V tom čase som sa ešte nevenoval behu do takej miery ako teraz. V Prešove som takmer nebehával. V súčastnosti tam chodím pár krát do mesiaca a mám tam pár hodín voľno. A tak som si aj dnes zabalil bežecké oblečenie a o 8:00 som vyrazil na bežeckú trasu.

Včera som hľadal nejakú zaujímavú trasu niekde na internete. Našiel som len pár a najvhodnejšia na dnešný tréning sa mi zdala tá po cyklistickom chodníku od vysokej školy. Plánoval som takých 20 km. Tak som len dúfal že sa bude možné dostať až do Veľkého Šariša.

Nebyť tých pár križovatiek ktoré bolo treba prejsť bola by to pekná trasa. Našťastie počas behu ( 8:00 - 10:00 ) nebola hustá premávka a tak nebol problém ani cez križovatky. Škoda len toho studeného počasia a pomerne silného vetra, ale pri Toryse to je bežné. Myslel som, že stretnem oveľa viac bežcov. Stretol som len dvoch, ale pravdepodobne sú aj iné zaujímavejšie trasy v okolí Prešova. Ja som sa rozhodol pre túto, keďže je jar bál som sa že bude po lesných chodníkoch blato alebo nie najlepší terén. Ale aspoň som využil svoj voľný čas na tréning a odbehol som 18 km.

Ráno som si zbalil veci a po pracovnej dobe o 13:45 som sa prezliekol a vybehol na svoju prvú cestu z práce pešo - behom. Vyrazil som z Plešivca cez Vidovú, Slavec, Brzotín, pred Rožňavou som odbočil a pokračoval na Jovice, Krásnohorskú Dlhú Lúku, Lipovník a po 2 hodinách a 34 minútach som dobehol domov. Má to pre mňa veľa výhod - nemusím ísť svojim autom do Plešivca (tam sa ráno nechám odviesť), auto nechám manželke a nemusíme sa popoludní v Rožňave čakať, “bežím za peniaze” - najlacnejší dopravný prostriedok, ale hlavne ušetrím čas. Inokedy som došiel domov okolo 15:00 ešte som sa pomotal a okolo 16:00 som vybehol na 15-20 km tréning. A prakticky bol večer. A dnes? 16:30 a už som doma, mám za sebou prácu, 28 km tréning a prakticky ešte popoludnie a večer pre rodinu. Nevravím že odteraz budem každý deň chodiť z práce behom, ale 3-4 x do týždňa sa to dá. Aj keď beh po hlavnej ceste (polovica trasy) nie je to najlepšie, ale čo už. Na priblblé poznámky iných som si už zvykol, ešte tak zbaviť sa voľne pobehujúcich psov po dedinách ktorí sa niekedy rozbehnú za mnou a ja len dúfam, že sa mi nezakúsnu do lýtka. Ale čo už, beh je droga a ja som od nej úplne závislý.

Aj keď ju plánujem absolvovať na jar, s prípravou som začal už 1. novembra. Keďže sa rád riadim heslom - “ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku”, stanovil som si prvý cieľ - nabehať v novembri 600 km. Kedysi som si myslel, že kto behá mesačne 300 km je už blázon. Podľa toho by som mal byť bláznom už dvojnásobným. A tak sa na to pozerá aj väčšina ľudí okolo. Málokto to chápe, hlavne každí sa zamýšľa nad tým čo ma na tom môže baviť keď denne viac ako 2 hodiny behávam. Aj mne sa niekedy počas dňa nie veľmi chce ísť na tréning, ale keď už bežím či v prírode, či na páse nikdy neľutujem že som sa premohol a šiel trénovať. Veľakrát som viac unavený pred behom ako po ňom. Kto sa venuje behu určite vie o čom píšem.

