Adrian - ŠPORT

Táto forma má veľa variantov, ktoré vznikli v procese rozvoja metodiky športového tréningu:

Klasický intervalový tréning

Tento prostriedok intervalového tréningu vypracoval nemecký tréner Gerschler v spolupráci s fyziológom Reindlom. Bol prvým vedecky podloženým prostriedkom intervalového tréningu, preto ho nazývame klasickým. Podstata tohto prostriedku spočíva v behaní 100 -400 m úsekov s odpočinkovým intervalom 60 - 90 sek. Rýchlosť behu na úsekoch má byť taká, aby pulzová frekvencia neprevyšovala 180 úderov za min., čo zodpovedá maximálnej srdcovej činnosti. Odpočinkový interval trvá tak dlho, aby pulzová frekvencia neklesala pod 130 úderov za min., čo udržuje počas celého priebehu tréningu maximálny razový objem srdca. Charakter odpočinku je rozličný ( poklus, chôdza, pasívny).

Spojovaný beh

Je charakteristický odpočinkom vo forme poklusu od 100 do 400 m. Dĺžka úsekov, ktoré sa v tréningu najčastejšie využívajú, je 200 -400 m. Rýchlosť na týchto úsekoch zodpovedá priemernej rýchlosti plánovaného výsledku na pretekovej vzdialenosti alebo je o niečo vyššia. Tento tréningový prostriedok, ktorý sa využíval najmä v prípravnom období, v súčasnosti trochu stratil na svojom významne. Väčšina najlepších svetových i našich bežcov používa pre rozvoj srdcovo - cievnej a dýchacej sústavy tréningové prostriedky súvislého behu.

Opakovaný beh na dlhých úsekoch

Tento prostriedok intervalového tréningu je zameraný na zdokonalenie aeróbno - anaeróbneho zabezpečenia energie pre organizmus. Behané úseky trvajú od 3 do 15 minút pri pulzovej frekvencii 170 -190 úderov za min. V prípravnom období sa rýchlosť behu určí tak, aby pulzová frekvencia dosahovala 170 - 180 úderov a v hlavnom období 180 - 190 úderov za min. Beh prebieha na úrovni blízkej maximálnej spotrebe kyslíka a maximálnemu výkonu srdca. Pretože organizmus vydrží maximálnu spotrebu kyslíka iba 5 - 15 min., dĺžka úderov kolíše medzi týmito hodnotami, čo predstavuje 1 - 5 km. Rýchlosť behu v prípravnom období je blízka kritickej: u bežcov majstrovskej triedy je okolo 3 min. na 1 km a u žien okolo 3:30 na 1 km. Počet opakovaní pri dlhých úsekoch je od 2 do 10, celková dĺžka ubehnutých km v jednej tréningovej jednotke sa pohybuje v medziach 3 až 10 km. Dĺžka odpočinku sa určuje podľa návratu pulzovej frekvencie na 120 - 130 úderov za min. a je v rozpätí od 3 do 10 min. v závislosti od rýchlosti. V hlavnom období je rýchlosť behaných úsekov 85 - 95 % osobného rekordu. Množstvo úsekov sa zmenšuje a odpočinkové intervali sa skracujú. Tento tréningový prostriedok, ktorým rozvíjame špeciálnu vytrvalosť, nevyužíva sa častejšie ako 2 - krát za týždeň.

