), 5000m (muži). Aj keď 5000m mi samozrejme najviac sedí, ani zďaleka to nie je vzdialenosť na ktorú trénujem. Zatiaľ najlepší čas mám na tejto trati 20:00. Minulý rok som sa umiestnil na 1. mieste avšak čas bol mizerný - 20:19. No ťažko môžem očakávať nejaké zlepšenie na tejto trati keď sa prakticky krátkym behom nevenujem. Viem že je to chyba a v blízkej dobe určite začnem behávať aj krátke behy, intervalový tréning a zlepšovať aj techniku behu v šprinte. Keďže bolo možné bežať na súťaži 2 bežecké disciplíny, zvolil som si ešte 400m. Bolo to utrpenie, ale skončil som na 3. mieste aj keď čas nic moc.

Na 5000m som si už trúfal viac. Aj keď som odštartoval podľa predstáv, predsa je to pre mňa prikrátka trať. Postupne som sa prepadol až na 5. miesto, no v poslednom kole som zabral, zozbieral posledné sily a predral sa na 2. miesto s časom 20:06. To že je to pre mňa prikrátka trať a že nie som veľmi pripravený na túto vzdialenosť je jasné aj z priemerného pulzu - 181. Maximálny pulz na trati - 202. Ale aj napriek všetkému pekné zážitky a skúsenosti. Fotky z tohto preteku sú na mojej stránke - Fotoalbum - Moje preteky a výsledky.