Pri vytrvalostnom behu musí začať beh u bežca v hlave, príjem stravy a trávenie prebieha v ťažkých podmienkach a ďalšou dôležitou vecou je dostať pohyb do nôh - zautomatizovanie pohybu. Ak čo i len jedna zložka zlyhá pri behu je zle. Čo sa týka mňa s prijímaním potravy či trávením počas preteku problémy nemám, čo sa týka hlavy a pevnej vôle tiež sa snažím vždy splniť to, čo si pred tréningom naplánujem. Nikdy nerobím kompromis, alebo nikdy si tréning neskrátim. Nech to je akokoľvek ťažké dokončím ho, vždy si vtedy poviem - síce nevládzem ale nech si to telo vyrieši ako chce, ja to však zvládnem. Ak raz povolím a zastanem, či to vzdám, telo príde na to že existuje táto možnosť. To sa však stať nemôže. Dôležité je dostať beh a pohyb do nôh. Preto podľa mňa základom je nabehať veľký počet km a rozvoj vôľových schopností a samozrejme pred pretekom znížiť objem a pridať na rýchlosti.

Našťastie nie som ten typ ktorý si dá nejaký cieľ a ak dosiahne cieľ, tak len s minimálnym úsilím. Nechápem tých ktorí píšu na rôzne stránky ako môže zabehnúť maratón po mesiaci či dvoch. Aj keď to možno dokážu skončia s nejakým zranením či odporom k behu keď zažili také trápenie a peklo. To všetko chce postupnosť, hlavne postupne navyšovať počet odbehnutých km a zaťaženie. A potom hneď vyzerá inak tréning či pretek. Aj keď nedosahujem vrcholné výkony s mojimi výsledkami som vcelku spokojný, veď sa plánujem venovať behu dlhšiu dobu a nielen odbehnúť nepripravený nejaký pretek a skončiť s behom.

Aj keď to bude určite náročné, je tu pre mňa nový cieľ 12 - hodinový beh. Keby to bolo také ľahké a jednoduché nešiel by som do toho.

Keďže som si tento rok chcel zlepšiť čas v maratóne, plánoval som na tento rok 2 hlavné preteky. Prvý bol Jazerný maratón a druhý bude MMM v Košiciach. Tento rok som pridal v príprave a aj som sa zúčastnil na viac pretekoch. Prvým bol v marci maratón na Furči a v apríli 6-hodinový beh v Nitre. Potom nasledoval júnový Visegrad maraton. V lete po dovolenke posledná generálka - Beh údolím Idy ( 10km ).

30.8. som štartoval na 2. ročníku Jazerného maratónu v Košiciach. Už na Visegrad maratone som sa priblížil k svojmu najlepšiemu času a preto Jazerný maratón v Košiciach mal byť tento rok prvý, kde som plánoval zlepšenie svojho najlepšieho času. Počasie malo byť ideálne, malo byť pod mrakom, 22-24°C. Ráno bola však jasná obloha a aj teplota pred obedom bola okolo 26°C, ešteže fúkal slabý vietor. Dokonca aj keď so spánkom nemám nikdy problém pred pretekom, večer som nevedel zaspať a spal som možno tak 3 hodinky. Bežalo sa na 5 km okruhu a tak sme bežali 8 kôl + 2,2 km. Chcel som dosiahnuť čas po 3:30 a tak som musel dať kolo pod 25 minút.

Keď som sa postavil na štart, mal som pred sebou len jediné - prekonať svoj doteraz najlepší čas na maratón nech by ma po dobehnutí mali odtiahnuť domov. A tu je priebeh časov v jednotlivých kolách: 23:33, 23:10, 23:24, 23:24, 23:51, 24:43, takže 6 kôl som bežal až príliš v pohode. A keďže bolo na mňa príliš teplo, čakal som že to nebude také jednoduché až do konca. Po šiestom kole to začalo spomaľovať aj keď som dodržiaval pulz pri ktorom som bežal od štartu (160-170). Siedme kolo som sa vytrápil a dal za 26:15 a posledné za 27:03. Ostávalo ešte 2,2 km ktoré som už zvládol a celkový čas 3:25:56 bolo to, čo som chcel dosiahnuť pred štartom. O to viac ma teší celkové 7. miesto. Takže plán na tento rok mám splnený a to ma čaká ešte októbrový maratón v Košiciach. Ak bude chladnejšie ako pri tomto maratóne, môžem ešte ubrať z tohto času pár minút.