Intervalový beh

Prebieha za kyslíkového dlhu a zdokonaľuje anaeróbne procesy organizmu. Dĺžka behaných úsekov je od 200 do 1000 m. Množstvo opakovaní sa určuje tak, aby celková kilometráž v tréningovej jednotke bežca na stredné vzdialenosti prevyšovala dĺžku špeciálnej pretekovej vzdialenosti 2 - 3 - krát a u vytrvalcov tak, aby sa približne zhodovala s dĺžkou pretekovej vzdialenosti. Rýchlosť behaných úsekov je v medziach 80 - 90 % osobného rekordu. Dĺžka odpočinkového intervalu môže byť rozličná v závislosti od tréningovej úlohy. Ak sa má nasledujúci úsek prebehnúť po likvidácii kyslíkového dlhu, odpočinkový interval je 6 - 10 min. Ak je úloha prebehnúť nasledujúci údek pri zväčšenom kyslíkovom dlhu, bude odpočinkový interval kolísať od 1:30 do 5:00 min. V tomto prípade sa množstvo opakovaní znižuje. Intervalový beh sa môže uskutočňovať aj v 2 - 5 sériách, po 2 - 5 úsekoch v jednej sérii. Odpočinkový interval v sérii je krátky, čo vedie k zvyšovaniu kyslíkového dlhu. Medzi sériami sa odpočinok zväčšuje, aby sa kyslíkový dlh likvidoval. Úlohou tréningu rozdeleného na série je umožniť organizmu znova načerpať čerstvé sily a v jednej tréningovej jednotke vplývať niekoľkokrát na rýchly rozvoj aeróbneho i anaeróbneho procesu. Odpočinok pri tomto tréningu môže byť pasívny, alebo ho môže vypĺňať ľahký beh, chôdza, či kombinácia uvedených prestriedkov. V príprave na preteky na stredné vzdialenosti sa môžu odpočinkové intervaly skracovať, rýchlosť behaných úsekov sa zvyšuje do 90 - 95 % osobného rekordu. Celková kilometráž v jednej tréningovej jednotke prevýši dĺžku špeciálnej pretekovej vzdialenosti, 1,5 - 2 - krát bez skrátenia odpočinkového intervalu. Tento tréningový prostriedok je veľmi náročný, pokiaľ ide o jeho následné účinky na ogranizmus, preto ho zaraďujeme iba 2 - 3 - krát za týždeň. Rozvíjame ním predovšetkým tempovú rýchlosť.

Intervalový šprint

Sa tiež zameriava na zdokonalenie anaeróbnych procesov. Využíva sa pre rozvoj a udržanie maximálnej rýchlosti bežcov na stredné vzdialenosti. Dĺžka úsekov kolíše od 30 do 150 m. Množstvo opakovaní má byť také, aby celková metráž nabehaných úsekov v jednej tréningovej jednotke neprevyšovala viac ako 1,5 - krát špeciálnu pretekovú vzdialenosť. Rýchlosť behu ke maximálna alebo takmer maximálna so zachovaním uvoľnenosti bežeckých pohybov. Odpočinkový interval sa vyplňuje poklusom alebo chôdzou a rovná sa dĺžke prebehnutého úseku. Všetky opakovania sa môžu rozdeliť do 2 - 3 sérií s dlhým odpočinkovým intervalom medzi sériami. Spôsob odpočinku medzi sériami: chôdza alebo ľahký poklus. Tento tréningový prostriedok nezaraďujeme viac ako jedenkrát za 7 - 10 dní. Bežci na dlhé vzdialenosti nemusia vôbec používať inetvalový šprint.

Táto forma je najjednoduchšia a pritom bezpodmienečne potrebná na vytvorenie trvalej základne trénovanosti. Pomocou tejto formy sa zdokonaľujú najmä aeróbne schopnosti organizmu a buduje sa základ celého tréningu v prípravnom období. Uvedenú formu využívame i v hlavnom období, keď následkom ťažkej tréningovej práce uskutočňovanej intervalovou formou v anaeróbnych podmienkach začínajú sa znižovať ukazovatele všeobecnej vytrvalosti. Všetky základné prostriedky, ktoré má forma súvislého behu k dispozícii, možno roztriediť podľa rýchlosti behu a zaťaženia organizmu. Sú to:

Pomalý dlhý beh

Je prostriedkom na udržovanie potrebnej úrovne vytrvalosti alebo prestriedkom na obnovenie síl po pracovnom vypätí. Využíva sa počas všetkých tréningových období. Občas sa odporúča i na rozvoj vôľových schopností ( v trvaní 3 - 4 hodín ). Najefektívnejší čas jeho využitia pre rozvoj aeróbnych možností organizmu je do dvoch hodín a pre obnovenie síl po ťažkej práci do jednej hodiny. Uskutočňuje sa pri pulzovej frekvencii 130 - 150 úderov za minútu a pri kyslíkovej spotrebe 50 - 60 % z maxima. Pomalým dlhým behom rozvíjame všeobecnú vytrvalosť. Rýchlosť behu u začínajúcich bežcov je jeden kilometer za 5 - 6 min., u bežcov majstrovskej triedy 1 km za 4:10 - 4:30 min., u začínajúcich bežkýň 1 km za 6 - 7 min., a u bežkýň majstrovskej triedy za 5:00 - 5:30 min.

