Adrian - ŠPORT

Blíži sa koniec roka, nastáva čas bilancovania, vyhodnocovania dosiahnutých výsledkov v tomto roku. Ja používam tréningový denník David S. Hays, ale aj svoj vlastný tréningový denník ktorý som si vytvoril v exceli. Keďže si dávam postupné ciele, tu je príklad z môjho tréningového denníka, kde to mám v tabuľke. 

Dátum zadania cieľa           Cieľ                                                  

21.10.2006   V októbri 2006 odbehnúť 150 km - 27.10.2006 - splnené

21.10.2006   V novembri 2006 odbehnúť 120 km - 16.11.2006 - splnené

21.10.2006   V decembri 2006 odbehnúť 120 km - 11.12.2006 - splnené

24.10.2006   V roku 2007 odbehnúť priemerne 5 km/deň,celkom 1825 km za rok - 3.8.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť polmaratón - 24.3.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 odbehnúť maratón - 7.10.2007 - splnené

5.10.2006   V roku 2007 z 12 mesiacov aspoň 8 mesiacov odbehnúť min. 300 km - 28.10.2007 - splnené

11.3.2007   Furčiansky maratón, zúčastniť sa v štafete (polmaratón), dobehnúť do 1:40:00 - 24.3.2007 - splnené

12.10.2007   V roku 2008 odbehnúť polmaratón, čas do 1:30:00

28.10.2007   V roku 2008 odbehnúť maratón, čas do 3:30:00

V roku 2006 ešte počet kilometrov odbehnutých za mesiac nebol tak vysoký, až v roku 2007 som zvýšil počet kilometrov za mesiac na 300. Z počiatku sa dostavila únava, ale po 3 mesiacoch si už organizmus zvykol. Ďalší cieľ 5 km za mesiac, spolu za rok 1825 km som splnil už 3.8.2007. Podobne som sa chcel po prvýkrát zúčatniť na polmaratóne a maratóne.  Svoj prvý polmaratón som odbehol 24.3.2007 v čase 1:36. V tomto roku som sa zúčastnil aj na ďalšom 22.9.2007 - na Gemerskom polmaratóne s časom 1:31:31. Ďalší svoj cieľ - účasť na maratóne som absolvoval 7.10.2007 v Košiciach na MMM. Dosiahol som čas 3:34:25. Čo na premiéru beriem. Na rok 2008 mám zatiaľ cieľ, zlepšiť si čas na polmaratón, ale aj v maratóne. Keďže mám ešte momentálne zdravotné problémy ďalšie ciele si dám až po úplnom vyzdravení. Dúfam zdravotne už budem fit začiatkom budúceho roka a začnem s tréningom.

Dnes som pridal ďalších 10 kilometrov na skúšku či je všetko už v poriadku a vybral som si dosť náročný terén. Na začiatku behu nebolo počasie najlepšie aj keď bola teplota -7 °C problém mi to vôbec nerobí. Takto to vyzeralo na začiatku behu z Drnavy ( 382 m.n.m.).

Rozhodol som sa vybehnúť si pár kilometrov za lepším slnečným počasím do hôr. Po 5 kilometroch a ani nie pol hodine behu do kopca aj keď vcelku po prijateľnom teréne na toto ročné obdobie. No od zlomeniny palca na nohe ubehlo len 12 dní, ale bol som zvedavý ako to zvládne to koleno či už pri ceste hore, či späť pri behu z kopca. Po piatich kilometroch behu do kopca to vyzeralo takto.

( 746 m.n.m.)

Nebyť zranení, určite by som pokračoval v behu v slnečnom počasí a pridal ešte pár kilometrov. Behám v okolí Rožňavy, ale častejšie v okolí Drnavy, kde je kopcovitý terén, je tu množstvo lesných ciest z ktorých si vyberám či už rovinaté, alebo trať počas ktorej aj hodinu môžem behať do kopca.