Na záver chcem ešte poďakovať Petrovi Bucovi a jeho manželke za kvalitne zorganizované preteky a pohostenie po maratóne a zároveň popriať Petrovi všetko najlepšie k jeho 50 - tke.

Hneď po vybehnutí sme zašli na ” občerstvovačku “

A vydali sme sa po červenej značke, kde asi po 13 km by sme mali doraziť do nášho cieľa.

Takmer na polceste, samozrejme smerom tam. Museli sme sa ešte vrátiť späť. Tu sme stretli nejakých turistov z Čiech ktorí šli opačným smerom. Zastavili nás a opýtali sa kam ideme my. Nakoniec sa ukázalo že ideme presne tam odkiaľ oni vyrazili. Im vraj bude celá cesta (18 km) trvať 5 hodín. Čudovať sa začali až keď som im povedal že ak dorazíme na koniec tak sa aj po tej istej ceste ešte vrátime späť. Čo je dvojnásobok ich trasy. My sme to zvládli nakoniec za 4 hodiny (35 km).

“Občerstvovačka č.2″

Zašiel som si z cesty odfotiť výhľad na Hrhovské rybníky. V pozadí už Maďarsko.

Pofotil som ešte pár zaujímavých vecí po ceste, veď som si chcel konečne užiť nielen beh ale aj okolitú prírodu.

Celkovo mi cesta trvala 4 hodiny, prebehol som okolo 35 km. Keď som dobehol domov viac sa mi zdalo že bol unavený môj pes ako ja. Aj keď som sa s ním po ceste poctivo delil jak s vodou tak aj s jedlom.

Za to, že som to zvládol tak ako som to zvládol vďačím najmä svojmu pomocníkovi Dušanovi ! ( veď sa mu ešte odvďačím v lete na dovolenke v Chorvátsku ). Ešte prvé 3 hodiny som ho ľutoval že sedí na lavičke a čaká kedy prebehnem ďalšie kolo. No v posledných 3 hodinách som mu čím ďalej tým viac závidel že sedí. Pozitívne na mňa zapôsobili aj slová Petra Pavúka s ktorým som prehodil pár slov niekedy počas 5. hodiny. Keď som mu hovoril že sa čudujem kedy príde kríza, že bežím svoj 1.ultramaratón a tá zatiaľ neprišla, on mi odpovedal: teraz už nepríde !

Pretek bol kvalitne organizovaný a pekne sa o nás starali a to nielen počas behu. Jediným nedostatkom z mojho pohľadu bolo to, že na mňa zabudli počas celého preteku. Neobjavoval som sa na tabuli aj keď som skončil na 6. mieste. A tak ostalo na 6. mieste po pretekoch prázde políčko. Na druhej strane kto vie ako by to bolo dopadlo ak by som sa tam videl počas preteku, možno by som sa chcel zbytočne hnať ešte vpred.

Pozdravujem aj Pefa ( Peťa Tichého ), ktorého som konečne mohol spoznať aj osobne. 

21.3.2009 som sa zúčastnil na Furčianskom maratóne(môj 4.maratón). Pred rokom som dosiahol čas 3:59. Tento rok som si dal za cieľ čas 3:50. Čo sa mi aj podarilo - 3:49. Pred maratónom som sa len obával ako som pripravený keďže som mal v zime kopu práce a veľakrát som šiel na tréning tak unavený ako som bol inokedy po tréningu. Našťastie sa mi podarilo splniť svoj cieľ a dokonca aj po dobehu som bol zatiaľ najmenej unavený po absolvovaní maratónu. Dal som si záležať a pred maratónom som v poslednom týždni dostatočne oddychoval. Dosiahnuté časy v jednotlivých kolách hovoria za všetko - 38:16, 38:16, 36:13, 37:35, 38:23, 38:36.  Celkové 23. miesto nie je pre mňa dôležité, dôležitý je dosiahnutý čas, že som si splnil cieľ a že mám chuť pridať v tréningu a zlepšovať sa. 

 Dúfam že budem mať viac času nielen na tréning, ale aj viac času prispievať na stránku. V minulom roku to bolo biedne.