Dlhý terénny beh

Je zýkladným prostriedkom na rozvoj aeróbnych možností organizmu. S týmto cieľom ho využívame v prípravnom i hlavnom období. Najefektívnejší je od 50 min. do 90 min. a pre tých, čo sa pripravujú na maratónsky beh, do troch hodín. Uskutočňuje sa pri pulzovej frekvencii 150 - 160 úderov za minútu a pri kyslíkovej spotrebe 60 - 70 % z maxima. Pri tomto behu sa začína v krvi koncentrovať kyselina mliečna (20 - 40 mg %). Rozvíjame ním tempovú vytrvalosť. Rýchlosť behu je u začínajúcich bežcov 1 km zo 4:30 min. až 5:00 min., u bežcov majstrovskej triedy 1 km za 3:55 min. až 4:00 min., u začínajúcich bežkýň 1 km za 5:30 min až 6:00 min., majstrovskej triedy 4:50 - 5:00 min. Tento beh sa uskutočňuje na poľných cestách a v lese.

Rýchly terénny beh

Slúži ako prostriedok ďalšieho rozvoja aeróbnych možností organizmu a prebieha za malého kyslíkového dlhu. Rýchly terénny beh je preto prestriedkom na rozvoj zmiešaného aeróbno-anaeróbneho zabezpečenia organizmu energiou. Efektívna dĺžka rýchleho terénneho behu je od 20 min. do 70 min. Prebieha pri pulzovej frekvencii 160 - 180 úderov za minútu pri kyslíkovej spotrebe 70 - 80 % z maxima a pri koncentrácii kyseliny mliečnej v krvi 50 - 75 mg %. Rozvíjame ním podľa špecializácie buď tempovú vytrvalosť ( stredné vzdialenosti), alebo špeciálnu vytrvalosť ( dlhé vzdialenosti). Rýchlosť tohto behu je u pretekárov majstrovskej triedy 1 km za 3:10 - 3:40 min. a u pretekárov majstrovskej triedy 1 km okolo 4 min. Pre začiatočníkov je tento prostriedok veľmi obťažný, pretože ešte nemajú dostatočne rozvinuté funkčné schopnosti organizmu. Môžu ho však občas zaradiť s rýchlosťou od 10 do 15 sek. vyššou na 1 km ako pri dlhom terénnom behu. Tento beh sa uskutočňuje v lese, na ceste i na štadióne.

Fartlek (hra s rýchlosťou)

Tento prostriedok sa využíva pre rozvoj všetkých druhov vytrvalosti a môže zahrnúť rôzne úrovne aeróbneho tréningu pri rôznej pulzovej frekvencii. Zrýchlenia, ktoré sa uskutočňujú pri tomto behu, môžu pritom pomáhať rozvoju anaeróbnych prosecov. Fartlek trvá 30 - 120 min., čo závisí od rýchlosti a dĺžky zrýchlení. Zrýchlenia sú od 100 m do 2 - 3 km, pričom sa však vopred presne nestanoví ani rýchlosť úsekov ani oddychový čas, pod ktorým sa rozumie beh nízkou intenzitou. Bežec mení rýchlosť behu podľa subjektívnych pocitov. Pulzová frekvenia kolíše od 130 do 180 úderov za min. a niekedy až do 190 až 200 úderov za min. Vo fartleku môžeme zaradiť miesto zrýchlení i bežecko- odrazové posilňovacie cvičenia. Intenzita fartleku závisí od dĺžky práce a rýchlosti zrýchlení. Uskutočňuje sa najmä v lese ( emocionálnosť), v parkoch alebo na lúkach.