Konečne po pár týždňoch liečenia zranení, jak zlomeniny palca, tak kolena som vyrazil na pár km. Aj keď som musel dávať hrozný pozor na každú nerovnosť, od zlomeniny palca na nohe prešlo len 11 dní, beh som si vcelku vychutnal. Na palci mám ešte stále fixačnú náplasť ale palec už pri chodení, ani behu nebolí. Viem, mal som šetriť nohu 3 týždne, ale nebol by som to ja aby som to neporušil. Chuť po behu bola väčšia. Aj keď to bolo “turistickým tempom”, som vcelku spokojný. Viac sa obávam toho kolena, nevidí sa mi to celkom. Ale čo už, viac ako mesiac som si dal voľno, do konca roka sa budem snažiť dostať do tempa a od budúceho roka navyšovať postupne objem kilometrov.  Nikdy som predtým nemal žiadne zdravotné problémy pre ktoré by som musel tréning prerušiť a teraz to bol mesiac. Aj keď pár km som sa snažil odbehnúť počas toho mesiaca, ale skôr to bolo trápenie než tréning. Odzrkadlilo sa to aj na dnešnom behu, keď som svoju trať odbehol v čase skoro 6 min/km a pulz bol o 10 vyšší na tempo ako by som to odbehol predtým. Takže dúfam od zajtra sa to bude zlepšovať a dúfam hlavne to bude bez zranení.

Hrozné, také obdobie som ešte nemal ako teraz. Neviem vydržať ani dva dni bez behu a nie toľko ako teraz. A to bude ešte pokračovať minimálne do konca budúceho týždňa. Keďže pracujem v školstve ( učiteľ  TV ), budú prázdniny. Voľna bude až-až. Sviatky-nesviatky, už sa teším na to, ako dobehnem všetky kilometre, ktoré som ešte naplánoval tento rok. Samozrejme začať opartne, len pár km, rozbehať to. Ale aj v tomto stave som si našiel niečo pozitívne. Každý deň sa venujem strečingu, naťahovacím cvičeniam, ohybnosti. Bilancovať by som už aj mohol, plán na tento rok som si splnil, ale prečo nepridať keď sa bude dať? Musím čakať do konca týždňa, uvidím čo na to zlomený palec. Toto ničnerobenie ma zabíja, som zvyknutý minimálne hodinku denne behať a víkendy na doraz. Okrem iných športov. Tento víkend som bol akurát tak so psom na prechádzku v lese, ale asi ani ten nechápal čo sa robí, pozeral na mňa a ťahal ma za nohavice aby som sa rozbehol. Nie je zvyknutý prechádzať sa po lese, ale behať. Veď ani ja nemám veľmi pochopenie pre turistiku. Ďalšia ” výhoda ” toho že momentálne mám pauzu je čas a možnosť, že som vytvoril tieto stránky, určite by som pri behaní nemal toľko času sedieť pri počítači a ani chuť. Takže, už aby boli Vianoce.