Dlhý terénny beh v striedavom tempe s dlhými zrýchleniami

Tento prostriedok slúži na rozvoj aeróbnych možností organizmu. Počas zrýchlení však vzniká malý kyslíkový deficit a v krvi sa hromadí kyselina mliečna. Týmto prostriedkom rozvíjame zmiešané aeróbno- anaeróbne zabezpečovanie organizmu energiou. Dĺžka zrýchlení kolíše od 1 km do 3 km. Celková dĺžka zrýchlení v jednej tréningovej jednotke má byť 5 - 9 km. Efektívny je pri celkovom trvaní od 50 min. do 80 min. Beh v zrýchleniach prebieha pri pulzovej frekvencii 170 - 180 úderov za min. a medzi nimi pri pulzovej frekvencii okolo 150 úderov za min. Rýchlosť behu v zrýchleniach je u začínajúcich bežcov 1 km za 3:20 min. - 4:00 min. a u pretekárov majstrovskej triedy 1 km okolo 3:00 min., u začínajúcich pretekárov 1 km okolo 4:30 min. a u pretekárok majstrovskej triedy 1 km za 3:20 - 3:40 min. Rýchlosť behu medzi zrýchleniami zodpovedá pomalému dlhému behu. Rozvíjame ním tempovú vytrvalosť alebo špeciálne tempo. Využíva sa oveľa častejšie ako fartlek. Rôzne prostriedky a formy súvislého behu sa zaraďujú vo všetkých tréningových obdobiach 3 - 7 krát za týždeň.

V dnešnom tréningu bežcov na stredné a dlhé vzdialenosti sa na rozvoj špeciálnej schopnosti používajú tieto formy:

- forma súvislého behu (neprerušovaná)

- forma intervalového behu (prerušovaná)

- forma súťažná

V rôznych obdobiach celoročného tréningu je vzájomný pomer uvedeních foriem rôzny. Podľa pôsobnosti tréningových prostriedkov na rôznej úrovni rýchlosti a vytrvalosti rozvíjame nasledujúce schopnosti.

Všeobecná vytrvalosť

Je to základná vytrvalosť, keď organizmus dokáže pracovať malou intenzitou po dlhý čas. Výsledkom jej rozvoja je adaptácia srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Tréningom všeobecnej vytrvalosti dosiahneme vysoko ekonomickú prácu celého organizmu pri aeróbnej látkovej premene.

Tempová vytrvalosť

V porovnaní sa všeobecnou vytrvalosťou je kvalitatívne na vyššej úrovni. Vo vzťahu k pretekovej vzdialenosti predstavuje tempová vytrvalosť takú rýchlosť behu, ktorá zodpovedá rýchlosti behu na vzdialenosti a 1 stupeň dlhšej, ako je príslušná preteková vzdialenosť. Pri tréningu tempovej vytrvalosti pracuje organizmus už čiastočne pri anaeróbnej látkovej premene.

Špeciálna vytrvalosť (špeciálne tempo)

Ide o vytrvalosť, ktorá predstavuje vrcholnú prípravu organizmu na špecializovanú vzdialenosť. Rýchlosť behaných úsekov v závislosti od ich dĺžky a počtu opakovania sa buď rovná rýchlosti pretekovej vzdialenosti, alebo je o 10 - 15 % nižšia.

Tempová rýchlosť

Tempová rýchlosť je rýchlosť na vzdialenosti o jeden stupeň kratšej, ako je špecializovaná preteková vzdialenosť. V tréningu behu na 800 a čiastočne i na 1500 m ide o vytvorenie schopnosti organizmu pracovať i v najkrajnejších hodnotách kyslíkového dlhu.

Maximálna rýchlosť

Pri jej rozvoji absolvujeme krátke úseky 30 - 150 m maximálnou rýchlosťou podľa individuálnych schopností.

Rýchlosť

Rýchlosť má významnú úlohu najmä pri behoch na stredné vzdialenosti. Všeobecne závisí:

- od vrodenej funkčnej rýchlosti

- od určitého stupňa rozvoja funkčných svalových skupín

- od koordinácie príslušných pohybových štruktúr

- od rýchlosti myslenia (reakcie)

- od optimálneho vôľového úsilia

Rýchlosť behu ďalej závisí od optimálneho nasadenia sily, od frekvencie a dĺžky krokov a od technického vykonávania. V tréningu je dôležité rozvíjať vrodené schopnosti človeka k rýchlosti.

Sila

Všetky pohyby bežca sa uskutočňujú s určitým prejavom sily, prevažne na úrovni 20 -30 % z maxima. Fyziologické výskumy rozvoja sily v súvislosti s rozvojom vytrvalosti ukázali na veľké zhoršenie zásobovania svalov krvou pri zväčšovaní objemu silovej práce. Silové schopnosti preto treba rozvíjať postupne a primerane. Súčasní najlepší svetoví bežci používajú na rozvoj silových schopností prevažne len bežecké ( beh do konca, po snehu) a odrazové prostriedky. Pri uskutočňovaní týchto cvičení sa spolu so silou rozvíjajú i funkčné schopnosti organizmu, čo v konečnom dôsledku vedie k väčšej efektívnosti tréningového procesu. Mnohí  bežci  nevenujú vôbec pozornosť posilňovaniu dolných končatín a zaoberajú sa len rozvojom vytrvalosti, čo je škodlivé, najmä u bežcov so slabými dolnými končatinami. Prejavuje sa to potom disharmóniou medzi rozvojom funkčných schopností a svalstva. U takýchto jednotlivcov sa športové výkony spočiatku zlepšujú, ale postupne pri zväčšených tréningových dávkach dochádza k úrazom dolných končatín a predovšetkých chodidla pre nedostatočný rozvoj sily ich svalstva. Mnohí mladí bežci končia pre túto príčinu svoju aktívnu činnosť skôr, než mohli dosiahnuť vrcholnú výkonnosť.

Hlavným ukazovateľom výkonnosti týchto procesov je výška kyslíkového dlhu v momente skončenia behu a koncentrácie kyseliny mliečnej vo svaloch a krvi. Kyslíkový dlh u najlepších pretekárov na stredné vzdialenosti je okolo 20 litrov a koncentrácia kyseliny mliečnej v krvi je 200-250 mg%.

Pulzová frekvencia dosahuje v anaeróbnych podmienkach 200 úderov za minútu, ba niekedy i viac, ale v týchto prípadoch už neexistuje závislosť medzi rýchlosťou behu a pulzovou frekvenciou. Kontrolovať beh pomocou pulzovej frekvencie je preto v takýchto prípadoch neúčelné. Aby činnosť organizmu v anaeróbnych podmienkach prebiehala normálne, sú v krvi zásadité rezervy. Čím sú zásoby týchto zásaditých rezerv v organizme väčšie, tým vyššie sú jeho anaeróbne možnosti. Okrem glykolýzy je v organizme ešte jeden anaeróbny mechanizmus, ktorý vytvára energiu: štiepenie zlúčenín fosforu bez vytvorenia kyseliny mliečnej. Výkonnosť tohto procesu závisí od zásoby kreatínfosfátu vo svaloch. Najefektívnejší je tento mechanizmus vytvárania energie v prvých 20 sekundách po začiatku behu, potom jeho činnosť postupne slabne.

Ku koncu prvej minúty behu sa začína základný anaeróbny proces - glykolýza, t.j. štiepenie glykogénu na kyselinu mliečnu. Tento proces dosahuje svoje maximum v 2. minúte behu a udržiava sa na vysokej úrovni do 3.- 4. min., potom sa jeho výkonnosť značne znižuje. Vystrieda ho aeróbny mechanizmus vytvárania energie počas behu. Preto musí tréningová práca napomáhať rozvoj mechanizmov zabezpečujúcich energiu pre príslušnú bežeckú vzdialenosť. Čím je kratšia vzdialenosť, tým je vyššia úroveň anaeróbnych procesov, čím je dlhšia vzdialenosť, tým je podiel aeróbnych procesov väčší.

Beh pri pulzovej frekvencii 160 - 180 úderov za minútu možno považovať za prácu so zmiešaným energetickým zabezpečím, t.j. charakterizovať ako aeróbno-anaeróbnu prácu. Beh s pulzovou frekvenciou do 150 úderov za minútu prebieha pri aeróbnom zabezpečení energie a beh s pulzovou frekvenciou 180 - 190 úderov za minútu prebieha prevažne pri anaeróbnom zabezpečovaní energie s malou účasťou aeróbnych zdrojov. Beh pri subkritických rýchlostiach s pulzovou frekvenciou 160 - 180 úderov za minútu je komplexná, najefektívnejšia forma pre rozvoj vytrvalosti a zvýšenia funkčných schopností organizmu, čo sa využíva v modernom bežeckom tréningu.