Ešte 16.11.2007 po tradičnom tréningu, odbehnutí 13 km som urobil drep, keď som sa chcel postaviť niečo mi ruplo v ľavom kolene. Povedal som si - veď čože dnes už mám tréning za sebou, do zajtra sa to spraví. Na druhý deň sa mi podarilo odbehnúť akurát 100 metrov a musel som to zabaliť, lepšie je to neprehnať. Pritom za celý čas čo behám som sa vrátil z trate alebo zastal len raz - a to keď som šiel behať po prvýkrát ( pred 2 rokmi ) a stretol som pána, mohol mať tak 60 a svoju trať odbehol bez zastávky. Ja som si vtedy musel dať pauzu tak po 4 km pri stúpaní do kopca, kde ten pán vyletel jak strela, vtedy som si povedal, že sa to už nikdy nezopakuje a radšej nech ma odnesú ako by som mal ešte raz zažiť takú hanbu. Odvtedy, nech to už je trať akokoľvek dlhá a aj problémy akékoľvek, nikdy som nezastavil a ani nikdy nezastanem. Pravda, toto je iný prípad, zranenie je zranenie. Na tom by ešte nebolo nič, to koleno som sa snažil ” vyliečiť=vybehaním ” ešte týždeň, avšak bolesť ustupovala len mierne. Po týždni prišla ďalšia pohroma - bolesť hrdla, to som mal už skutočne všetkého dosť. Ale aj v tom som sa snažil násť niečo pozitívne, povedal som si aspoň sa dá to koleno do poriadku. Po pár dňoch a nažhavení na beh som 3 dni po sebe dal po nejakých 10 km, koleno som ešte mierne cítil, nebolo to ešte vyliečené. V sobotu 8.12. som šiel pozrieť basket Rožňava - Viktória Košice, po zápase nasledovala oslava a tam som zas cítil, že nie je niečo v poriadku ba čo viac, nasledujúce ráno - zaseknutý hrudníkový stavec a ledva som sa vedel postaviť alebo zodvihnúť pravú ruku. Tak toto už bolo skutočne dosť. Koleno, chrbtica a stav po bolesti hrdla ma ani tak nazastavilo a behal som ďalej, aj keď menšie vzdialenosti. Bez behu vydržím, ale maximálne tak 2 dni, potom už ma nič nezaujíma a myslím len na to ako ísť si vybehnúť aj keď len na pár km. Zdalo sa, že už mám smolu za sebou, nebyť dnešok. S tými všetkými trápeniami som sa vybral reprezentovať ( ako správny športovec ) svoj okres na Vianočnom turnaji vo futbale v Strážskom. Obával som sa hlavne kolena, ale čiastočne aj chrbtice, hrdlo už bolo v pohode. Toto všetko vydržalo, no pri strete s protihráčom nevydržal palec na pravej nohe a po príchode domov nasledovala prvá cesta do nemocnice. Výsledok - zlomený palec na pravej nohe a teraz 3 týždne bez behu. Treba ešte viac smoly? Z toho všetkého plynie poučenie - keď telo potrebuje oddych, ak mu ho človek nedožičí postará sa o to samo. Teraz si už skutočne od behu dám na pár dní pokoj. Tak oddychuj !!!!!

Že to bude MMM v Košiciach ( 7.10.2007 ) som sa rozhodol už po absolvovaní svojho prvého polmaratónu v Košiciach na Furči. Trať MMM v Košiciach nie je tak členitá, počasie tiež v októbri už je prijateľné, diváci a atmosféra - nič lepšie na premiéru svojho 1. maratónu nemôže byť lepšie. Pri štarte som hlavne dával pozor na to, aby som sa nenechal strhnúť tempom polmaratóncov a podobne pri dobehu na 21. kilometra, kde finišovali do cieľa. Keďže som tempový bežec, som schopný behať všetky úseky na trati v rovnakom tempe a to ako v tréningu, tak aj počas preteku. Bol to môj 1. maratón, mal som už čo - to prečítané o maratóne, vypočul som si aj rady od skúsenejších, ale prežiť to na vlastnej koži je niečo úplne iné. Počul som veľa o kríze po 30 kilometri a tak po prebehnutí tejto hranice som bol vďačný za každý kilometer nad túto vzdialenosť. Ešte aj okolo 35. kilometra som sa obával nejakej krízy, ale tá neprichádzala, dokonca pri 40 kilometri som bol schopný ešte pridať ( možno som ani nepridal, len som držal svoje tempo a u ostatných som si sledoval značnú vyčarpanosť a pomalší dobeh do cieľa ) a predbehnúť ešte pár bežcov. Pri vbehnutí na Hlavnú ulicu som sa už cítil ako víťaz aj keď som skončil s časom 3:34 na 192. mieste, v ďalšom svojom preteku som prežíval len pozitívne pocity. Pred štartom som sa obával toho, v akom stave asi dobehnem, keď vôbec dobehnem do cieľa. Ale všetko bolo o.k., hlavne keď som za cieľovou páskou zbadal stánok s pivom, nebolo mi treba ani sadnúť a vydýchať sa a postavil som sa ešte aj do radu a vychutnal si 1. maratónske pivo. A to, že telo a organizmus sa mi oklepalo už po pár hodinách, nasvedčuje aj to, že namiesto nejakej špeciálnej večere som si neodpustil bryndzové halušky! No a na druhý deň po maratóne? Väčšina asi na druhý deň leží a načerpáva energiu, ktorú počas maratónu stratili, ja som obul svoje bežecké topánky a vydal sa na svoju ďalšiu cestu.