Kyslík prichádza s vdychovaným vzduchom do pľúc a prechádza do krvi. Aby mohla krv preniesť veľké množstvo kyslíka, musí mať zvýšený obsah špeciálnej látky - hemoglobínu. Pretože hemoglobín sa nachádza v červených krvinkách, musí ich mať bežec viac ako netrénovaný človek. Hemoglobín reaguje s kyslíkom a vytvára novú zlúčeninu - oxyhemoglobín, ktorý sa rozvádza krvou do pracujúcich svalov a orgánov.

Aby sa krv z ciev rýchlo dostávala do svalov celého tela, musí stále pracovať čerpadlo, ktorým je srdce. Mechanizmus jeho činnosti spočíva v pravidelne sa opakujúcom plnení krvou a vyvrhovaní krvi do obehu. Jeden cyklus činnosti srdca má fáza plnenia (diastola) a fázu vyvrhovania (systola). Výkon srdca sa určuje z ukazovateľov:

- množstva krvi, ktoré  srdcová komora vyvrhne na jeden raz do cievneho systému (rázový-systolický objem)

- množstva krvi, ktoré srdce prečerpáva za jednu minútu (minútový objem)

Vyvrhnutím razového objemu krvi z ľavej srdcovej komory do aorty sa jej stena rozkmitá a vzniká vlna, ktorú nazývame pulzovou. V bežnej trénerskej praxi sa hodnotí najmä pulzová frekvencia.

Aeróbne procesy, ktoré zabezpečujú organizmu energiu počas behu, často sa nazývajú aeróbna vytrvalosť, t.j. schopnosť organizmu pracovať v podmienkach skutočnej rovnováhy látkovej premeny bez nedostatku kyslíka.

Rýchlosť behu, pri ktorej sa prejavuje maximálna spotreba kyslíka, nazýva sa kritická. Nižšie rýchlosti sú subkritické a vyššie nadkritické. Aeróbne schopnosti bežcov sa rozvíjajú najlepšie pri subkritických rýchlostiach, ktoré trvajú od 5 minút do niekoľkých hodín. Anaeróbne schopnosti sa rozvíjajú pri nadkritických rýchlostiach, ktoré trvajú od niekoľkých sekúnd do 3-5 min.

Výkonnosť aeróbnych procesov sa určuje v prvom rade schopnosťou organizmu spotrebovať kyslík. Preto hlavným ukazovateľom ich výkonu a efektívnosti je maximálna spotreba kyslíka. Najlepší svetoví bežci spotrebujú 5-6 litrov kyslíka za minútu. Na porovnanie tohto ukazovateľa sa však u bežcov s rôznou telesnou stavbou zisťuje maximálna spotreba kyslíka v odvodených jednotkách: ml/min. na 1 kg váhy športovca, pretože so zvyšovaním váhy sa ukazovateľ maximálnej spotreby kyslíka o niečo zvyšuje. Najlepší svetoví bežci na stredné a dlhé vzdialenosti majú maximálnu spotrebu kyslíka 80-85 ml/min./kg a ženy 60-65 ml/min./kg.

Vytrvalosť je dominantnou pohybovou schopnosťou pri behoch na stredné a dlhé vzdialenosti. Jej úroveň z veľkej časti závisí:

- od funkčných možností srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy

- od aeróbnej a anaeróbnej kapacity organizmu

- od dokonalej koordinácie pohybových štruktúr

- od psychických schopností, ktorých jadrom je vôľa

Ľudský organizmus potrebuje pre svoju prácu energiu, ktorej množstvo sa zvyšuje v závislosti od veľkosti a času trvania výkonu. Pomocou mechanickej energie, vznikajúcej pri biochemických procesoch v organizme, svaly sa zmršťujú a vystierajú. Vo svaloch sa mení chemická energia na mechanickú. Hlavnou energetickou látkou pre svaly je adenozintrifosforečná kyselina (ATP)- Pri rozpade uvoľňuje ATP potrebnú energiu na skracovanie svalov.