Boli to moje druhé preteky a súčasne aj druhý polmaratón. V marci v Košiciach som v polmaratóne mal čas 1:36:00 a tak hlavný môj cieľ bol - zlepšenie času. Keďže to bola domáca trať, ktorú dobre poznám, rovinatý terén, počasie tiež skvelé, odhadoval som svoj možný čas na 1:34:00.

Počet súťažiacich bolo okolo 90 a keďže na svojom prvom polmaratóne  v Košiciach som behal štafetu ako 2. v poradí, bol to môj prvý spoločný štart. Obával som sa hlavne toho, že sa nechám uniesť a prepálim štart. Po štarte som sa hneď zaradil na koniec prvej tretiny účastníkov. Bolo to pre mňa pomerne rýchle tempo a keď som sa pozrel na svoj pulzmeter a občas ukazoval tep okolo 170, obával som sa, či to tempo vydržím až do cieľa. Až po obrátku to bolo bez problémov, neriešil som či ma niekto predbehne, alebo ja niekoho, snažil som sa držať počiatočné tempo. Po obrátke som sa už snažil držať nielen tempo, ale aj svoje priebežné umiestnenie. Keďže som súťaživý typ, neuspokojil som sa ani pár kilometrov pred cieľom so svojim umiestnením, pridal som a predbehol ešte pár bežcov, aj keď pulz už občas prevyšoval aj hranicu 180 úderov za minútu. Posledný kilometer už bol skutočne hrozný, ak by nebol posledný určite by som musel zvoľniť svoje tempo. Došiel som na 21. mieste v čase 1:31:31, takže opäť spokojnosť. No na rozdiel od prvého polmaratónu tento už bol viac na doraz, aj keď celý júl som bol bez behu, mal som pauzu, ktorá mi neviem či pridala na výkonnosti.

Miesto mojej prvej súťaže som si vyhliadol asi 3 mesiace pred jej štartom. Keďže bývam v Rožňave, snažil som sa vybrať súťaž na ktorú by som nemusel cestovať ďaleko. Vybral som si ju začiatkom roka 2007 a bol to maratón v Košiciach na Furči ( 24.3.2007 ). S prihlásením som čakal do poslednej chvíle a urobil som dobre, na internete som našiel chlapíka ( Laciho - týmto ho pozdravujem ), ktorý hľadal parťáka do štafety. Zvážil som svoje chabé skúsenosti a schopnosti a podľa mňa správne, rozhodol som sa pre štafetu. Som rád že som tak urobil, lebo dovtedy som nemal prakticky žiadnu ( len súťaž na 5 km ) dlhšiu súťaž za sebou. Aj keď v tréningu som určite pracoval na sebe, hlavne na objeme a snáď by nebol problém ani s maratónskou traťou, ktovie? Trať na Furči je dosť náročná a som rád, že prvý maratón som si nakoniec nechal na jeseň, na MMM v Košiciach. Čo sa týka  môjho výsledku na Furči som so sebou spokojný, moju prvú polmaratónsku trať som absolvoval v čase 1:36:00 a navyše došiel som v pohode, nepociťoval som po pretekoch prakticky žiadnu mimoriadnu vyčerpanosť. V tréningu bežne behávam trať 21 km v čase 1:45. Behalo sa mi ľahko, počasie bolo vyhovujúce a čo sa týka toho prevýšenia, nerobilo mi to žiadne problémy keďže tréningové jednotky striedam na rôznom teréne a rôzne dlhej trati. Nakoniec tam, kde som sa obával že budem strácať - na stúpaniach, som získaval. Celkovo sme v štafete skončili na 9. mieste, ale pre mňa dôležitejší bol pocit po príchode do cieľa. Aj keď som možno mohol zlepšiť o nejakých pár minút svoj čas, som rad, že som to dobehol s rozvahou a s chuťou do ďalšieho tréningu.