Zásoby ATP vo svaloch sú však malé, preto je stále potrebná energia na jej obnovenie, teda resyntézu. Organizmus dostáva túto energiu:

- pomocou aeróbneho procesu za prístupu kyslíka, pri ktorom vdychovaný kyslík, roznášaný krvou okysličuje cukry a tuky v organizme, ktoré človek získava z potravy

- pomocou anaeróbnych procesov, prebiehajúcich bez prítomnosti kyslíka

Anaeróbne procesy prebiehajú obyčajne vtedy, keď organizmus nedostáva potrebné množstvo kyslíka pre ďalšiu svalovú činnosť a zapája svoj druhý mechanizmus, pri ktorom sa glykogén, obsiahnutý vo svaloch štiepi bez prítomnosti kyslíka na kyselinu mliečnu za súčasného uvoľňovania energie. Potom sa časť kyseliny mliečnej rozpadá na kysličník uhličitý a vodu, pričom tiež vzniká značné množstvo energie. Výsledkom tohto procesu je nedostatok kyslíka v tele, ktorý sa po činnosti vyrovnáva pomocou aeróbnych procesov.

Behy na stredné a dlhé vzdialenosti patria do skupiny atletických disciplín cyklického charakteru, kde dominantnou pohybovou schopnosťou limitujúcou výkonnosť je vytrvalosť. Frekvencia a dĺžka krokov sú zložky, od ktorých pri behu závisí rýchlosť napredovania. Frekvencia krokov je 170-220 za minútu a dĺžka krokov 160 až 230 cm. Z fyziologického hľadiska vytrvalosť ako pohybová schopnosť znamená vykonávať určitú prácu čo najdlhšie. Pracovná schpnosť organizmu musí dosiahnuť určitú úroveň, keď je schopný uskutočňovať dlhotrvajúcu prácu malej intenzity. Túto schopnosť nazývame všeobecnou vytrvalosťou. Pri tréningu na stredné a dlhé vzdialenosti je všeobecná vytrvalosť základom, z ktorého potom vychádza ďalší náročný bežecký tréning. Po dosiahnutí určitého rozvoja všeobecnej vytrvalosti táto už sama nestačí na ďalší rozvoj výkonnosti a nemôže ovplyvniť dosiahnutie vynikajúcich výkonov. Preto je nutné zamerať sa na vytrvalosť určitej špeciálnej kvality a vypestovať zo všeobecnej vytrvalosti kvalitatívne odlišnú špeciálnu vytrvalosť (špeciálne tempo), ktorá je rozhodujúca pre výkonnosť tej-ktorej disciplíny v behoch na stredné a dlhé vzdialenosti.

Základným princípom rozvoja všeobecnej vytrvalosti je zdokonalenie činnosti srdcovo-cievneho systému pri práci v aeróbnej fáze, t.j. za prístupu kyslíka, ktorú nazývame rovnovážnym stavom (steady state). V rovnovážnom stave srdcovo-cievna sústava využíva na svoju prácu takmer výlučne kyslík prijímaný z ovzdušia dýchaním. Tréningom všeobecnej vytrvalosti usilujeme o zlepšenie schopnosti organizmu pracovať čo najekonomickejšie v rovnovážnom stave. Veľký význam tu má činnosť systému vonkajšieho dýchania, ukazovateľom čoho sú hodnoty vitálnej kapacity pľúc, maximálnej ventilácie a minútového dychového objemu. Podstatný význam pre rozvoj všeobecnej vytrvalosti má krvný obeh, ktorého prispôsobenie sa prejavuje okrem iného aj znížením pokojovej hodnoty pulzovej frekvencie. Ekonomickým meradlom práce srdca je jeho minútový objem. Len srdce, ktoré má počas zaťaženia veľký razový objem, môže úsporne pracovať pri menšom počte sťahov. Zvýšenie schopnosti dopravy kyslíka k pracujúcim svalom sa prejavuje tiež zväčšení počtu vlásočníc. Systematickým rozvojom všeobecnej vytrvalosti sa rozmnožia vlásočnice až dvojnásobne a vzrastie aj počet priečnych spojení medzi nimi, čím sa spomalí krvný obeh a kyslík sa odoberá vo väčšom množstve. Veľký význam má tiež schopnosť krvi viazať kyslík, čo závisí od množstva červených krviniek a od obsahu hemoglobínu v nich.