Ak niekto začína s behom, určite pozná dôvody a má predstavu čo chce dosiahnuť a do akej miery sa chce venovať behu. Dá si určité ciele. Tie by mali byť ovšem reálne a začať od malých krokov. Veď aj u mňa to začalo len tak pre zábavu a už poctivo sa držím behu 2 roky. Aj ja som si stanovil určité ciele a som rád že som postupoval tiež od najprv menej odvážnych k postupne viac odvážnejším krokom. Keď čítam, že niekto začína s behom a už o 3 mesiace chce odbehnúť maratón mám dosť. Možno sa mu to podarí, ale som zvedavý čo ďalej. Aj keď to zvládnu, musia sa potom 2 týždne liečiť a nevedia poriadne ani len chodiť.

Som rád, že som to neuponáhľal aj ja a to vďaka postupným cieľom. Začal som behať v roku 2006. V tom roku som sa zúčastnil len preteku na 5000 m, až o rok, v roku 2007 som šiel na svoj prvý polmaratón a neskôr na maratón. A výsledok? Časy určite nie špičkové, ale hlavne vlastná spokojnosť zo splnenia vlastných cieľov. Veď som dosiahol to, čo som aj chcel a deň po pretekoch ( aj maratóne ) som sa namiesto oddychu a regenerácii vydal aj keď nie v neviem akom tempe na svoju obľúbenú trasu. A to určite málokto urobí. V súčasnosti už rok behávam objemy 300 km / mesiac a už mi to nerobí žiadne problémy. Maratón som odbehol, cieľ som si splnil. Otázka je, ako a čo ďalej?

… Otvoril som svoj prvý tréningový denník, ktorý som si viedol ešte predtým než som začal s behom trochu vážnejšie. Bolo to 29.5.1999 - 3,6 km , čas nie je podstatný, bol to začiatok prípravy na FHPV v Prešove, odbor Telesná výchova. Aj keď som sa venoval behu, bolo potrebné natrénovať aj množstvo ďalších športových disciplín. Takže okrem behu som chodil do fitka, na plaváreň  a samozrejme musel som sa venovať aj športovým hrám. Na beh mi ostalo menej času. Počas prípravy to bolo okolo 50 km/ mesiac.

Na talentových skúškach ( 2000) to dopadlo veľmi dobre a umiestnil som sa na 3. mieste s čím som bol veľmi spokojný. Najprv som si myslel že behu sa budem môcť venovať vo väčšej miere, avšak neustále bolo treba plniť limity z rôznych športových disciplín ( gymnastika, plávanie, lyžovanie, korčuľovanie, loptové hry a samozrejme atletika ). V tom čase som behal možno 80 km/ mesiac. Po úspešnom ukončení, ( už na FTVŠ v Prešove - 2005 )  som si dal cieľ, venovať sa trochu vážnejšie behu, hlavne nabehať viac km za mesiac a možno zúčastniť sa i na nejakej súťaži. Začal som hľadať na internete nejaké články o behu, ale hlavne o začiatkoch behu, tréningoch, výžive atď. Aj keď sa mi podarilo nájsť celkom kvalitné stránky, boli to ovšem zahraničné, u nás ( V Čechách a na Slovensku ), to bola bieda - až som narazil na BEHEJ.COM kde skutočne každý si môže nájsť niečo pre seba a hlavne ak je to začiatočník. Tam som registrovaný pod menom ROZNAVA - môžete si tam v mojom profile pozrieť moje odbehnuté kilometre a podobne  hitparádu odbehnutých km.

… Otváram svoj nový tréningový denník. Za ozajstný môj začiatok považujem Január 2006, v ktorom som síce ubehol len 46 km, ale od tej doby už trénujem pravidelne a hlavne som začal postupne pridávať kilometre mesiac čo mesiac. Od decembra 2006 už behávam 300 km mesačne, postupne som si dal určité ciele ( vrátim sa k nim v ďalších článkoch ) a hlavne som ich do bodky aj splnil. V roku 2006 - 1808 odbehnutých km, v roku 2007 to zatiaľ je 2910 km.

— budem rád, ak napíšete aké boli Vaše začiatky, prípadne ak sa len chystáte začať pravidelne behať